hurá
I. cit. vyj. radosť al. bojový, pobádací ap. pokrik: kričať h.; h., sme doma! h. na nich! h. do toho!
II. príd. neskl. hovor. expr. napochytre (a zle) urobený: to je h. robota
hurá neskl. príd.
hurá cit.
hurá1 cit. 1. obyč. vo zvolaniach ▶ vyjadruje spontánnu búrlivú radosť; syn. sláva: h., kričal dav; h., ide sa na výlet; Hurá. Hurá. Hurá. Slnku trikrát hurá. [V. Mináč]; Mládenček zabudol zatlieskať a zavolať hurá, nech žije... [L. Ťažký] 2. ▶ vyjadruje pobádanie, bojový pokrik: h. do učenia, do práce!; h. na nepriateľa!; Hurá na nich! - zrevali manželia. [J. Bodenek] 3. vo funkcii podmetu ▶ pokrik, zvolanie vyjadrujúce radosť, nadšenie z dosiahnutého výsledku: na štadióne sa ozýva búrlivé h.; Bojovné hurá či vlastenecké heslá nehrajú prím v tóne komentárov. [Pd 1994] ◘ fraz. hip, hip, hurá! vyjadrenie radosti, nadšenia z dosiahnutého výsledku, úspechu niekoho a pod.
hurá2 neskl. príd. hovor. expr. ▶ urobený bezhlavo, zle a v rýchlosti: to je taká h. robota; hrať h. hokej ◘ fraz. robiť niečo hurá systémom konať nepremyslene, unáhlene, splašene
hurá1 citosl. ‹n› vyjadruje radosť, bojový al. pobádací pokrik: h., prázdniny!; h. do vody!; h. na nich!;
hurá2 príd. (neskl.) hovor. expr. rýchlo a nie dobre urobený: bola to h. akcia
ej 1. vyjadruje radosť, veselosť, obdiv, spokojnosť, uspokojenie a pod. • eh • ech: ej, ech, to sa mi páči • ajaj • ajáj • ťaj • ťáj • ťajaj • ťajáj: ajaj, ťaj, ale je tu veselo • hej: ej, hej, to je život • haj • háj • hoj • hojoj • hojój • hohój • oj • ojoj • ojój: haj, hoj, vykrikoval od radosti; oj, ojoj, bude nám tu dobre • jaj • jáj • jajaj • joj • jój • jojoj • juj • júj • jujuj • jujúj: jaj, joj, juj, či som rád • juch • juchá • juchachá • hurá • sláva (vyjadruje búrlivú radosť): juchá, hurá, sláva, vyhrali sme
2. p. eh 1 3. p. ach 2
hurá vyjadruje (búrlivú) radosť • sláva: hurá, sláva, už to máme za sebou • juch • juchá • juchachá: juchá, juchachá, nám sa to podarilo
nerozvážny ktorý neuplatňuje vo svojom konaní, správaní a pod. rozvahu; svedčiaci o nedostatku rozvahy (op. rozvážny) • neuvážený • zastar.: neuvážlivý • nerozvažitý: nerozvážny, neuvážlivý človek; neuvážené, neuvážlivé, nerozvažité rozhodnutie; neuvážené slová • ľahkomyseľný • ľahkovážny (ktorý nemá ohľad na následky, dôsledky): ľahkomyseľný, ľahkovážny mladík; ľahkomyseľné sľuby • nerozumný • nemúdry (ktorý sa nezakladaná na rozumnej úvahe; op. rozumný, triezvy): nerozumné, nemúdre riešenie • nedomyslený (uskutočnený bez zváženia konečného výsledku): nedomyslené nariadenia, zákony • expr.: bláznivý • pochabý: bláznivé, pochabé skutky • prenáhlený • unáhlený (bez dôkladnej, zrelej úvahy): prenáhlený, unáhlený záver rokovania • prudký • prchký (príliš rýchly, bez dlhého rozmýšľania): prudká, prchká reakcia na niečo • expr.: hurá • hŕ: hurá, hŕ činy
p. aj neuvážený, ľahkomyseľný
sláva2 vyjadruje radosť, vzrušenie al. volanie na slávu • hurá: Sláva, hurá, vyhrali sme! • vivat • nech žije: Počas prejavu volali vivat, nech žije. • bibl. hosana, pís. i hosanna: raz volať hosan(n)a, raz ukrižuj
hurá cit. vyjadruje búrlivú, vzrušujúcu radosť: kričať h.; Hurá, zachránil sa. (Stod.) Ešte zúrivejšie kričali: Hurá! (Urb.)