Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

iba

I. spoj.

A. i ibaže, iba čo priraď. vyj. odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety, len(že): bol mladý, i. majetok mu chýbal; vedel o tom dávno, ibaže doteraz mlčal; bola tma, i. čo lampy svietili

B. podraď. uvádza vetu

1. časovú a) i. (čo) – už s význ. predčasnosti, len (čo) – už: i. (čo) svitlo, už vstával b) i. keď (už) s význ. súčasnosti al. následnosti, len keď, až keď: vošiel (do triedy), i. keď (už) zvonilo c) i. keď s význ. nečakaného zásahu do iného deja, len keď: pokojne kráča, i. keď padne pred neho kameň

2. i. ak (by), ibaže (by) podmienkovú s význ. obmedzenia na 1 možnosť, len ak (by): odísť nemôžeš, i. ak by si tu nocoval; dnes nemôžem, i. ak prídeš zajtra

II. čast.

1. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti, len, jedine: z toho budú i. hnevy, je i. kosť a koža, bolo i. desať hodín

2. iba čo vyj. hodnotiaci postoj k vete, len čo: i. čo zbytočne klame, i. čo s ním čas tratí

3. iba tak: povedať niečo i. tak nezáväzne; to nie je i. tak treba to brať vážne

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
iba spoj. i čast.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

iba ak by spoj. podraďovacia


iba čast.


iba čo spoj. priraďovacia

iba čo spoj. podraďovacia

iba čo čast.


iba čo už spoj. podraďovacia (dvojčlenná)


iba, ibaže spoj. priraďovacia


iba keď spoj. podraďovacia


iba keď spoj. podraďovacia


iba tak čast.

iba1, ibaže spoj. priraďovacia ▶ vyjadruje odporovací vzťah s obmedzením platnosti predchádzajúcej vety; syn. len, lenže: je celkom pekná, iba by mohla trocha schudnúť; bol šikovný, ibaže trocha utiahnutý; na dovolenku pôjdem, ibaže neskôr; Kreslievala som si naozaj rada, ibaže zväčša potajomky. [E. Farkašová]


iba2 spoj. podraďovacia 1. ako súčasť dvojslovnej spojky iba čo ▶ uvádza časovú vetu s významom tesnej predčasnosti voči deju hlavnej vety; syn. len čo: iba čo prišiel, už aj musel odísť; Ako sa voláte, spytujem sa ho, iba čo si sadne. [S. Rakús]; Iba čo sa doma stihol osprchovať, hneď bežal za Ivetou. [Vč 1979]
2. ako súčasť dvojslovnej spojky iba keď ▶ uvádza časovú vetu s významom nečakaného zásahu; syn. len keď: kráčal ulicou, iba keď do neho vrazí auto; Nepočul, že niekto vošiel, iba keď ho zrazu objal Žigmund Jačmeník. [I. Kšiňan]; Teraz tá všivač skaderuka, čo so zverou sa priatelí - nevieš, iba keď spoza buka na teba zacieli. [Š. Žáry]
3. v spojení iba keď ▶ uvádza časovú vetu s významom súčasnosti al. následnosti voči deju hlavnej vety; syn.keď: Nazad sa pobrala, iba keď už bolo celkom vidno. [A. Habovštiak]; Mať mu doniesla plnú misu halušiek a on neodišiel od nej, iba keďdno vykúkalo. [M. Ďuríčková]
4. v spojení iba ak ▶ uvádza podmienkovú vetu s hodnotením danej podmienky ako výlučnej; syn. len ak, len keď: prišla by, iba ak by ju doviezli autom; išli by na výlet, iba ak by bolo pekné počasie; Ale na izbu ísť nemôžete, je to zakázané. S rozosmiatym juhoslovanským kuchárom by sa dohovoril, iba ak by ovládal nárečia chorvátčiny. [M. Hvorecký]

iba3 čast. 1. ▶ zdôrazňuje platnosť nasledujúceho výrazu tak, že poukazuje na obmedzenosť výskytu al. výlučnosť pomenovaného predmetu, vlastnosti, okolnosti (spomedzi iných možných) nie iný al. nikto iný ako tento; nie iné al. nič iné ako toto al. ako takéto; nie inak ako takto; nie viac ako toto; syn. len, jedine: také čosi sa stáva iba málokedy; mal pri sebe iba vodičský preukaz; má na to už iba tri hodiny; na olympiáde získal iba bronz; počúvať prednášku iba na pol ucha; poznajú sa iba z videnia; žiť iba rodine; poisťovňa iba overí originály dokumentov a hneď ich vráti; Na zvony sa stačilo iba pozrieť - a hneď bolo jasné, že každý je inej veľkosti. [D. Dušek]; Vy technici by ste chceli aj život obsiahnuť iba kružidlom a lineárom, a to sa nedá. [Ľ. Zúbek]
2. v spojení iba čo ▶ vyjadruje hodnotenie deja ako neúčelného, zbytočného; syn. len čo: Ani teba dolu nepotrebujú, mačička, iba čo by si sa im popod nohy podpletala. [L. Ťažký]
fraz. iba tak vyjadruje, že dej sa uskutočňuje bez zjavnej (vysvetlenej) príčiny al. bez osobitého úmyslu, cieľa, bezdôvodne, nezáväzne: povedať niečo iba tak zo žartu; čaká a iba tak si kreslí; to nie je iba tak totodôvod, toto treba brať vážne

