iba1, ibaže spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje odporovací vzťah s obmedzením platnosti predchádzajúcej vety; syn. len, lenže: je celkom pekná, iba by mohla trocha schudnúť; bol šikovný, ibaže trocha utiahnutý; na dovolenku pôjdem, ibaže neskôr; Kreslievala som si naozaj rada, ibaže zväčša potajomky. [E. Farkašová]
iba2 spoj. podraďovacia 1. ako súčasť dvojslovnej spojky iba čo ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej predčasnosti voči deju hlavnej vety; syn. len čo: iba čo prišiel, už aj musel odísť; Ako sa voláte, spytujem sa ho, iba čo si sadne. [S. Rakús]; Iba čo sa doma stihol osprchovať, hneď bežal za Ivetou. [Vč 1979] 2. ako súčasť dvojslovnej spojky iba keď ▶ uvádza časovú vetu s významom nečakaného zásahu; syn. len keď: kráčal ulicou, iba keď do neho vrazí auto; Nepočul, že niekto vošiel, iba keď ho zrazu objal Žigmund Jačmeník. [I. Kšiňan]; Teraz tá všivač skaderuka, čo so zverou sa priatelí - nevieš, iba keď spoza buka na teba zacieli. [Š. Žáry] 3. v spojení iba keď už ▶ uvádza časovú vetu s významom súčasnosti al. následnosti voči deju hlavnej vety; syn. až keď: Nazad sa pobrala, iba keď už bolo celkom vidno. [A. Habovštiak]; Mať mu doniesla plnú misu halušiek a on neodišiel od nej, iba keď už dno vykúkalo. [M. Ďuríčková] 4. v spojení iba ak ▶ uvádza podmienkovú vetu s hodnotením danej podmienky ako výlučnej; syn. len ak, len keď: prišla by, iba ak by ju doviezli autom; išli by na výlet, iba ak by bolo pekné počasie; Ale na izbu ísť nemôžete, je to zakázané. S rozosmiatym juhoslovanským kuchárom by sa dohovoril, iba ak by ovládal nárečia chorvátčiny. [M. Hvorecký]
iba3 čast. 1. ▶ zdôrazňuje platnosť nasledujúceho výrazu tak, že poukazuje na obmedzenosť výskytu al. výlučnosť pomenovaného predmetu, vlastnosti, okolnosti (spomedzi iných možných) nie iný al. nikto iný ako tento; nie iné al. nič iné ako toto al. ako takéto; nie inak ako takto; nie viac ako toto; syn. len, jedine: také čosi sa stáva iba málokedy; mal pri sebe iba vodičský preukaz; má na to už iba tri hodiny; na olympiáde získal iba bronz; počúvať prednášku iba na pol ucha; poznajú sa iba z videnia; žiť iba rodine; poisťovňa iba overí originály dokumentov a hneď ich vráti; Na zvony sa stačilo iba pozrieť - a hneď bolo jasné, že každý je inej veľkosti. [D. Dušek]; Vy technici by ste chceli aj život obsiahnuť iba kružidlom a lineárom, a to sa nedá. [Ľ. Zúbek] 2. v spojení iba čo ▶ vyjadruje hodnotenie deja ako neúčelného, zbytočného; syn. len čo: Ani teba dolu nepotrebujú, mačička, iba čo by si sa im popod nohy podpletala. [L. Ťažký] ◘ fraz. iba tak vyjadruje, že dej sa uskutočňuje bez zjavnej (vysvetlenej) príčiny al. bez osobitého úmyslu, cieľa, bezdôvodne, nezáväzne: povedať niečo iba tak zo žartu; čaká a iba tak si kreslí; to nie je iba tak toto má dôvod, toto treba brať vážne