hudobník -a mn. -ci m. kto hrá na hud. nástroji, zaoberá sa hudbou ap. (obyč. profesionálne);
hudobníčka -y -čok ž.;
hudobnícky príd.: h-e povolanie
hudobník kto sa zaoberá hudbou, kto hrá na hudobnom nástroji • hovor. muzikant: je to rodina hudobníkov, muzikantov • hudec (hrajúci obyč. ľudovú hudbu): očovskí, terchovskí hudci • zastar. muzikus • pejor.: fidlikár • fidlikant (kto zle hrá na hudobnom nástroji, obyč. na husliach) • expr. zried. hudliar (Hviezdoslav)
hudobník, -a, mn. č. -ci m. kto sa odborne zaoberá hudbou; kto hrá na nejaký hudobný nástroj;
hudobníčka, -y, -čok ž.;
hudobnícky príd. i prísl.: h-a rodina;
hudobníctvo, -a str. zaoberanie sa hudbou
(jeden) hudobník; (bez) hudobníka; (k) hudobníkovi; (vidím) hudobníka; (ó) hudobník!; (o) hudobníkovi; (s) hudobníkom;
(štyria) hudobníci; (bez) hudobníkov; (k) hudobníkom; (vidím) hudobníkov; (ó) hudobníci!; (o) hudobníkoch; (s) hudobníkmi;