-a/33030920±127847 9.01: partikuly 820449→790202
+21564
−38735
a/296164 iba/212130→182984
+20952
−37630
teda/99345 dokonca/68708 predsa/52494 azda/25564 zasa/12030 pravda/11485 doslova/9587 sotva/8195 skrátka/5220 zhruba/5141 ba/5234→4413
+503
−985
(19/8872)

-a/33030920±127847 6.96: konjunkcie 6130974→6161741
+37833
−21325
a/6047283→6047317
+3
−7
teda/42181→43715
+109
−288
iba/2137→31243
+37652
−20980
ba/24349→24402
+53
−34
predsa/8137 sotva/4482 a/2046 kontra/297→337
+17
−16
leda/55 (1/7)

-ba/681253±60320: konjunkcie 26486→55645
+37704
−21014
iba/2137→31243
+37652
−20980
ba/24349→24402
+53
−34

-ba/681253±60320 5.04: partikuly 222693→192604
+21495
−38656
iba/212130→182984
+20952
−37630
zhruba/5141 ba/5234→4413
+503
−985
aleba/66

-iba/214666±58631: konjunkcie 2137→31243
+37652
−20980
iba/2137→31243
+37652
−20980

-iba/214666±58631: partikuly 212130→182984
+20952
−37630
iba/212130→182984
+20952
−37630

-iba/214666±58631: substantíva ž. N sg. 399 koliba/343 galiba/56

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ale 1. vyjadruje odporovací vzťah • no: počula hlasy, ale, no nevenovala im pozornosťa: zvečerilo sa, ale, a matere nikdelež: zbadal ju, lež nedal to najavovšak (vo vete sa kladie za prvý prízvukovaný výraz): nadvihol sa, vstať však nevládalkniž. avšak: sľúbil, avšak neprišielpredsaa predsaale predsapredsa všakno predsa (s odtienkom prípustky): deti sú ešte malé, (a) predsa pomáhali; zvečerilo sa, ale predsa prišiel, predsa však prišieljednakoa jednakoale jednakono jednakojednako však (s odtienkom prípustky): bolo už neskoro, (a) jednako sa neponáhľal; často chýbal, no jednako sa dobre učilibaibaželenlenže (odporovací vzťah s odtienkom obmedzenia): brána nebola zamknutá, ale, iba sa ťažko otvárala; aj ja by som išiel, ale, lenže ma bolí zubkýmnaproti tomuzatiaľ čo (pri uvádzaní nepravej vedľajšej časovej vety): vonku je teplo, kým v byte je chladno; jemu sa darilo, zatiaľ čo ostatní zápasili s problémami

2. uvádza zvolaciu vetu so silným citovým zafarbením • expr. aleže: Ale(že) či sa to smie? Aleže ho už nehrešte toľko!čihovor. expr. čiže: Či(že) je to krásne!

3. zdôrazňuje platnosť výrazu • veru: vy ste ale, veru dobrý; veru, ale si mu poriadne dalozajnaozajskutočne: vás by bola ozaj, naozaj škoda; nepovedal nič, skutočne celkom ničfaktickyhovor. fakt

4. p. asi 1 5. p. ba 1


bezcieľne bez konkrétneho cieľa • bezúčelneneúčelnenaplanojalovo: žiť bezcieľne, bezúčelne, naplanoiba taklen tak: iba tak, len tak sa túlal po mestehore-dolukrížom-krážomsem a tam: celé predpoludnie chodil bezcieľne, hore-dolu, krížom-krážom, sem a tamexpr. lárom-fáromhovor. expr. három-fárom: nemôžeš žiť lárom-fáromhovor. expr. naverímboha: iba tak naverímboha vystrelil zo vzduchovky

p. aj zbytočne


iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • lenibaželenžeiba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblokledaexpr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • lenjedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bálledaexpr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilonapospolvýlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapcičistojednoduchoexpr. len a lenzastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2


