humus -u m. úrodná vrstva pôdy s org. látkami;
humusový príd.
humus -su pl. N -sy m.
humus1 -su m. ⟨lat.⟩ poľnohosp. ▶ organická pôdna hmota, ktorá vzniká mikrobiologickým a biochemickým rozkladom odumretých zvyškov rastlín a živočíchov; úrodná pôda s vysokým obsahom organických látok: lesný, rašelinový, stepný, záhradný h.; obsah humusu v pôde; pôdy bohaté na h.; obohatiť zeminu humusom; V tenkej vrstve humusu sa ujímali jednoduché rastliny. [J. Fekete]
humus2 -su m. ⟨lat.⟩ slang. pejor. ▶ čo svojím vzhľadom al. vlastnosťami vzbudzuje odpor, hnus; niečo podradné, nekvalitné, zlé (hodnotené z hľadiska hovoriaceho): to je h. to nestojí za nič; títo pubertiaci chcú čítať ten najväčší h.; Počkal som si na záverečné titulky, aby som sa pozrel, ktože za tento odfláknutý a amatérsky humus zobral peniaze. [InZ 2002]; Vyrazilo nám to v sobotu, všade bol smrad, splašky, proste humus. [VNK 2003]
humus -u m. ‹l› poľn. súbor neživých organických látok nahromadených na pôde al. v pôde, a to v čistom stave al. zmiešaných s minerálnou hmotou, úrodná pôda: obsah h-u v pôde
humus p. zem 4, pôda 1
pôda 1. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny • zem: úrodná pôda, zem; obrábať pôdu, zem • hlina (pôda vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka pôda, hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá pôda) • čiernozem (veľmi úrodná humusová pôda tmavej farby) • humus (úrodná vrstva pôdy s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • odb. zemina • kniž. prsť • pozemok (na istý cieľ vymedzená časť pôdy): stavebný pozemok, kúpiť pozemok
2. zemský povrch • zem • pevnina: vystúpiť z lode na pevnú pôdu, na pevnú zem, na pevninu • súš: cestovať po súši
3. p. pole 1 4. p. kraj1 2 5. p. prostredie 1
zem 1. (astron. pís. Zem) obežnica našej slnečnej sústavy obývaná ľuďmi: obyvatelia zeme • zemeguľa: obísť celú zemeguľu • svet: cesta okolo sveta • glóbus
2. vynorená časť zemského povrchu nad hladinou svetového oceána: v diaľke sa objavila zem • pevnina (pevná, suchá zem): vystúpiť z lode na pevninu • súš: cestovať po súši • sucho: pohyb na mori i na suchu
3. plocha, miesto, po ktorom chodíme: ležať na zemi, zdvihnúť niečo zo zeme • dlážka • podlaha (rovná spodná plocha miestnosti): zametať dlážku, podlahu, zem
4. zvetraný zemský povrch, na ktorom rastú rastliny: kamenistá zem • pôda: obrábať pôdu • hlina (zem vzniknutá rozpadom hornín): záhradnícka hlina • íl (nepriepustná hornina zložená z jemných častíc) • ílovina (ílovitá zem) • čiernozem (veľmi úrodná humusová zem tmavej farby) • spraš (ľahká usadená hornina pôvodne naviata vetrom) • humus (úrodná vrstva zeme s organickými látkami) • ornica (orná pôda) • odb. zemina: kompostovaná zemina • kniž. prsť: prsť z bojiska
5. p. pole 1 6. p. štát
humus, -u m. jemná úrodná zem, produkt rozložených organických látok: kyslý h. tvoriaci sa vo vlhkých pôdach;
humusový príd.: h-á pôda, vrstva, h-é hnojivo