Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

hus -i ž. vodný vták s dlhším krkom chovaný ako hydina na mäso a perie al. žijúci (ako sťahovavý) divo, zool. Anser; jeho dospelá samica: divá h., pečená h., h. gága; chovať, pásť, šklbať h-i;

pren. pejor. hlúpa, naivná žena (v nadávke): sprostá, hlúpa h.

expr. rozumieť sa do niečoho ako h. do piva; → trafená h. zagága; ja som s tebou h-i → nepásol; žart. bodaj ťa h. (pečená) kopla výraz nespokojnosti, zlosti; → vyčkaj času ako h. klasu;

husací, husí príd.: h-ia masť, h-ie perie, brko

ísť h-ím pochodom v zástupe; h-ia koža zimomriavky;

húska -y -sok ž. zdrob.;

husička -y -čiek ž. zdrob., často pejor.


huš cit.

1. vyj. odháňanie, heš: h., deti, z izby!

2. naznač. prudké vzdialenie sa: a papiere h. von oblokom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hus ‑i ‑í ž.; husací, husí

hus husi husí ž. 1. ▶ vodný vták z čeľade kačicovitých, s dlhším krkom, hrubým zobákom a behákmi s plávacími blanami, chovaný ako hydina na mäso a perie al. divo žijúci v prírode: kŕmna, jatočná h.; kŕdeľ husí; chovať, kŕmiť, pásť husi; husi gágajú; idú jeden za druhým ako husi v dlhom rade; Pod tmavou oblohou hvízdajú a šuštia mocné krídla divých husí. [J. Podhradský]zool. hus bieločelá Anser albifrons; hus divá Anser anser; zootech. hus domáca vyšľachtené plemená husi divej
2.mäso z husi domácej; jedlo z neho: upiecť h. v hlinenom pekáči; Typické jedlá regiónov dávajú našej kuchyni celonárodný charakter, napríklad pečená hus so zemiakovými lokšami a kapustou. [Cs 2001]
3. pejor. ▶ hlúpa, naivná žena (často ako nadávka): hlúpa, dedinská, nevzdelaná h.; Bez výčitiek ju nazval v duchu husou a usmieval sa pri tom na ňu. [L. Ballek]; Niekedy sa správaš ako hus. Obyčajná hus. [A. Hykisch]
fraz. ošklbať niekoho ako hus obrať niekoho o peniaze, o majetok; rozumieť sa do niečoho ako hus do piva ničomu nerozumieť; strasie to zo seba ako hus vodu al. spadne to z neho ako z husi dážď nič sa ho nedotkne; expr. aby/bodaj ťa/to pečená hus kopla! zahrešenie vyjadrujúce nevôľu, nesúhlas s konaním niekoho; ja som s tebou husi nepásol nie si mi roveň ◘ parem. dočkaj času ako hus klasu všetko má svoj čas; komu hus [a] komu prasa, komu pečená/údená klobása život neobdarúva ľudí rovnako; trafená hus zagága ozve sa ten, koho sa niečo týka
zdrob.húska; husička -ky -čiek ž. zdrob. často pejor. k 3: zakríknutá h.; Márnosť, keby takto rozprávala nejaká husička! Ale štyridsaťročná kolegyňa? [P. Holka]; husisko -ka husísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: to h. je pre dvoch priveľa


húska -ky húsok ž. 1. zdrob. ▶ menšia hus: kŕmiť, pásť mladé húsky; zavracať húsky pri potoku; Keď zastala medzi inými, radostná, svieža ako biela húska, tu ju ľudia temer očami jedli. [M. Urban]
2.pestro sfarbený, husi podobný vták z čeľade kačicovitých, s typickým kačacím zobákom, žijúci prevažne v severozápadnej Európe, v západnej a Strednej Ázii, hniezdiaci v zemných dierach v blízkosti vôd: húsky žijú v kŕdlikoch a hniezdia aj v opustených noráchzool. húska pestrá Tadorna tadorna, syn. kazarka pestrá; húska hrdzavá Tadorna ferruginea, syn. kazarka hrdzavá
fraz. šiel k Abrahámovi húsky pásť zomrel
zdrob. husičkahus


huš cit. 1. ▶ vyjadruje odháňanie niekoho al. plašenie zvierat, najmä hmyzu, hydiny a vtákov; syn. heš: h., muchy; Huš, bosorky, vykrikoval na Števu a jej kamarátku. [J. Váh]; Huš, ty iď preč. [D. Tatarka]
2. ▶ vyjadruje rýchle, nečakané vzdialenie sa: Mykne chvostom a huš, letí kamsi. [P. Karvaš]; Zašuchocú krídlami a huš, už ich niet. [K. Lazarová]

heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • heštahišhišta, pís. i hyš, hyštahuš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od sebašicšc: šic, šc, hnal mačku od kurčiatkššzried. brš (Hviezdoslav)


hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňaexpr.: tupaňa (Tallo)prázdna makovicahovor. expr. šibnutápejor.: primitívkatrlica (Kukučín)ignorantkaobmedzenkyňakačachuchma (Jesenská)hrub.: kravakozahussomaricasubšt. blbaňa


hus úžitkový vták chovaný ako hydina na mäso a perie • žart. gagačka


huš p. heš

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hus, -i ž. úžitkový vták z našej hydiny: chovať, držať h-i, pásť h-i, šklbať h-i trhať z nich perie; h-i gagocú, gágajú; zool. h. domáca (Anser domesticus); h. divá (A. anser);

pren. pejor. nadávka hlúpej, neskúsenej žene: Pomyslí si, že je nevzdelaná, dedinská hus. (Jégé) Anička je hlúpa hus, konštatoval náhle. (Barč)

Dočkaj času ako hus klasu (porek.) maj trpezlivosť! Trafená hus zagága (prísl.) ozve sa ten, ktorého sa niečo dotkne; hovor. rozumieť sa do niečoho ako hus do piva zle, nerozumieť sa; hovor. ja som s tebou husi nepásol, či som ja s tebou husi pásol? nie si mi rovný, nie si môj vrstovník; žart. bodaj ťa hus kopla prejav nevôle, nespokojnosti;

husací i husí, -ia, -ie príd.: h-ia masť, h-ia pečienka, h-ie pero, brko

ísť h-ím pochodom v zástupe, jeden za druhým; h-ia koža drobné pupenčeky na koži pri pocite chladu, strachu ap.;

húska, -y, -sok i husička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.


huš cit. naznačuje odbehnutie, odlietnutie; odháňanie: Myšlienka ma zasmútila, zajačik ma naľakal. Huš, huš, obidvoje. (Vaj.) Skrúžila čo motýľ a huš! von letí po blankyte cesty. (Hviezd.) Huš, ty iď preč, — odháňal strýko čosi od postele. (Tat.)

Morfologický analyzátor

hus podstatné meno, ženský rod

(jedna) hus; (bez) husi; (k) husi; (vidím) hus; (o) husi; (s) husou;

(dve) husi; (bez) husí; (k) husiam; (vidím) husi; (o) husiach; (s) husami;

Hus_1 Hus Hus_2 Hus huš huš
Hus
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Hus
G (bez) Husa
D (k) Husovi
A (vidím) Husa
L (o) Husovi
I (s) Husom

hus
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hus
G (bez) husi
D (k) husi
A (vidím) hus
L (o) husi
I (s) husou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) husi
G (bez) husí
D (k) husiam
A (vidím) husi
L (o) husiach
I (s) husami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HUS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 30×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
BUDIŠ, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 8×;
ILIAŠOVCE, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 4×;
POPRAD, okr. POPRAD – 4×;
DOVALOVO (obec LIPTOVSKÝ HRÁDOK), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
ROHOV, okr. SENICA – 2×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 2×;
TURČIANSKE TEPLICE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 2×;
JASENOVO, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
JAZERNICA, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
RATKOVÁ, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
SVIT, okr. POPRAD – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko HÚS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 34×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
BUDIŠ, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 8×;
ŽARNOVICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 4×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
RUDLOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 3×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
DUBOVÉ, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
JASENOVO, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
PRAVENEC, okr. PRIEVIDZA – 1×;
RAJEC, okr. ŽILINA – 1×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
TURČIANSKE TEPLICE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
VYHNE, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor