Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

hus -i ž. vodný vták s dlhším krkom chovaný ako hydina na mäso a perie al. žijúci (ako sťahovavý) divo, zool. Anser; jeho dospelá samica: divá h., pečená h., h. gága; chovať, pásť, šklbať h-i;

pren. pejor. hlúpa, naivná žena (v nadávke): sprostá, hlúpa h.

expr. rozumieť sa do niečoho ako h. do piva; → trafená h. zagága; ja som s tebou h-i → nepásol; žart. bodaj ťa h. (pečená) kopla výraz nespokojnosti, zlosti; → vyčkaj času ako h. klasu;

husací, husí príd.: h-ia masť, h-ie perie, brko

ísť h-ím pochodom v zástupe; h-ia koža zimomriavky;

húska -y -sok ž. zdrob.;

husička -y -čiek ž. zdrob., často pejor.


huš cit.

1. vyj. odháňanie, heš: h., deti, z izby!

2. naznač. prudké vzdialenie sa: a papiere h. von oblokom

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hus ‑i ‑í ž.; husací, husí

hus husi husí ž.


huš cit.

hus husi husí ž. 1. ▶ vodný vták z čeľade kačicovitých, s dlhším krkom, hrubým zobákom a behákmi s plávacími blanami, chovaný ako hydina na mäso a perie al. divo žijúci v prírode: kŕmna, jatočná h.; kŕdeľ husí; chovať, kŕmiť, pásť husi; husi gágajú; idú jeden za druhým ako husi v dlhom rade; Pod tmavou oblohou hvízdajú a šuštia mocné krídla divých husí. [J. Podhradský]zool. hus bieločelá Anser albifrons; hus divá Anser anser; zootech. hus domáca vyšľachtené plemená husi divej
2.mäso z husi domácej; jedlo z neho: upiecť h. v hlinenom pekáči; Typické jedlá regiónov dávajú našej kuchyni celonárodný charakter, napríklad pečená hus so zemiakovými lokšami a kapustou. [Cs 2001]
3. pejor. ▶ hlúpa, naivná žena (často ako nadávka): hlúpa, dedinská, nevzdelaná h.; Bez výčitiek ju nazval v duchu husou a usmieval sa pri tom na ňu. [L. Ballek]; Niekedy sa správaš ako hus. Obyčajná hus. [A. Hykisch]
fraz. ošklbať niekoho ako hus obrať niekoho o peniaze, o majetok; rozumieť sa do niečoho ako hus do piva ničomu nerozumieť; strasie to zo seba ako hus vodu al. spadne to z neho ako z husi dážď nič sa ho nedotkne; expr. aby/bodaj ťa/to pečená hus kopla! zahrešenie vyjadrujúce nevôľu, nesúhlas s konaním niekoho; ja som s tebou husi nepásol nie si mi roveň ◘ parem. dočkaj času ako hus klasu všetko má svoj čas; komu hus [a] komu prasa, komu pečená/údená klobása život neobdarúva ľudí rovnako; trafená hus zagága ozve sa ten, koho sa niečo týka
zdrob.húska; husička -ky -čiek ž. zdrob. často pejor. k 3: zakríknutá h.; Márnosť, keby takto rozprávala nejaká husička! Ale štyridsaťročná kolegyňa? [P. Holka]; husisko -ka husísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: to h. je pre dvoch priveľa


húska -ky húsok ž. 1. zdrob. ▶ menšia hus: kŕmiť, pásť mladé húsky; zavracať húsky pri potoku; Keď zastala medzi inými, radostná, svieža ako biela húska, tu ju ľudia temer očami jedli. [M. Urban]
2.pestro sfarbený, husi podobný vták z čeľade kačicovitých, s typickým kačacím zobákom, žijúci prevažne v severozápadnej Európe, v západnej a Strednej Ázii, hniezdiaci v zemných dierach v blízkosti vôd: húsky žijú v kŕdlikoch a hniezdia aj v opustených noráchzool. húska pestrá Tadorna tadorna, syn. kazarka pestrá; húska hrdzavá Tadorna ferruginea, syn. kazarka hrdzavá
fraz. šiel k Abrahámovi húsky pásť zomrel
zdrob. husičkahus


huš cit. 1. ▶ vyjadruje odháňanie niekoho al. plašenie zvierat, najmä hmyzu, hydiny a vtákov; syn. heš: h., muchy; Huš, bosorky, vykrikoval na Števu a jej kamarátku. [J. Váh]; Huš, ty iď preč. [D. Tatarka]
2. ▶ vyjadruje rýchle, nečakané vzdialenie sa: Mykne chvostom a huš, letí kamsi. [P. Karvaš]; Zašuchocú krídlami a huš, už ich niet. [K. Lazarová]

-s/2996481±3995 32.87: substantíva ž. A sg. 2623→2610
+11
−24
zmes/1416 os/607 ves/237 hus/205 Rus/131→118
+11
−24
prímes/24 (2/3)

-s/2996481±3995 33.25: substantíva ž. N sg. 10610→10377
+139
−182
ves/6456 zmes/2250 os/920 hus/468 Rus/435→196
+131
−178
prímes/60 poloos/8 Artemis/8 (3/11)

/544547±4512 28.09: interjekcie 452→246
+71
−41
šš/75 heš/119→56
+18
−12
ššš/45 kuš/44→27
+9
−14
ježiš/145→16
+40
−13
huš/15 marš/9 (1/3)

-us/135287±714: substantíva ž. A sg. 336→323
+11
−24
hus/205 Rus/131→118
+11
−24

-us/135287±714: substantíva ž. N sg. 903→664
+131
−178
hus/468 Rus/435→196
+131
−178

-uš/6874±335: interjekcie 59→42
+9
−14
k/44→27
+9
−14
h/15

heš vyjadruje odháňanie, plašenie zvierat, obyč. vtákov, hydiny • heštahišhišta, pís. i hyš, hyštahuš, hušta: heš, hešta, hyš, odháňala sliepky od sebašicšc: šic, šc, hnal mačku od kurčiatkššzried. brš (Hviezdoslav)


hlupaňa hlúpa al. nerozvážna žena (používa sa často v nadávkach) • sprostaňaexpr.: tupaňa (Tallo)prázdna makovicahovor. expr. šibnutápejor.: primitívkatrlica (Kukučín)ignorantkaobmedzenkyňakačachuchma (Jesenská)hrub.: kravakozahussomaricasubšt. blbaňa


hus úžitkový vták chovaný ako hydina na mäso a perie • žart. gagačka


huš p. heš

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hus, -i ž. úžitkový vták z našej hydiny: chovať, držať h-i, pásť h-i, šklbať h-i trhať z nich perie; h-i gagocú, gágajú; zool. h. domáca (Anser domesticus); h. divá (A. anser);

pren. pejor. nadávka hlúpej, neskúsenej žene: Pomyslí si, že je nevzdelaná, dedinská hus. (Jégé) Anička je hlúpa hus, konštatoval náhle. (Barč)

Dočkaj času ako hus klasu (porek.) maj trpezlivosť! Trafená hus zagága (prísl.) ozve sa ten, ktorého sa niečo dotkne; hovor. rozumieť sa do niečoho ako hus do piva zle, nerozumieť sa; hovor. ja som s tebou husi nepásol, či som ja s tebou husi pásol? nie si mi rovný, nie si môj vrstovník; žart. bodaj ťa hus kopla prejav nevôle, nespokojnosti;

husací i husí, -ia, -ie príd.: h-ia masť, h-ia pečienka, h-ie pero, brko

ísť h-ím pochodom v zástupe, jeden za druhým; h-ia koža drobné pupenčeky na koži pri pocite chladu, strachu ap.;

húska, -y, -sok i husička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.


huš cit. naznačuje odbehnutie, odlietnutie; odháňanie: Myšlienka ma zasmútila, zajačik ma naľakal. Huš, huš, obidvoje. (Vaj.) Skrúžila čo motýľ a huš! von letí po blankyte cesty. (Hviezd.) Huš, ty iď preč, — odháňal strýko čosi od postele. (Tat.)

hus ž.
1. strsl, zsl, čiast. vsl úžitkový vták, druh hydiny a jeho dospelá samica, zool. Anser: Veliká voda sa valila a brala hide: husi, kačke (Čelovce MK); Do mesta jennému dochtorovi donésel vikrmenú hus (Bzince p. Jav. NMV); Huš ked bula mlada, zňesla šesc-šedzem vajca (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. kolohrivá hus (Dol. Tisovník MK) - čierno-bielo sfarbená; čápkuvaná hus (Brestovany TRN) - s čiernymi fľakmi na hlave; śedlata huś (Smižany SNV) - strakatá; dubeňisté husi (Terchová ŽIL) - sivej farby; dzivoká hus (Stupava BRA) - divá hus
F. sprostí ako hus (Rim. Píla RS) - veľmi hlúpy; kus ako hus (Rim. Píla RS) - veľký kus; rozumí sa temu jak hus pivu (Hlboké SEN) - vôbec sa tomu nerozumie; komu hus, komu prasa, komu pešená klbása (Rim. Píla RS) - každému podľa chuti al. zásluh; a čo som ja s ťebou husi pásou̯?! (Bodorová MAR) - nie si mi roveň; to je tvrdá hus na šklbanie (Vieska n. Žit. ZM) - je veľmi skúpy; husi sa dicki o kukurici sňívá (Bošáca TRČ) - myslí na to, po čom túži; bodaj ťeba hus pečená kopla! (Hul VRB) - žart. prejav nevôle, nespokojnosti
2. polookrúhla doska na prikrytie hrozna v lise: hus (Rača BRA, Vinosady MOD)

husička p. hus


husí p. hus


húska p. hus


hus ž vodný vták zool h. domáca Anser domesticus: ma zaplatiti hus gednym penizem (ŽK 1473); (Lojnička) dowedela se, zie Barbierka husy gey pokradla (P. ĽUPČA 1582); neb z peczeneg husy kde gsau tluste kusy, para wetssy nezlj hus (BV 1652); husi z husermi na plemeno (TRENČÍN 1658); hus gagoce (OP 1685); ludske husi mezi panske zamiessat (HRÁDOK 1715); sypenj hus (BlR 18. st)
L. divá, divoká h. h. divá Anser anser: sygot gest Kalagoja plna s diwimy husamy (KrP 1760); anser ferus: diwoká hus (KS 1763); husj diwe litagj na tri uhli spogene (PR 18. st); -í, -ací príd k 1: z husacym sadlem utri (RT 17. st); husaczye pero (LR1 17. st); anserinus: husy, husacy; husy chléw; husacé gátra (KS 1763); smjessag spolu husacu masť, lenowy oleg (PR 18. st)
L. h-ia nôžka, ťapka, h-ie mydlo bot nátržník husí Potentilla anserina: wezmy husacy nuožky (RT 17. st); krwawnjk a husacy ťapku posekey (TS 1771); husy maydlo (HK 18. st); húska dem: huski mladé neylepssý pečenka (PR 18. st); pren v nežnom oslovení milej osoby: huska moga, srdce moge, ty sy můg a ya sem twoga (ZVOLEN 1740); -ička dem: anserculus: husyčka (KS 1763)

Hus_1 Hus Hus_2 Hus huš huš
Hus
mužský rod, životné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) Hus
G (bez) Husa
D (k) Husovi
A (vidím) Husa
L (o) Husovi
I (s) Husom

hus
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hus
G (bez) husi
D (k) husi
A (vidím) hus
L (o) husi
I (s) husou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) husi
G (bez) husí
D (k) husiam
A (vidím) husi
L (o) husiach
I (s) husami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HUS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 30×, celkový počet lokalít: 13, v lokalitách:
BUDIŠ, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 8×;
ILIAŠOVCE, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 4×;
POPRAD, okr. POPRAD – 4×;
DOVALOVO (obec LIPTOVSKÝ HRÁDOK), okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 2×;
ROHOV, okr. SENICA – 2×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 2×;
TURČIANSKE TEPLICE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 2×;
JASENOVO, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
JAZERNICA, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
RATKOVÁ, okr. RIMAVSKÁ SOBOTA (od r. 1996 REVÚCA) – 1×;
SVIT, okr. POPRAD – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Priezvisko HÚS sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 34×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
BUDIŠ, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 8×;
ŽARNOVICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 ŽARNOVICA) – 4×;
KRÁĽOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
RUDLOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 4×;
KOMÁRNO, okr. KOMÁRNO – 3×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
DUBOVÉ, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
JASENOVO, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
PRAVENEC, okr. PRIEVIDZA – 1×;
RAJEC, okr. ŽILINA – 1×;
SÁSOVÁ (obec BANSKÁ BYSTRICA), okr. BANSKÁ BYSTRICA – 1×;
TURČIANSKE TEPLICE, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 1×;
VYHNE, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 1×;
ZLATÉ MORAVCE, okr. NITRA (od r. 1996 ZLATÉ MORAVCE) – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

ako hus na ražni une oie à la broche
dve husi, tri husi deux oies, trois oies
husi, päť husí, šesť oies, cinq oies, six
husi, štyri husi, päť oies, quatre oies, cinq
husi, tri husi, štyri oies, trois oies, quatre
päť husí, šesť husí cinq oies, six oies
štyri husi, päť husí quatre oies, cinq oies
tri husi, štyri husi trois oies, quatre oies
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu