Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

huncút -a m. expr. figliar, šibal, beťár, výmyselník, lapaj: h. chlapec huncútsky;

huncútsky príd. i prísl.: h. chlapec; h. sa usmievať;

huncútstvo -a -tiev s.

1. iba jedn. k huncút

2. huncútsky, šibalský skutok: robiť h-a;

huncútik -a mn. -ci m. zdrob. zjemn.

huncút -ta pl. N -ti m. ⟨nem.⟩ expr. 1. ▶ (obyč. mladý) človek, ktorý rád robí fígle al. nezbedné výčiny, oplýva veselosťou, dôvtipom, šikovnosťou, šibal; syn. lapaj, loptoš, furták: vybíjaný h.; si ty ale h.!; odmalička to bol šibal a veľký h.; Povedal mi - to je huncút! -, že poprosí doktora, aby mu niekde na chrbát primontoval krídla. [A. Bednár]; Huncúti sú to, všetci Štiavničania sú figliari, majú vážne tváre a pod klobúkom nečakané pestvá. [A. Hykisch]; pren. A vy, mladá pani, dajte si pozor na naše vínečko, je to huncút, raz-dva hlavu pomúti. [Ľ. Jurík]
2. ▶ láskavé označenie malého dieťaťa; syn. drobec, špunt: A tie moje drobce, no tie drobce, fafrnčekovia, jaj, tí moji huncúti už tiež všeličo skúsili. [V. Šikula]
▷ huncútik -ka pl. N -ikovia/-ici G -kov m. zdrob. zjemn.: nevinný h.; A maličký huncútik ostane zase sám, stratený vo svete bez matere. [L. Ťažký]; huncútisko -ka pl. N -ká G -tisk s. i -ka pl. N -kovia G -kov m. zvel.: To viete, ľud, ťaj, všeličo navymýšľa, huncútisko. [V. Mikula]; huncútka -ky -tok ž.: tu si sa skryla, ty h.!

huncút, -a m. hovor. prefíkaný človek, lapaj, šibal, beťár: veľký h.; Bol chlapec malý, ale huncút zrelý. (Kal.);

huncútsky príd. i prísl. h. kúsok, h. chlapec, h-e dievča; h. sa smiať;

huncútstvo, -a, -tiev str. lapajstvo, šibalstvo, prefíkanosť;

huncútik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob.

(jeden) huncút; (bez) huncúta; (k) huncútovi; (vidím) huncúta; (ó) huncút!; (o) huncútovi; (s) huncútom;

(dvaja) huncúti; (bez) huncútov; (k) huncútom; (vidím) huncútov; (ó) huncúti!; (o) huncútoch; (s) huncútmi;