Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

husle -sieľ/-slí ž. pomn.

1. sláčikový hud. nástroj so štyrmi strunami ladenými v kvintách: koncertné h., hrať, hra na h-iach; hrať prvé, druhé h. i fraz. mať vedúcu, podradnú úlohu v niečom

2. hovor. husľová hra: chodiť na h.;

husľový príd.: h. koncert, virtuóz; hud. h. kľúč;

husličky -čiek ž. pomn. zdrob. al. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
husle ‑sieľ/‑slí ž. pomn.; husľový; husličky ‑čiek ž. pomn.

husle husieľ/huslí ž. pomn.

husle husieľ/huslí ž. pomn. 1. ▶ sláčikový strunový hudobný nástroj so skrinkou s rezonančnými otvormi v tvare písmena f, hmatníkom a so štyrmi strunami, ktoré sa rozochvievajú sláčikom: koncertné, žiacke h.; puzdro na husle; prvé h. zastúpenie huslí vo veľkom symfonickom orchestri tvorené 12 – 16 hráčmi, ↗ i fraz.; druhé h. zastúpenie huslí vo veľkom symfonickom orchestri tvorené 10 – 14 hráčmi, ↗ i fraz.; koncert pre h. a orchester; precítené tóny husieľ; zaznel zvuk huslí; hrať, vŕzgať na husliach; zabrnkať na struny husieľ; Husle sa znova rozplakali, kruh tanečníkov sa opäť pohol. [P. Jaroš]; Rozhliadol sa po rozvláčnej krajine, ktorou sa stále vláčil s husľami pod pazuchou. [J. Balco]; pren. Jeho husle spievali ako žiadne iné. [Sme 2002] o majstrovskej hre
2. hovor. ▶ vyučovanie al. štúdium hry na tomto hudobnom nástroji; hodiny hry na tomto hudobnom nástroji: chodiť na husle; začal s husľami, ale nakoniec vyštudoval klavír
fraz. hrať druhé husle byť v nejakom kolektíve v podradnom postavení, zaostávať za niekým; hrať prvé husle byť prvý, viesť v nejakej činnosti, mať v nejakom kolektíve rozhodujúce postavenie, slovo, vynikať v niečom ◘ parem. Katrena hudcom husle berie na Katarínu bývali kedysi posledné zábavy a svadby v roku (25. november)
husličky -čiek ž. pomn. zdrob. expr. k 1: Zahrajte mi, husličky, javorové husle. [Milan Ferko]fraz. Ježiškove husličky! zvolanie pri prekvapení, rozhorčení

-le/1395074±2037 3.66: substantíva ž. A pl. 11072→11209
+52
−72
chvíle/3369 husle/711 le/668 košele/605 postele/451 tabule/448 gule/448 škatule/394 mysle/335 pištole/298 korčule/287 rifle/254 mandle/92→227
+6
−24
(83/2714)

-le/1395074±2037 2.26: substantíva ž. N pl. 9551→9605
+40
−63
chvíle/2216 tabule/799 husle/750 gule/503 postele/498 škatule/279 košele/277 le/241 mysle/231 cibule/211 fakle/180 mandle/62→180
+6
−20
pištole/170 (90/3070)

husle sláčikový hudobný nástroj so štyrmi strunami ladenými v kvintách: hrať na husliachexpr. stradivárky (husle s veľmi kvalitným zvukom) • zastar. škripky (Vajanský)


vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematikeprečnievaťprevyšovaťpresahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkýchzastar. predvodiť (Hurban, Vajanský)vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankárviesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkýmifraz.: viesť prvé huslehrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať saexpr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari

2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sabyť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farboukniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

husle, husieľ/huslí ž. pomn. sláčikový hudobný nástroj so štyrmi strunami: hrať (hra) na h-iach; hud. prvé, druhé h. pre prvý, druhý husľový part;

husľový príd.: h-á struna, h. virtuóz, h. koncert, h. kľúč;

husličky, -čiek ž. pomn. zdrob. expr.

husieľky p. husle


husle ž. pomn. csl strunový hudobný nástroj: Käďe zavrčaľi na husľach, u_som bola tam (Žaškov DK); Abich také husle našeu̯ (Jablonové MAL); Jeden cigan cahal perše hušľe (V. Šariš PRE); husieľky ž. pomn. zdrob. expr.: Kendzicke cigaňi maju dobre huseľki (Kendice PRE)

husle ž pomn
1. sláčikový hud. nástroj so štyrmi strunami: Missko nech sy dobre husle nastrogy (BUDATÍN 1627); pandurizo: na husle hrám, hudem (KS 1763); husle lahodne se rozléhagú (BlR 18. st)
2. mučiaci nástroj v podobe huslí, do ktorého sa zatvárali krk a zdvihnuté ruky: húsle na zlé ženy (NP 17. st); (žena) hned do husel zawrena a přj wěznjch delagycych držana aneb w huslych po festunku wodena byla (MV 1676); husľový príd k 1: iugum: krk gagdowy aneb huslowy; fidees: huslová struna (KS 1763); husličky dem k 1: Palassty Gabor hudol na huslicžkach (KRUPINA 1643)

Husle Husle Húsle Húsle
husle
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) husle až po vykonanej práci, čiže husle a fajka tu fungujú ako
G (bez) husieľ noci na nej hrám. Potichu ktosi z husieľ vyšiel. Kvílivý akord Ty a Ja.
G (bez) huslí hodnotné skladby pre študentov huslí , kým violončelistom poslúžia
D (k) husliam predstavoval. A ako to, že ste sa k husliam opäť vrátili? Odišiel som do Írska,
A (vidím) husle by rozhodne nemali hrať druhé husle . Michalovce Posledným štrnástym
L (o) husliach tichu na cintoríne cvičil na husliach , aby pocítil, že jeho zaľúbené
I (s) husľami Generácie detí učiteľa vidia s husľami v ruke a so spevom na perách.

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu