humor1 -ru m. ⟨lat.⟩ 1. ▶ vnímanie skutočnosti a jej podávanie žartovným, vtipným, úsmevným spôsobom, obyč. vyvolávajúcim smiech: jemný, svojrázny, zdravý h.; suchý h. strohý; štipľavý, uštipačný h.; korenistý h. s erotickým nádychom; študentský h.; brať, znášať niečo s humorom; mať, nemať, stratiť zmysel pre h.; prekypovať, sršať humorom; Poviem vám niečo, čo vám pokazí humor. [A. Chudoba] dobrú náladu; Akosi ho to však nevedelo rozhádzať, ba voľáka iskra humoru mu prebleskla mysľou. [J. Gregorec]
2. ▶ jazykový, umelecký al. iný prejav založený na žartovnom ponímaní danej situácie al. skutočnosti; syn. komika: filmový, javiskový, výtvarný h.; slovný, literárny h.; zhovievavý h.; dielo presýtené humorom; situačný h. príznačný pre daný okamih; Čitateľ ocení básnikovu sebairóniu i humor. [J. Zambor]; Tým, čo majú radi kreslený humor, karikaturistu netreba osobitne predstavovať. [Pd 1994]
◘ fraz. anglický humor suchý, lakonický humor (považovaný za charakteristický pre Angličanov); čierny humor humor vyvolávajúci smiech prostriedkami, ktoré vo svojej podstate nie sú vôbec smiešne; nemiestne až morbídne žartovanie o vážnych veciach; krčmový/suterénny humor žartovanie na veľmi nízkej, obyč. vulgárnej úrovni; láskavý humor neubližujúci humor, zhovievavý voči ľudským slabostiam; šibeničný humor žartovanie v ťažkej, neľahkej situácii, v nebezpečenstve ◘ parem. humor je korením/soľou života veselá nálada, zmysel pre vtip robia život ľahším, krajším
humor2 -ru m. ⟨lat.⟩ star. anat. ▶ vnútrotelová tekutina, tkanivový mok
*humor3 ↗ správ. homár