hviezda -y hviezd ž.
1. nebeské teleso, ktorého žiaru vidieť v noci a kt. sa javí ako viacramenný útvar; astron. stálica: h-y svietia; padajú h-y
2. čo má podobu hviezdy; hviezdicovitý útvar: červená h. symbol komunizmu; kôň s h-ou na čele s lysinou
3. vynikajúci a populárny umelec, športovec: filmová, džezová, hokejová h.
● → sľubovať h-y z neba; h-y z neba by mu zniesol urobil by preňho všetko; → narodiť sa pod šťastnou h-ou; niečo je (ešte) vo h-ach ďaleko od uskutočnenia; expr. → videl všetky h-y;
hviezdny príd.: h. jas; h-a obloha hviezdnatá; h-a kariéra veľmi veľká;
hviezdne prísl.: nebo sa h. trblieta; h. obsadený film vynikajúcimi hercami;
hviezdička -y -čiek ž. zdrob.: snehové h-y;
hviezdičkový príd.: h-é šaty v rozprávkach
hviezda -dy hviezd ž.
hviezda -dy hviezd ž. 1. ▶ žiariace nebeské teleso, jagavý striebristý bod viditeľný na nočnej oblohe: podvečerné hviezdy; obloha plná hviezd; dívať sa na hviezdy; hviezdy padajú, svietia, žiaria; spať pod hviezdami nocovať vonku, pod hviezdnatou nočnou oblohou; Hľadisko bez obecenstva je ako noc bez hviezd. [Ľ. Zúbek]; Hviezdy nakúkali cez potrhané mraky. [J. Podhradský] □ betlehemská hviezda (podľa Biblie) hviezda, ktorá sa zjavila pri Kristovom narodení 2. astron. ▶ vesmírne teleso, ktoré vysiela do kozmického priestoru svetlo a teplo (hmotnosť telesa je väčšia ako 5 percent hmotnosti Slnka): červená h. hviezda s červenkastým sfarbením spôsobeným spektrálnym zložením jej svetla; premenná h. meniaca svoju zdanlivú hviezdnu veľkosť, jasnosť; neutrónová h. degenerovaná hviezda z neutrónového plynu, ktorá vznikne po výbuchu supernovy, majúca priemer iba niekoľko desiatok kilometrov; klasifikácia hviezd zatriedenie podľa vzhľadu ich spektra; svietivosť hviezd ich jasnosť definovaná ako celková energia vyžiarená za sekundu; pozorovanie hviezd; objaviť novú hviezdu 3. ▶ (v astrológii) planéta al. postavenie planét (našej slnečnej sústavy) ovplyvňujúce životný osud: veriť vo svoju šťastnú hviezdu; čítať z hviezd; zistiť, čo hovoria hviezdy; Z hviezd veštím cestu vlasti. [Š. Pártošová] 4. ▶ geometrický obrazec tvorený špicatými výstupmi rovnomerne sa rozbiehajúcimi zo stredu po obvode kruhu; predmet al. znak pripomínajúci svojím tvarom takýto obrazec: päťcípa, šesťcípa h.; šerifská h. □ eltech. spojenie do hviezdy vodivé spojenie troch al. viacerých dvojpólových prvkov jedným pólom do spoločného bodu (uzla hviezdy) □ (prv) Červená hviezda názov telovýchovných jednôt; Rad červenej hviezdy (v období socializmu) štátne vyznamenanie za úspešnú činnosť v ozbrojených silách; Dávidova hviezda šesťcípa hviezda vytvorená z dvoch do seba vsunutých rovnoramenných trojuholníkov, symbol židovstva, židovského národa a štátu Izrael; (Dávidova) žltá hviezda (za nacizmu) hviezda zo žltej látky, ktorú museli Židia povinne nosiť na odeve ako svoje označenie; červená päťcípa hviezda symbol komunizmu 5. ▶ známa, populárna osoba, obyč. z oblasti filmu, športu a pod.: futbalová, hokejová h.; mediálna, televízna h.; detská spevácka h.; hviezdy filmového plátna; ospevovaná rocková h.; robiť zo seba hviezdu; urobiť z niekoho hviezdu; Pohasli politické hviezdy a vyrojili sa nové, vlastne nič nové. [J. Tužinský] 6. ▶ svetlá škvrna v srsti na čele zvierat, napr. koní, kráv, sŕn: ráno sa narodilo teliatko s bielou hviezdou 7. šport. ▶ (v gymnastike) premet na stranu: zakončiť zostavu hviezdou ◘ fraz. je/bolo ich ako hviezd na nebi je, bolo ich veľmi mnoho; aj hviezdy z neba by jej zniesol urobil by pre ňu všetko; hviezda večera najlepší spomedzi všetkých zúčastnených, účinkujúcich; iron. hviezdy číta [na poludnie] je lenivý, povaľuje sa, nechce robiť užitočnú prácu; jeho hviezda stúpa a) darí sa mu b) jeho popularita rastie; jeho hviezda zapadá stráca popularitu; narodiť sa pod šťastnou hviezdou mať v živote (často) šťastie; siahať po hviezdach začínať byť slávny; sľubovať niekomu hviezdy z neba sľubovať všetko možné i nemožné; to je ešte vo hviezdach to je neisté, vzdialené; vidieť všetky hviezdy pocítiť prudkú bolesť (obyč. po údere do hlavy) ◘ parem. keď sa hviezdy čistia, bude jasno ▷ zdrob. ↗ hviezdička; hviezdisko -ka -disk s., v sg. N a A i ž. zvel. k 1: to guľaté, žiarivé h. je Jupiter
hviezda 1. žiariace nebeské teleso viditeľné najmä na nočnej oblohe: jasná hviezda, hviezdy sa trblietajú • astron. stálica (hviezda, o ktorej sa predpokladá, že nemení miesto)
2. čo sa tvarom podobá hviezde • hviezdica: snehové hviezdy, hviezdice
hviezda, -y, hviezd ž.
1. nebeské teleso viditeľné v noci;
astron. samostatné nebeské teleso, stálica: jasná, trblietavá h., h-y svietia, trblietajú sa, jagajú sa; bás. oči ako hviezdy krásne, žiarivé
● hovor. expr.: sľubovať h-y z neba všetko možné i nemožné; aj h-y z neba by mu (jej) zniesol urobil by pre neho (ňu) všetko; to je ešte vo h-ach neisté, v ďalekej budúcnosti; videl všetky h-y veľmi ho to bolelo; hovor. h-y padajú; ľud. h-y sa čistia meteory padajú; dúfali vo svoju šťastnú h-u v šťastný osud; narodiť sa pod šťastnou h-ou mať v živote šťastie;
2. vec, útvar hviezdicovitej podoby; červená h. odznak, symbol komunizmu; trojrohá, päťrohá h.; princezná, víla, zlatovláska s h-ou na čele (v rozprávkach); krava s h-ou na čele s lysinou;
3. vynikajúci filmový umelec, obyč. umelkyňa: filmová h.;
hviezdový príd.: archit. h-á klenba v podobe hviezdy;
hviezdička, -y, -čiek ž. zdrob.;
hviezdičkový príd.: h-é šaty (v rozprávkach) s hviezdičkami;
hviezdka, -y, -dok ž. zdrob. zried. (Hviezd.)
hviezda ž. (chvizda, viezda) 1. csl nebeské teleso viditeľné v noci: Keď je zamračené, hviezdi ňeňi viďeťi (Návojovce TOP); Dneskaj večér je dobre viďet šecki viezdi (Skalica); Vonka cma, bo aňi hvezdi aňi meśadz ňeśveci (Spiš. Podhradie LVO) L. židovská hviezda (Branovo HUR), židóska hviezda (Kameňany REV) - prvá večerná hviezda, večernica; hviezda s chvostom (Pečenice LVI), hvezda z ocasem (Rozbehy SEN), hviezda z metlou (Or. Biely Potok TRS) - kométa F. hviezdi praďú (V. Straciny LUČ) - trblietajú sa; hviezdi sa čisťia (Mošovce MAR) - padajú; čítá hviézdi za bílého ňňa (Bošáca TRČ) - robí zbytočnú prácu; ked jednu dostal, šicki chvizdi uvidzel (Brezina TRB) - zaiskrilo sa mu v očiach; on sa už na takú hvízdu narodev (Lukáčovce HLO) - je už taký; už mu hviezda vihasla (Mur. Dl. Lúka REV) - už zomrel 2. útvar al. vec podobná hviezde a. časť štepu pripraveného na zaštepenie stromu: Ked je rublíku hviézda, potom sa zaščepí (Trakovice HLO) b. náčinie na pretláčanie varených zemiakov: hvezda (Nitr. Hrádok NZ) 3. biela škvrna na čele koňa: Bielá hviezda na čele krášlí kona (Vaďovce MYJ); hviezda (Brodzany TOP); hviezdička i hviezdočka ž. zdrob. expr. k 1, 2: Hviazdiški sviatili, kot šól kradnút (Rochovce ROŽ); Kuknem na viezdički, misleu̯a sem, že už je na ráňe (Prievaly SEN); Aňi jedni hvizdečki ňid na ňebe (Dl. Lúka BAR); Ket sa prekrajuvau̯o (jablko) krížem, že sa spraviu̯a viezdička (Hlboké SEN); Hviezďički treba na ošťiepku porobiť (Lipt. Hrádok LM) L. na hviezďički (Lipt. Mikuláš) - vzor farbenia súkna; mal dva hvizdočki (Brezina TRB) - mal hodnosť poručíka
hviezdočka p. hviezda
chvizda p. hviezda
hviezda [-ie-, -e-, -í-] ž 1. žiariace nebeské teleso na nočnej oblohe: mesycz neswieti a hwiezdy negsu cžiste (BAg 1585); wsseczky planyety a hwiezdy gystim spuosobem a czylem behu sweho porzadek rok po rocze wykona (CA 1637 E); slunce a hwezdy mensse se nam byti zdagu nežli zem pro gegich oddaleňy (PP 1734) L. interrantes stellae: stálé, neblúdné hwédzj stálice; errantia sidera: blúdné hwedzj planéty; acontia: hwezda ocasnatá neb metla na nebi kométa; Hesperus: hwezda wečérny, Wenussowá hwezda večernica, Venuša (KS 1763); Psi hwezda (KoA 17. st); x. pren narozeny pod zlu hwezdu (KS 1763); pod kterú hvízdú mňa tak katujícú zrozená? (BR 1785) F. odpowedala, že ge ona sprawedliwa a taka čista gako hwiezda na nebi (DEMÄNOVÁ 18. st) 2. predmet pripomínajúci hviezdu: hvezda djemantova (s. l. 1625); z dwanáct hwezd mage drahú korunu na swaté hlawe (CC 1655); zlatnik bude powinen pet mosaznych hwezd wihotowitj (DUBNICA n. V. 1728); -ny, -ový príd k 1, 2: neba hwezdneho okruhlost (PP 1734); stoliky na hwiezdowu furmu sprawene (M. KAMEŇ 1772); gasna a čista cesta hwezdowa w prasincj znamena urodne leto (PR 18. st) L. seratula: hwezdowa bylina (KrN 1795) bot kosienka farbiarska Serratula tinctoria: ingvinaria: strjbrnik, gináč husy midlo, hwezdowa bylina (KS 1763) bot nátržník husí Potentilla anserina; -ička, -ečka dem k 2: do ručneg knižky čárkau aneb na kragjch hwezdičkau poznamenáwa (OP 1685); syrtites: hwezdečka, kameň karbunkul (KS 1763) F. oči geg, ktere se gako negake hwezdicki a karbunkulusy bliščali (MS 1758); -ový príd: astroites: kameň hwezdičkowy (KS 1763)
hviezdny p. hviezda
hviezdový p. hviezda