hustý príd.
1. pozostávajúci z hojných a tesne zoskupených častíc, majúci i tuhšiu konzistenciu, op. riedky: h-á kaša, hmla
2. ktorého časti, zložky sú v tesnej blízkosti pri sebe, op. riedky: h-é vlasy, h-á hora, h. dážď;
husto prísl.: h. sneží, h. siať; h. zarastať
hustý -tá -té 2. st. -tejší príd.
hustý -tá -té 2. st. -tejší príd. 1. ▶ majúci tuhšiu, súdržnejšiu konzistenciu, ktorého čiastočky sa nachádzajú v malej vzdialenosti od seba; syn. tuhý; op. riedky: hustá kaša, polievka, smotana; ušľahať bielky na h. sneh; spustila sa hustá hmla; sopka chrlí husté kúdoly dymu; Na dlážke ležali drevené kocky a hrubá vrstva pilín, nasiaknutých hustým olejom. [O. Šulaj]; Dážď už trochu oslabol a na pár sekúnd vykukne spoza hustých mrakov aj zubaté slnko. [M. Ondrejka]; pren. obklopila nás hustá tma čierna □ farm. hustý extrakt obsahujúci 80 – 90 % sušiny 2. ▶ ktorého časti, zložky sú v tesnej blízkosti a obyč. vo väčšom počte; op. riedky: husté vlasy, obočie; hustá srsť; h. les; husté krovie; strom s hustou korunou; hustá sieť benzínových čerpadiel; predierať sa cez h. zástup ľudí; padal h. drobný dážď; v dôsledku hustého sneženia autobusy premávali s oneskorením; Na hrebeni sme si sadli do hustého machu a hľadeli sme na rozprávkové hory. [A. Chudoba]; Čoraz hustejší sniežik zahládzal každú stopu. [A. Habovštiak] 3. hovor. ▶ vyskytujúci sa, nasledujúci za sebou v krátkych časových intervaloch al. v malom priestorovom odstupe: hustá guľometná paľba; Času mám teraz veľa, ani najhustejšie schôdzky s dievčatami mi ho nestačia zaplniť. [Š. Žáry]; V protismere bola hustá premávka, a tak vodič sanitky, aby zabránil zrážke, dupol na brzdu. [Pc 1999] 4. mládež. slang. ▶ niečím, obyč. kvalitou, výnimočný, spôsobom podania, prezentácie vzrušujúci, sľubujúci nevšedné zážitky, perfektný, špičkový: h. film; h. beat, rap; dnes je na programe h. tenis; Bolo to husté - a ešte hustejšie bolo to, čo nasledovalo. [Sme 1998]
bujný 1. dobre, husto, rýchlo rastúci: bujná tropická vegetácia • rozbujnený: bujná, rozbujnená tráva, burina • hustý • bohatý: stratiť sa v hustom poraste; mať husté, bohaté vlasy • prebujnený (veľmi bujný): prebujnená zeleň
2. ktorý spontánne, nekontrolovane prejavuje silu, energiu, temperament a pod. (o človeku, zvierati a ich prejavoch); vyskytujúci sa, prejavujúci sa v neobmedzenej miere • bujarý • rozjarený • rujný: vracal sa po polnoci v bujnej, bujarej, rozjarenej nálade; bujná, bujará skupina chlapcov • expr.: rozbujdošený • bujdošský • hovor. expr. rozkokošený • zried.: rozbujdašený • rozbújaný • rozpasený: rozbujdošené deti; bujdošský život (Jesenská) • poet. bučný: plný bučných síl (Hviezdoslav) • samopašný • roztopašný • zastar. prostopašný (nerešpektujúci obmedzenia, spoločenské normy a pod.): samopašné, roztopašné nočné vyčíňanie • búrlivý • búrlivácky • rozpustený • bezuzdný • nespútaný • neviazaný: búrlivá, rozpustená, bezuzdná zábava; búrlivácky, nespútaný, neviazaný život; nespútaná obrazotvornosť • bohatý • nevyspytateľný • prebujnený • rozbujnený (veľmi rozvinutý, často prekvapujúci): bujná, bohatá, nevyspytateľná, prebujnená fantázia • divý • divoký • živelný: divý, divoký žrebec; divá, divoká, živelná povaha
p. aj divý 2
hustý 1. majúci dobrú hustotu, tuhšiu konzistenciu (op. riedky) • tuhý: hustá, tuhá hmota; zamiesiť husté, tuhé cesto • súdržný • odb. konzistentný: súdržná, konzistentná masa; konzistentný roztok • kniž. hutný: hutný dym • nevzdušný (op. ľahký, vzdušný): nevzdušná tkanina • prihustý (príliš hustý): náterová farba je prihustá • expr. prehustý (veľmi hustý)
2. vyskytujúci sa veľmi tesne vedľa seba vo veľkom počte (op. riedky) • bujný • bohatý: mať husté, bujné, bohaté vlasy; hustá, bujná tráva • hojný • početný • veľký: hojná, početná sieť prispievateľov; veľká dopravná sieť • nepriechodný • nepreniknuteľný (pre veľkú hustotu): nepriechodný prales
hustý, 2. st. hustejší príd.
1. (o plynoch, tekutých i tuhých hmotách) majúci tuhšiu konzistenciu, skladajúci sa z tesne zoskupených čiastok: h-á omáčka, h. lekvár, h-é cesto, h. dym, h-á hmla, h. roztok; h-á krv;
2. ktorého časti, zložky sa vyskytujú v hojnom počte vedľa seba; nahromadený: h-á tráva, h. les, h-é vlasy, h. dážď; žart. h-é strnisko (o neoholenej brade); h-á dopravná sieť, h-á sieť prispievateľov;
husto prísl.: vedľa seba, h. siať, h. prší
husto p. hustý
hustý príd. 1. csl majúci tuhšiu konzistenciu: Náž miad bejvau̯ hustej (Čelovce MK); To som ale navarila hustú poliavku! (Kameňany REV); husté víno (Suchá n. Par. TRN); husta molha (Smižany SNV) F. chleba jak tldž hustí (Ardanovce HLO) - nevykysnutý; chlab hustí a silní (Šenkvice MOD) - mocný, pevný 2. skladajúci sa z čiastok nachádzajúcich sa tesne blízko seba: husté hrable (St. Turá NMV), hustí hreben (Lukáčovce HLO); hustá šťeť (Vrbie RUŽ) L. husté strapisko (Dražovce NIT), hustie sťenke (Pukanec LVI) - strapce hrozna s husto nasadenými bobuľami; hustuo žito (Lišov KRU) - hustý porast žita; husté kóroví (Šurany NZ) - kukurica na zelené kŕmenie; husté rukávce (Kostolné MYJ) - s hustou výšivkou F. hustí ako hrebeň (Rim. Píla RS), husti jak śčec (Studenec LVO), takia husťia ani krpec (Revúca) - veľmi husté (-ý) 3. plný, sýty: Žaludek so_mal husti. Boľel me (Záhradné PRE) 4. v dvojslovných názvoch rastlín: hustá hátka (Mor. Lieskové NMV) - bot. nechtík lekársky (Calendula officinalis); husté hrebíčki (Stupava BRA) - druh klinčekov; husto prísl. k 2: Konope sa ňesiaľi veľmi husto, ľebo bi boľi bívaľi ťenkie (Detva ZVO); Teraz ňechoďia husto vlake (Tek. Trsťany LVI)
hustý príd 1. majúci značnú hustotu (o tekutinách, op. riedky): mrkew čyny krew hustu a hognu (MT 17. st); tak husté gako med (KS 1763) 2. zložený z niečoho tesne zoskupeného, nahromadeného: syta huste (LIETAVA 1607); platna aby huste bily (BYTČA 1616); dosty w hustem kryczku zagicz tež spoczjwa (BV 1652); wlas na hlawe husty (GV 1755); hustych zubúw hreben (KS 1763); husta trawa (PR 18. st); x. pren počala hustími krokmi preč jiťi (BR 1785) rýchlo; -o prísl k 2: zywotek nowy, strebernymy galonamy husto opramowany (KLOBUŠICE 1670); mreza husto pletena (BECKOV 1729); -osť, -ota ž: vsmaž mrkew celu, potom war gi z medem do hustosty a michay (MT 17. st); semeno piwonkowe hustost y lepkost y pysek z močem wen wylewa (HL 17. st); rozpust cukru w štiawoweg wodce, az slusneg hustoti bude (RT 17. st); crassamentum: na dno usedlá hustota; densare capillum: w hústoťe chowati wlasy (KS 1763)