ledabolo nedbajúc v potrebnej miere na poriadok, na isté zásady, pravidlá, požiadavky a pod. • nedbanlivonedbaloneporiadne: ledabolo, nedbanlivo si prehodil kabát a odišiel; nedbalo, neporiadne nanesená omietka odpadlapovrchneexpr. nedbajsky: to je povrchne, nedbajsky vykonaná opravaexpr. spakruky: ledabolo, spakruky napísaná úlohahovor.: iba taklen tak: peniaze si iba tak, len tak strčil do vreckasubšt. lážo-plážo


ledva 1. vyjadruje krajný stupeň situácie; vyjadruje, že sa dej uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami • sotva: v tme ho ledva, sotva vidíhovor.: len-lenlen-len žetak-taktak-tak že: len-len, tak-tak sa mu podarilo ujsť; len-len že, tak-tak že sa vyškriabal z jamyexpr.: ledvažesotvaže: od únavy ledvaže, sotvaže vidíexpr. ledvučičko (Hviezdoslav)expr. horko-ťažko: ledva, horko-ťažko sa ubránili presilezastar. ledvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)nár. ledvaj

2. uvádza časovú vedľajšiu vetu s rýchlou následnosťou dejov vyjadrených v súvetí • sotva: ledva, sotva dokončili robotu, začalo pršaťakoibaiba čoiba toľkočolenlen čolen toľko čohneď ako: ako, iba si sadol, už začal rozprávať; iba čo, len toľko čo sa rozbrieždilo, odišli do poľa; ledva, hneď ako prišiel domov, sadol si pred televízorexpr.: ledvažesotvaže: ledvaže, sotvaže zazvonilo, už ich nebolozastar. ledvynár. ledvaj


nielen 1. vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nie iba: pôjdeme všetci, nielen, nie iba ty

2. ako súčasť dvojčlennej spojky so spojkami ale aj, ale i, lež aj, lež i, ale ešte, ešte aj vyjadruje priraďovací stupňovací vzťah • nielenže: nielen(že) si roztrhal nohavice, ale aj, lež aj, ešte aj sveter stratil


samý 1. vyjadruje výlučnosť, úplnosť nejakej vlastnosti al. nejakého javu a pod. • čistýúplný: telo samá, čistá, úplná ranahovor. jeden: košeľa jedna dieraibalenvšetko: deti – iba, len, všetko chlapci – sa im vydarili

p. aj úplný, číry 2

2. p. stelesnený 2


sotva 1. vyjadruje, že dej sa uskutočnil al. uskutočňuje s prekážkami; vyjadruje malú mieru niečoho • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: od únavy sotva, ledva zaspala; sotvaže, ledvaže sme ho počulilen-lenexpr. len-len že: v tme ho len-len, len-len že zbadalledaexpr. ledaže: malín nazbierala sotva, leda(že) za pohárexpr. horko-ťažko: horko-ťažko sa na nohách udržíhovor. tak-takhovor. expr. tak-tak že: na dne bolo tak-tak (že) za lyžičku cukruexpr. ledvučičkozastar.: sotvysotvyželedvyarch. ledvým činom (Tajovský, Figuli)takmertemer (so záporným slovesom): takmer, temer ho nebolo vidieť

2. vyjadruje pochybnosť, nedôveru, mierny zápor • expr. sotvaže: sotva, sotvaže ťa navštíviťažkoasi ťažkoasi niepravdepodobne nie: Pôjdeš večer do kina? – Sotva, (asi) ťažko, asi nie.asipravdepodobne (vo výpovedi so záporným slovesom): asi, pravdepodobne sa nevrátizastar.: sotvysotvyže (J. Kráľ)

3. uvádza vedľajšiu časovú vetu, ktorej dej sa uskutočnil tesne pred dejom hlavnej vety • ledvaexpr.: sotvaželedvaže: sotva, ledva prišiel domov, už niekto zvonil; sotvaže, ledvaže sa skryli, začalo pršaťhneď akolen čolen toľko čo: hneď ako, len (toľko) čo zmaturoval, začal robiťiba čoiba toľko čopráve čo: iba (toľko) čo, práve čo si ľahol, prišiel domov oteczastar.: sotvysotvyže (Dobšinský, Škultéty)kadenáhle (Kalinčiak)nespráv. akonáhle

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

iba

I. spoj.

1. priraď. odporovacia uvádza vetu, ktorá obmedzuje platnosť toho, čo sa tvrdí v predchádzajúcej vete (= len): Všetky panny tancovali, iba jedna stála. — Každý mal vo vleku samoviazač, iba ostatné dva vliekli trojradličné pluhy. (Skal.); často býva v spojení iba čo: Ticho bolo, iba čo dážď klopal. (Ondr.)

2. podraď. uvádza časové vety a) v spojení iba (čo) ... už (= len čo): Iba som prišla, už ma vyháňate. (Tim.); b) v spojovacom výraze iba keď: Vrátil sa, iba keď s Blankou prehajdákal mamine peniaze. (Tat.)

3. podraď. v spojovacom výraze iba ak (by)význam pripúšťací a zároveň obmedzovací: Dámy v taký deň ani nevychádzajú z negližé, iba ak by čakali nejakú návštevu. (Kuk.)

4. podraď. v spojovacom výraze iba čovýznam obmedzovací: Nevesta zamĺkla, iba čo pery si dohryzie. (Tim.)

II. čast.

1. vyjadruje obmedzenie množstva al. vlastností osôb, vecí al. dejov, vyjadruje výlučnosť, len, jedine: iba dva dni, iba tu; Zastavil sa iba pred lavičkou. (Min.) Krčmárka ma od tých čias iba maznou prezývala. (Janč.); život mu visel iba na vlásku skoro zomrel, zahynul; býva pri zápore, často v spojení iba ak: Nemali už pre ňu — iba rozkazy. (Taj.) Nik sa o nás nestará, iba ak exekútori. (Mor.) Nenašli sme iba ak starú podkovu. (Taj.); býva v spojení iba čo: Deti iba čo čas tratia s ňou. (Taj.);

zried. v spojení s len pre väčší dôraz: No iba len pre jeho tuláctvo mávame „výstupy“. (Šolt.)

žijú spoluiba tak (Karv.) bez sobáša;

2. vyjadruje prekvapujúci začiatok nového deja, tu zrazu, keď tu zrazu, nečakane, hneď: Idem, idem, iba ti začnú skaly pukati. (Chal.)

hiba, hibaj, hibe p. iba


hime p. iba


iba (hiba, hibe, hibaj, ima, hime)
I. spoj.
1. strsl, spiš priraď. vyjadruje odporovací vzťah s obmedzením platnosti výroku v hlavnej vete, len: Doma inej roboti ňebolo, iba handri driapať ešťe mohou̯ (Bobrovec LM); Nezastaviľi, hiba prešli poňiže vozu (Niž. Boca LM); Už ani netešia voda v järku, hiba tak cigolí (Sása REV); Hibaj ta mala gače, co sebe znala ušic (Spiš. Štvrtok LVO)
2. strsl podraď. uvádza časovú vetu vo význame len keď, sotva čo: To sa akosi pohíbalo troška, iba keď viskočila hlavička (Žaškov DK); Už naše kanóne sedmičke palile tam, iba čo odišli staďe (V. Lom MK); Hiba šo som vinšla a už bú chlapedz obarení (Klenovec RS)
3. čiast. strsl, trenč, pov podraď. v pripúšťacom a zároveň obmedzovacom význame: Nepomohol, iba čo ma napajedil (Bošáca TRČ); Iná_ca mu nižd nestalo, ima čo si odral kožu z nohi (Dobrá Voda PIE); Bili sa, hime ak sa pohňevali (St. Hory BB); Domi krov ňemajú žánní, iba ag bohaččí ľuďá (Jásová HUR)
II. čast.
1. čiast. strsl, spiš vyjadruje jedinečnosť, výlučnosť: Toho tížňa po treťí vrch, čo ňeprišov iba o vosmej (Mašková LUČ); Hlavátka ťi buďe plávaď iba f takej zimňejšej voďe (Podbiel TRS); S té slaňini už hiba kus tam visí (Brusník REV)
2. strsl zdôrazňuje platnosť výpovede, veď, predsa, však: To iba fše na posmech tak povedaľi (Žaškov DK); Jój, bassom ťi čerta! Iba som si kabát skoro rostrhala! (Stožok ZVO)
3. strsl vyjadruje prekvapujúci začiatok deja: Iba ťi naraz viskočí spod nuoch toľi had ako oje (Krivá DK); Iba počujeme tánvo na Table retovaťi (V. Lom MK)


ima p. iba

Zvukové nahrávky niektorých slov

iba niekoľko hodín spánku que quelques heures au sommeil
iba poznať vaše úmysly seulement connaître vos intentions
iba sedemsto päťdesiat gramov que sept cent cinquante grammes
nič, iba dva riadky rien que deux lignes
ste iba pokrčili plecami avez haussé les épaules
iba náš čln plus que notre canot
iba niekoľko okamihov plus que quelques instants
zlo iba ako utrpenie le mal que comme souffrance
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu