husle -sieľ/-slí ž. pomn.
1. sláčikový hud. nástroj so štyrmi strunami ladenými v kvintách: koncertné h., hrať, hra na h-iach; hrať prvé, druhé h. i fraz. mať vedúcu, podradnú úlohu v niečom
2. hovor. husľová hra: chodiť na h.;
husľový príd.: h. koncert, virtuóz; hud. h. kľúč;
husličky -čiek ž. pomn. zdrob. al. expr.
husľový -vá -vé príd.
husľový -vá -vé príd. ▶ vzťahujúci sa na husle; určený pre husle; hraný na husliach: h. slák; husľové struny; husľové puzdro; husľová hra, tvorba; chýrna husľová škola; h. virtuóz, majster; h. koncert, recitál, part; husľová sonáta; husľové sólo; chodiť na husľové súťaže □ hud. husľový kľúč grafické znamienko, ktoré svojou polohou na druhej linke notovej osnovy fixuje tón g^1, G kľúč
husle, husieľ/huslí ž. pomn. sláčikový hudobný nástroj so štyrmi strunami: hrať (hra) na h-iach; hud. prvé, druhé h. pre prvý, druhý husľový part;
husľový príd.: h-á struna, h. virtuóz, h. koncert, h. kľúč;
husličky, -čiek ž. pomn. zdrob. expr.
husľový p. husle
husle ž pomn 1. sláčikový hud. nástroj so štyrmi strunami: Missko nech sy dobre husle nastrogy (BUDATÍN 1627); pandurizo: na husle hrám, hudem (KS 1763); husle lahodne se rozléhagú (BlR 18. st) 2. mučiaci nástroj v podobe huslí, do ktorého sa zatvárali krk a zdvihnuté ruky: húsle na zlé ženy (NP 17. st); (žena) hned do husel zawrena a přj wěznjch delagycych držana aneb w huslych po festunku wodena byla (MV 1676); husľový príd k 1: iugum: krk gagdowy aneb huslowy; fidees: huslová struna (KS 1763); husličky dem k 1: Palassty Gabor hudol na huslicžkach (KRUPINA 1643)