Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

humno -a -mien s.

1. stodola: zvážať do h-a

2. pozemok za stodolou: pásť v h-e

● my o → vlku a vlk za humny, h-mi;

humnový príd.;

humienko -a -nok, humience -a -nec s. zdrob.

humno, -a, -mien str.

1. hospodárske stavisko slúžiace hlavne na úschovu zožatého obilia, sena al. hospodárskeho náčinia, stodola: hospodári budú zvážať do humien (Hor.); chodiť poza h-á

● my o vlku a vlk za h-y (h-ami) hovorilo sa o neprítomnom a ten práve prišiel;

2. pole, záhrada za stodolou al. medzi domom a stodolou: Odbočí Adam, radšej ide humny. (Ráz.) Nejdú dedinou, ale cez humná. (Heč.);

humnový príd. h-é vráta;

humenný príd. zried.: h-é vráta (Kuk.); h-á sova (Taj.);

humienko, -a, -nok i humience, -a, -nec str. zdrob. expr.

(jedno) humno; (bez) humna; (k) humnu; (vidím) humno; (ó) humno!; (o) humne; (s) humnom;

(štyri) humná; (bez) humien; (k) humnám; (vidím) humná; (ó) humná!; (o) humnách; (s) humnami;