iba
I. spoj.
A. i ibaže, iba čo priraď. vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, len(že): bol mladý, i. majetok mu chýbal; vedel o tom dávno, ibaže doteraz mlčal; bola tma, i. čo lampy svietili
B. podraď. uvádza vetu
1. časovú a) i. (čo) – už s význ. predčasnosti, len (čo) – už: i. (čo) svitlo, už vstával b) i. keď (už) s význ. súčasnosti al. následnosti, len keď, až keď: vošiel (do triedy), i. keď (už) zvonilo c) i. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, len keď: pokojne kráča, i. keď padne pred neho kameň
2. i. ak (by), ibaže (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, len ak (by): odísť nemôžeš, i. ak by si tu nocoval; dnes nemôžem, i. ak prídeš zajtra
II. čast.
1. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti, len, jedine: z toho budú i. hnevy, je i. kosť a koža, bolo i. desať hodín
2. iba čo vyj. hodnotiaci postoj k vete, len čo: i. čo zbytočne klame, i. čo s ním čas tratí
3. iba tak: povedať niečo i. tak nezáväzne; to nie je i. tak treba to brať vážne
iba1, ibaže spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje odporovací vzťah s obmedzením platnosti predchádzajúcej vety; syn. len, lenže: je celkom pekná, iba by mohla trocha schudnúť; bol šikovný, ibaže trocha utiahnutý; na dovolenku pôjdem, ibaže neskôr; Kreslievala som si naozaj rada, ibaže zväčša potajomky. [E. Farkašová]
iba2 spoj. podraďovacia 1. ako súčasť dvojslovnej spojky iba čo ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej predčasnosti voči deju hlavnej vety; syn. len čo: iba čo prišiel, už aj musel odísť; Ako sa voláte, spytujem sa ho, iba čo si sadne. [S. Rakús]; Iba čo sa doma stihol osprchovať, hneď bežal za Ivetou. [Vč 1979] 2. ako súčasť dvojslovnej spojky iba keď ▶ uvádza časovú vetu s významom nečakaného zásahu; syn. len keď: kráčal ulicou, iba keď do neho vrazí auto; Nepočul, že niekto vošiel, iba keď ho zrazu objal Žigmund Jačmeník. [I. Kšiňan]; Teraz tá všivač skaderuka, čo so zverou sa priatelí - nevieš, iba keď spoza buka na teba zacieli. [Š. Žáry] 3. v spojení iba keď už ▶ uvádza časovú vetu s významom súčasnosti al. následnosti voči deju hlavnej vety; syn. až keď: Nazad sa pobrala, iba keď už bolo celkom vidno. [A. Habovštiak]; Mať mu doniesla plnú misu halušiek a on neodišiel od nej, iba keď už dno vykúkalo. [M. Ďuríčková] 4. v spojení iba ak ▶ uvádza podmienkovú vetu s hodnotením danej podmienky ako výlučnej; syn. len ak, len keď: prišla by, iba ak by ju doviezli autom; išli by na výlet, iba ak by bolo pekné počasie; Ale na izbu ísť nemôžete, je to zakázané. S rozosmiatym juhoslovanským kuchárom by sa dohovoril, iba ak by ovládal nárečia chorvátčiny. [M. Hvorecký]
iba3 čast. 1. ▶ zdôrazňuje platnosť nasledujúceho výrazu tak, že poukazuje na obmedzenosť výskytu al. výlučnosť pomenovaného predmetu, vlastnosti, okolnosti (spomedzi iných možných) nie iný al. nikto iný ako tento; nie iné al. nič iné ako toto al. ako takéto; nie inak ako takto; nie viac ako toto; syn. len, jedine: také čosi sa stáva iba málokedy; mal pri sebe iba vodičský preukaz; má na to už iba tri hodiny; na olympiáde získal iba bronz; počúvať prednášku iba na pol ucha; poznajú sa iba z videnia; žiť iba rodine; poisťovňa iba overí originály dokumentov a hneď ich vráti; Na zvony sa stačilo iba pozrieť - a hneď bolo jasné, že každý je inej veľkosti. [D. Dušek]; Vy technici by ste chceli aj život obsiahnuť iba kružidlom a lineárom, a to sa nedá. [Ľ. Zúbek] 2. v spojení iba čo ▶ vyjadruje hodnotenie deja ako neúčelného, zbytočného; syn. len čo: Ani teba dolu nepotrebujú, mačička, iba čo by si sa im popod nohy podpletala. [L. Ťažký] ◘ fraz. iba tak vyjadruje, že dej sa uskutočňuje bez zjavnej (vysvetlenej) príčiny al. bez osobitého úmyslu, cieľa, bezdôvodne, nezáväzne: povedať niečo iba tak zo žartu; čaká a iba tak si kreslí; to nie je iba tak toto má dôvod, toto treba brať vážne
1. priraď. odporovacia uvádza vetu, ktorá obmedzuje platnosť toho, čo sa tvrdí v predchádzajúcej vete (= len): Všetky panny tancovali, iba jedna stála. — Každý mal vo vleku samoviazač, iba ostatné dva vliekli trojradličné pluhy. (Skal.); často býva v spojení iba čo: Ticho bolo, iba čo dážď klopal. (Ondr.)
2. podraď. uvádza časové vety a) v spojení iba (čo) ... už (= len čo): Iba som prišla, už ma vyháňate. (Tim.); b) v spojovacom výraze iba keď: Vrátil sa, iba keď s Blankou prehajdákal mamine peniaze. (Tat.)
3. podraď. v spojovacom výraze iba ak (by) má význam pripúšťací a zároveň obmedzovací: Dámy v taký deň ani nevychádzajú z negližé, iba ak by čakali nejakú návštevu. (Kuk.)
4. podraď. v spojovacom výraze iba čo má význam obmedzovací: Nevesta zamĺkla, iba čo pery si dohryzie. (Tim.)
1. vyjadruje obmedzenie množstva al. vlastností osôb, vecí al. dejov, vyjadruje výlučnosť, len, jedine: iba dva dni, iba tu; Zastavil sa iba pred lavičkou. (Min.) Krčmárka ma od tých čias iba maznou prezývala. (Janč.); život mu visel iba na vlásku skoro zomrel, zahynul; býva pri zápore, často v spojení iba ak: Nemali už pre ňu — iba rozkazy. (Taj.) Nik sa o nás nestará, iba ak exekútori. (Mor.) Nenašli sme iba ak starú podkovu. (Taj.); býva v spojení iba čo: Deti iba čo čas tratia s ňou. (Taj.);
zried. v spojení s len pre väčší dôraz: No iba len pre jeho tuláctvo mávame „výstupy“. (Šolt.)
● žijú spolu — iba tak (Karv.) bez sobáša;
2. vyjadruje prekvapujúci začiatok nového deja, tu zrazu, keď tu zrazu, nečakane, hneď: Idem, idem, iba ti začnú skaly pukati. (Chal.)