hudobná -nej pl. N -né G -ných ž. hovor. 1. ▶ vzdelávacie zariadenie, v ktorom sa vyučuje hra na rozličné hudobné nástroje al. spev, hudobná škola: chodil tri roky do hudobnej; navštevuje hudobnú; Mne prišlo nevdojak na um, ako ma ešte pred rokmi zaviedol otec do hudobnej a ako ma tam vtedy nechceli prijať. [V. Šikula]; Odmietla som chodiť na balet, len-len že som ukončila štyri ročníky hudobnej. [E. Farkašová] 2. ▶ hudobná výchova ako učebný a študijný predmet, vyučovacia hodina tohto predmetu: dcéra študuje hudobnú a angličtinu; mať skúšku z hudobnej; starý otec učil dejepis a hudobnú; na výlete sme spievali pesničky, ktoré sme sa učili na hudobnej
(jeden) hudobný; (bez) hudobného; (k) hudobnému; (vidím) hudobného; (ó) hudobný!; (o) hudobnom; (s) hudobným;
(dvaja) hudobní; (bez) hudobných; (k) hudobným; (vidím) hudobných; (ó) hudobní!; (o) hudobných; (s) hudobnými;
(jeden) hudobný; (bez) hudobného; (k) hudobnému; (vidím) hudobný; (ó) hudobný!; (o) hudobnom; (s) hudobným;
(dva) hudobné; (bez) hudobných; (k) hudobným; (vidím) hudobné; (ó) hudobné!; (o) hudobných; (s) hudobnými;
(jedna) hudobná; (bez) hudobnej; (k) hudobnej; (vidím) hudobnú; (ó) hudobná!; (o) hudobnej; (s) hudobnou;
(dve) hudobné; (bez) hudobných; (k) hudobným; (vidím) hudobné; (ó) hudobné!; (o) hudobných; (s) hudobnými;
(jedno) hudobné; (bez) hudobného; (k) hudobnému; (vidím) hudobné; (ó) hudobné!; (o) hudobnom; (s) hudobným;
(tri) hudobné; (bez) hudobných; (k) hudobným; (vidím) hudobné; (ó) hudobné!; (o) hudobných; (s) hudobnými;