hus, -i ž. úžitkový vták z našej hydiny: chovať, držať h-i, pásť h-i, šklbať h-i trhať z nich perie; h-i gagocú, gágajú; zool. h. domáca (Anser domesticus); h. divá (A. anser);
pren. pejor. nadávka hlúpej, neskúsenej žene: Pomyslí si, že je nevzdelaná, dedinská hus. (Jégé) Anička je hlúpa hus, konštatoval náhle. (Barč)
● Dočkaj času ako hus klasu (porek.) maj trpezlivosť! Trafená hus zagága (prísl.) ozve sa ten, ktorého sa niečo dotkne; hovor. rozumieť sa do niečoho ako hus do piva zle, nerozumieť sa; hovor. ja som s tebou husi nepásol, či som ja s tebou husi pásol? nie si mi rovný, nie si môj vrstovník; žart. bodaj ťa hus kopla prejav nevôle, nespokojnosti;
husací i husí, -ia, -ie príd.: h-ia masť, h-ia pečienka, h-ie pero, brko
● ísť h-ím pochodom v zástupe, jeden za druhým; h-ia koža drobné pupenčeky na koži pri pocite chladu, strachu ap.;
húska, -y, -sok i husička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
huš cit. naznačuje odbehnutie, odlietnutie; odháňanie: Myšlienka ma zasmútila, zajačik ma naľakal. Huš, huš, obidvoje. (Vaj.) Skrúžila čo motýľ a huš! von letí po blankyte cesty. (Hviezd.) Huš, ty iď preč, — odháňal strýko čosi od postele. (Tat.)