humno -a -mien s.
1. stodola: zvážať do h-a
2. pozemok za stodolou: pásť v h-e
● my o → vlku a vlk za humny, h-mi;
humnový príd.;
humienko -a -nok, humience -a -nec s. zdrob.
humno -na humien s.
humno -na humien s. 1. ▶ hospodárska budova slúžiaca na uskladnenie nevymláteného obilia, sena al. na úschovu poľnohospodárskeho náradia; syn. stodola: drevené h.; vráta humna; odviezť seno do humna; Ja som ušla a zavrela sa v humne na zvrtlík. [L. Ťažký]; Po otcovi zostala chalupa, maštaľ, humno, kus záhrady. [Pd 1994] 2. ▶ pozemok, ktorý sa rozprestiera za stodolou: obrobiť h.; ísť cez humná; vidiecky dom so stodolou a humnom; Z dvora sa dalo vybehnúť do humna, kde mal každý dosť zeleniny a strukovín. [V. Šikula]; Poobzeral sa po humne, odštipol si z nejakej tej žihľavy a poďho do izby. [M. Zelinka] ◘ fraz. [len tu] za humnami nablízku (obyč. v neďalekom zahraničí); my o vlku a vlk za humnami/humny práve prichádza osoba, o ktorej sme hovorili, ktorú sme spomínali ◘ parem. studený marec, mokrý máj - bude humno ako raj ▷ humienko -ka -nok s. zdrob. expr. k 1, 2: zájsť si do humienka; Za domami poukladané humienka, konča nich záhrady. [A. Lauček]; humience -ca pl. N -ca G -nec s. zdrob. expr. al. poet. ▶ sneh na streche humienca; humnisko -ka -nísk s. zvel. k 1, 2: h. veľké - kam len oko dovidí
humno 1. p. stodola 2. p. záhumenica
stodola hospodárska budova na ukladanie nevymláteného obilia, slamy, sena a pod.: drevená stodola • humno: zviezť obilie do humna • holohumnica • kraj. pajta
záhumenica, záhumnica kúsok poľa, záhrady pri dome • záhumienok (v kolektivizovanom poľnohospodárstve pôda v užívaní roľníka): po zhabaní pôdy pridelili roľníkom malé záhumienky • humno (pozemok za stodolou): pásť v humne
humno, -a, -mien str.
1. hospodárske stavisko slúžiace hlavne na úschovu zožatého obilia, sena al. hospodárskeho náčinia, stodola: hospodári budú zvážať do humien (Hor.); chodiť poza h-á
● my o vlku a vlk za h-y (h-ami) hovorilo sa o neprítomnom a ten práve prišiel;
2. pole, záhrada za stodolou al. medzi domom a stodolou: Odbočí Adam, radšej ide humny. (Ráz.) Nejdú dedinou, ale cez humná. (Heč.);
humnový príd. h-é vráta;
humenný príd. zried.: h-é vráta (Kuk.); h-á sova (Taj.);
humienko, -a, -nok i humience, -a, -nec str. zdrob. expr.
humno s. (húmno, húvno) 1. strsl, zsl, abov stodola: Tá raž aj tá pšeňica, to už bolo v humňe nazvážanuo (Ležiachov MAR); Zhoreľi šťiri humná (Podmanín PB); Šetki humná, čo buli pot slamú, zhoreli (Dol. Súča TRČ); To śme śe išľi bavidz do humna na popki (Sokoľ KOŠ); humno (Smrečany LM) 2. čiast. strsl, miest. zsl, čiast. vsl miesto v stodole určené na mlátenie: F stodole buli prirebrá, lešení, stupi, naprostrítku humno (Turá Lúka MYJ); Na humňe śe rozložeľi snopi, porozviazovaľi śe (Rankovce KOŠ); húvno (Dol. Mariková PB); humno (Tvrdošín TRS, Lučatín BB) 3. čiast. jstrsl, zsl priestor al. záhrada za domom al. za stodolou: Humňe bole nasaďenej sľúke, hruške, jabloňe (Čelovce MK); Majú v humne mnoho pekníh jabloní (Bzince p. Jav. NMV); Já so_mál tu na humne seden čerešní (Čataj MOD) F. ňeboli aňi za humni (Bošáca TRČ) - nikde neboli, sú neskúsení; humnisko s. zvel. expr. k 3: Mál humniska kus a tan stromi (Trenč. Závada TRČ)
húvno p. humno
humenný p. humno
humience, humienko p. humno
humno s 1. holohumnica, mlat, tok: hnoy na piwowary a na meskey stodole neb humne nema byti prodawan (TRENČÍN 1589); mlatec na humne (:toku:) mlatj žito (:zbožj:) cepámj (OP 1685); humno wimazuwali (KRUPINA 1695); toliko na gednom humnje mlatcy mlatja (DUBNICA n. V. 1772) 2. hospodárske stavanie, stodola s príslušenstvom: Garaj za to humno nebli sediene gim gest penieze zaplatil (ŽK 1464); pol humna budowaneho y w zahradach y wo dwore prodal (P. ĽUPČA 1577); čo se humna a pláczu dotiče, ten panu daruwa (BÁNOVCE n. B. 1636); placz, kdežto nachaczj se wnowe wystawene humno y z masstalamj dwuma (BEHAROVCE 1748) 3. pozemok za domom al. za stodolou: aby w humnie strana budowana byla Ondrzeyowi (ŽK 1507); kupil roliu za humny na dwa gboly (SPIŠ 1693); biwsse nass spolusused na panskich humnoch w kradeži pristižený (P. BYSTRICA 1737); zahrady a humna magi se popolem z luhu posypati (Kal 18. st); humenný príd k 1: proty vhlu humenemu, ktery gest wedle wratt humenich (s. l. 1584); proty tim uokolcom a wratam humennim (ŽILINA 1662); pry humeney stene (NECPALY 1743); subst h. m humenník: czakal pana humeneho (D. ŠTUBŇA 1569); prisažnych ať drži a jeden s nich aby humennim byl (VRŠATEC 1683 E) P. tpn Humenna (Humenné 1332 VSO); mons Hwmenicza (na Spiši 1495); humience [-ce, -co], humienko dem k 1: rownim spusobem humiencze od sadu Blatniczkeho wissnieho aby užiwal (SKLABIŇA 1638); ona usiluge se humience postawit (TURIEC 1730); k 2: dczercze meg porauczym to humjenczo na Čzerpiely a zahradku za Wahem (ŽILINA 1594); (vtáky) na placy (:humenku:) behagj (OP 1685); k 3: areola: huménko, zahonek (KS 1763)