hus -i ž. vodný vták s dlhším krkom chovaný ako hydina na mäso a perie al. žijúci (ako sťahovavý) divo, zool. Anser; jeho dospelá samica: divá h., pečená h., h. gága; chovať, pásť, šklbať h-i;
pren. pejor. hlúpa, naivná žena (v nadávke): sprostá, hlúpa h.
● expr. → rozumieť sa do niečoho ako h. do piva; → trafená h. zagága; ja som s tebou h-i → nepásol; žart. bodaj ťa h. (pečená) kopla výraz nespokojnosti, zlosti; → vyčkaj času ako h. klasu;
husací, husí príd.: h-ia masť, h-ie perie, brko
● ísť h-ím pochodom v zástupe; h-ia koža zimomriavky;
húska -y -sok ž. zdrob.;
husička -y -čiek ž. zdrob., často pejor.
huš cit.
1. vyj. odháňanie, heš: h., deti, z izby!
2. naznač. prudké vzdialenie sa: a papiere h. von oblokom
heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • hešta • hiš • hišta, pís. i hyš, hyšta • huš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od seba • šic • šc: šic, šc, hnal mačku od kurčiat • kš • kšš • zried. brš (Hviezdoslav)
hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňa • expr.: tupaňa (Tallo) • prázdna makovica • hovor. expr. šibnutá • pejor.: primitívka • trlica (Kukučín) • ignorantka • obmedzenkyňa • kača • chuchma (Jesenská) • hrub.: krava • koza • hus • somarica • subšt. blbaňa
hus úžitkový vták chovaný ako hydina na mäso a perie • žart. gagačka
huš p. heš
hus, -i ž. úžitkový vták z našej hydiny: chovať, držať h-i, pásť h-i, šklbať h-i trhať z nich perie; h-i gagocú, gágajú; zool. h. domáca (Anser domesticus); h. divá (A. anser);
pren. pejor. nadávka hlúpej, neskúsenej žene: Pomyslí si, že je nevzdelaná, dedinská hus. (Jégé) Anička je hlúpa hus, konštatoval náhle. (Barč)
● Dočkaj času ako hus klasu (porek.) maj trpezlivosť! Trafená hus zagága (prísl.) ozve sa ten, ktorého sa niečo dotkne; hovor. rozumieť sa do niečoho ako hus do piva zle, nerozumieť sa; hovor. ja som s tebou husi nepásol, či som ja s tebou husi pásol? nie si mi rovný, nie si môj vrstovník; žart. bodaj ťa hus kopla prejav nevôle, nespokojnosti;
husací i husí, -ia, -ie príd.: h-ia masť, h-ia pečienka, h-ie pero, brko
● ísť h-ím pochodom v zástupe, jeden za druhým; h-ia koža drobné pupenčeky na koži pri pocite chladu, strachu ap.;
húska, -y, -sok i husička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
huš cit. naznačuje odbehnutie, odlietnutie; odháňanie: Myšlienka ma zasmútila, zajačik ma naľakal. Huš, huš, obidvoje. (Vaj.) Skrúžila čo motýľ a huš! von letí po blankyte cesty. (Hviezd.) Huš, ty iď preč, — odháňal strýko čosi od postele. (Tat.)
(jedna) hus; (bez) husi; (k) husi; (vidím) hus; (ó) hus!; (o) husi; (s) husou;
(tri) husi; (bez) husí; (k) husiam; (vidím) husi; (ó) husi!; (o) husiach; (s) husami;