hus -i ž. vodný vták s dlhším krkom chovaný ako hydina na mäso a perie al. žijúci (ako sťahovavý) divo, zool. Anser; jeho dospelá samica: divá h., pečená h., h. gága; chovať, pásť, šklbať h-i;
pren. pejor. hlúpa, naivná žena (v nadávke): sprostá, hlúpa h.
● expr. → rozumieť sa do niečoho ako h. do piva; → trafená h. zagága; ja som s tebou h-i → nepásol; žart. bodaj ťa h. (pečená) kopla výraz nespokojnosti, zlosti; → vyčkaj času ako h. klasu;
husací, husí príd.: h-ia masť, h-ie perie, brko
● ísť h-ím pochodom v zástupe; h-ia koža zimomriavky;
húska -y -sok ž. zdrob.;
husička -y -čiek ž. zdrob., často pejor.
huš cit.
1. vyj. odháňanie, heš: h., deti, z izby!
2. naznač. prudké vzdialenie sa: a papiere h. von oblokom
hus husi husí ž. 1. ▶ vodný vták z čeľade kačicovitých, s dlhším krkom, hrubým zobákom a behákmi s plávacími blanami, chovaný ako hydina na mäso a perie al. divo žijúci v prírode: kŕmna, jatočná h.; kŕdeľ husí; chovať, kŕmiť, pásť husi; husi gágajú; idú jeden za druhým ako husi v dlhom rade; Pod tmavou oblohou hvízdajú a šuštia mocné krídla divých husí. [J. Podhradský] □ zool. hus bieločelá Anser albifrons; hus divá Anser anser; zootech. hus domáca vyšľachtené plemená husi divej 2. ▶ mäso z husi domácej; jedlo z neho: upiecť h. v hlinenom pekáči; Typické jedlá regiónov dávajú našej kuchyni celonárodný charakter, napríklad pečená hus so zemiakovými lokšami a kapustou. [Cs 2001] 3. pejor. ▶ hlúpa, naivná žena (často ako nadávka): hlúpa, dedinská, nevzdelaná h.; Bez výčitiek ju nazval v duchu husou a usmieval sa pri tom na ňu. [L. Ballek]; Niekedy sa správaš ako hus. Obyčajná hus. [A. Hykisch] ◘ fraz. ošklbať niekoho ako hus obrať niekoho o peniaze, o majetok; rozumieť sa do niečoho ako hus do piva ničomu nerozumieť; strasie to zo seba ako hus vodu al. spadne to z neho ako z husi dážď nič sa ho nedotkne; expr. aby/bodaj ťa/to pečená hus kopla! zahrešenie vyjadrujúce nevôľu, nesúhlas s konaním niekoho; ja som s tebou husi nepásol nie si mi roveň ◘ parem. dočkaj času ako hus klasu všetko má svoj čas; komu hus [a] komu prasa, komu pečená/údená klobása život neobdarúva ľudí rovnako; trafená hus zagága ozve sa ten, koho sa niečo týka ▷ zdrob. ↗ húska; husička -ky -čiek ž. zdrob. často pejor. k 3: zakríknutá h.; Márnosť, keby takto rozprávala nejaká husička! Ale štyridsaťročná kolegyňa? [P. Holka]; husisko -ka husísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: to h. je pre dvoch priveľa
húska -ky húsok ž. 1. zdrob. ▶ menšia hus: kŕmiť, pásť mladé húsky; zavracať húsky pri potoku; Keď zastala medzi inými, radostná, svieža ako biela húska, tu ju ľudia temer očami jedli. [M. Urban] 2. ▶ pestro sfarbený, husi podobný vták z čeľade kačicovitých, s typickým kačacím zobákom, žijúci prevažne v severozápadnej Európe, v západnej a Strednej Ázii, hniezdiaci v zemných dierach v blízkosti vôd: húsky žijú v kŕdlikoch a hniezdia aj v opustených norách □ zool. húska pestrá Tadorna tadorna, syn. kazarka pestrá; húska hrdzavá Tadorna ferruginea, syn. kazarka hrdzavá ◘ fraz. šiel k Abrahámovi húsky pásť zomrel ▷ zdrob. husička ↗ hus
huš cit. 1. ▶ vyjadruje odháňanie niekoho al. plašenie zvierat, najmä hmyzu, hydiny a vtákov; syn. heš: h., muchy; Huš, bosorky, vykrikoval na Števu a jej kamarátku. [J. Váh]; Huš, ty iď preč. [D. Tatarka] 2. ▶ vyjadruje rýchle, nečakané vzdialenie sa: Mykne chvostom a huš, letí kamsi. [P. Karvaš]; Zašuchocú krídlami a huš, už ich niet. [K. Lazarová]
heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • hešta • hiš • hišta, pís. i hyš, hyšta • huš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od seba • šic • šc: šic, šc, hnal mačku od kurčiat • kš • kšš • zried. brš (Hviezdoslav)
hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňa • expr.: tupaňa (Tallo) • prázdna makovica • hovor. expr. šibnutá • pejor.: primitívka • trlica (Kukučín) • ignorantka • obmedzenkyňa • kača • chuchma (Jesenská) • hrub.: krava • koza • hus • somarica • subšt. blbaňa
hus úžitkový vták chovaný ako hydina na mäso a perie • žart. gagačka
huš p. heš
hus, -i ž. úžitkový vták z našej hydiny: chovať, držať h-i, pásť h-i, šklbať h-i trhať z nich perie; h-i gagocú, gágajú; zool. h. domáca (Anser domesticus); h. divá (A. anser);
pren. pejor. nadávka hlúpej, neskúsenej žene: Pomyslí si, že je nevzdelaná, dedinská hus. (Jégé) Anička je hlúpa hus, konštatoval náhle. (Barč)
● Dočkaj času ako hus klasu (porek.) maj trpezlivosť! Trafená hus zagága (prísl.) ozve sa ten, ktorého sa niečo dotkne; hovor. rozumieť sa do niečoho ako hus do piva zle, nerozumieť sa; hovor. ja som s tebou husi nepásol, či som ja s tebou husi pásol? nie si mi rovný, nie si môj vrstovník; žart. bodaj ťa hus kopla prejav nevôle, nespokojnosti;
husací i husí, -ia, -ie príd.: h-ia masť, h-ia pečienka, h-ie pero, brko
● ísť h-ím pochodom v zástupe, jeden za druhým; h-ia koža drobné pupenčeky na koži pri pocite chladu, strachu ap.;
húska, -y, -sok i husička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
huš cit. naznačuje odbehnutie, odlietnutie; odháňanie: Myšlienka ma zasmútila, zajačik ma naľakal. Huš, huš, obidvoje. (Vaj.) Skrúžila čo motýľ a huš! von letí po blankyte cesty. (Hviezd.) Huš, ty iď preč, — odháňal strýko čosi od postele. (Tat.)
(jedna) hus; (bez) husi; (k) husi; (vidím) hus; (ó) hus!; (o) husi; (s) husou;
(dve) husi; (bez) husí; (k) husiam; (vidím) husi; (ó) husi!; (o) husiach; (s) husami;