husle -sieľ/-slí ž. pomn.
1. sláčikový hud. nástroj so štyrmi strunami ladenými v kvintách: koncertné h., hrať, hra na h-iach; hrať prvé, druhé h. i fraz. mať vedúcu, podradnú úlohu v niečom
2. hovor. husľová hra: chodiť na h.;
husľový príd.: h. koncert, virtuóz; hud. h. kľúč;
husličky -čiek ž. pomn. zdrob. al. expr.
husličky -čiek ž. pomn. zdrob.
husle husieľ/huslí ž. pomn. 1. ▶ sláčikový strunový hudobný nástroj so skrinkou s rezonančnými otvormi v tvare písmena f, hmatníkom a so štyrmi strunami, ktoré sa rozochvievajú sláčikom: koncertné, žiacke h.; puzdro na husle; prvé h. zastúpenie huslí vo veľkom symfonickom orchestri tvorené 12 – 16 hráčmi, ↗ i fraz.; druhé h. zastúpenie huslí vo veľkom symfonickom orchestri tvorené 10 – 14 hráčmi, ↗ i fraz.; koncert pre h. a orchester; precítené tóny husieľ; zaznel zvuk huslí; hrať, vŕzgať na husliach; zabrnkať na struny husieľ; Husle sa znova rozplakali, kruh tanečníkov sa opäť pohol. [P. Jaroš]; Rozhliadol sa po rozvláčnej krajine, ktorou sa stále vláčil s husľami pod pazuchou. [J. Balco]; pren. Jeho husle spievali ako žiadne iné. [Sme 2002] o majstrovskej hre 2. hovor. ▶ vyučovanie al. štúdium hry na tomto hudobnom nástroji; hodiny hry na tomto hudobnom nástroji: chodiť na husle; začal s husľami, ale nakoniec vyštudoval klavír ◘ fraz. hrať druhé husle byť v nejakom kolektíve v podradnom postavení, zaostávať za niekým; hrať prvé husle byť prvý, viesť v nejakej činnosti, mať v nejakom kolektíve rozhodujúce postavenie, slovo, vynikať v niečom ◘ parem. Katrena hudcom husle berie na Katarínu bývali kedysi posledné zábavy a svadby v roku (25. november) ▷ husličky -čiek ž. pomn. zdrob. expr. k 1: Zahrajte mi, husličky, javorové husle. [Milan Ferko] ◘ fraz. Ježiškove husličky! zvolanie pri prekvapení, rozhorčení
husle, husieľ/huslí ž. pomn. sláčikový hudobný nástroj so štyrmi strunami: hrať (hra) na h-iach; hud. prvé, druhé h. pre prvý, druhý husľový part;
husľový príd.: h-á struna, h. virtuóz, h. koncert, h. kľúč;
husličky, -čiek ž. pomn. zdrob. expr.
husličky ž. pomn. 1. expr. husle: Ftedi som si porichtovau̯ husľički do obloka a višiou̯ som von (Detva ZVO); Koj som búl malí, tak som mal husliški (Kameňany REV) 2. druh rastliny, bot. chochlačka dutá (Corydalis cava): huslički (Kuchyňa MAL)
husle ž pomn 1. sláčikový hud. nástroj so štyrmi strunami: Missko nech sy dobre husle nastrogy (BUDATÍN 1627); pandurizo: na husle hrám, hudem (KS 1763); husle lahodne se rozléhagú (BlR 18. st) 2. mučiaci nástroj v podobe huslí, do ktorého sa zatvárali krk a zdvihnuté ruky: húsle na zlé ženy (NP 17. st); (žena) hned do husel zawrena a přj wěznjch delagycych držana aneb w huslych po festunku wodena byla (MV 1676); husľový príd k 1: iugum: krk gagdowy aneb huslowy; fidees: huslová struna (KS 1763); husličky dem k 1: Palassty Gabor hudol na huslicžkach (KRUPINA 1643)