Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

hudba -y -dieb ž.

1. iba jedn. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hud. diela; hra na hud. nástrojoch: vážna, tanečná, ľudová, moderná h., pestovať h-u; učiteľ h-y

2. hud. teleso, orchester, kapela: dychová, vojenská h.

to je h. budúcnosti zatiaľ neuskutočniteľná vec; expr. to je rajská, nebeská h. niečo veľmi príjemné;

hudobný príd.: h. nástroj, skladateľ, h-á výchova; h. sluch presne rozlišujúci tóny; h-á skriňa v kt. sú hud. reprodukčné prístroje;

hudobne prísl.: h. nadaný;

hudobnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hudba ‑y ‑dieb ž.; hudobný; hudobne prísl.; hudobnosť ‑i ž.

hudba -by hudieb ž. 1. iba sg. ▶ umenie, ktorého estetickým vyjadrovacím prostriedkom je zvuk, predovšetkým tóny (vyludzované hudobnými nástrojmi, ľudským hlasom al. v súčasnosti aj elektronicky) organizované pomocou rytmu, metra, melódie, harmónie, sily (dynamiky) a farby, hudobné umenie: ľahká, vážna, moderná, populárna, súčasná h.; cirkevná, chrámová, chorálová, liturgická, svetská h.; inštrumentálna, nástrojová, organová, vokálna h.; komorná, orchestrálna, symfonická h.; baletná, dramatická, filmová, muzikálová, operná, operetná, promenádna, scénická h.; bítová, džezová, roková, folková, rómska, estrádna, tanečná, zábavná h.; h. pre sólové nástroje; dejiny hudby; krúžok, klub milovníkov hudby; venovať sa hudbe; zaujímať sa o hudbu; Hudba je jedinou rečou svetovou. [Š. Hoza]hud. absolútna hudba hudba, ktorá sa riadi len vlastnými zákonmi a jej cieľom nie je vyvolávať mimohudobné predstavy; elektroakustická hudba syntetická hudba založená na využívaní elektrotechnických a počítačových technológií; počítačová hudba pri ktorej komponovaní sa využívajú počítačové metódy a programy; programová hudba vyjadrujúca kompozičnými prostriedkami určitý dej, jav, myšlienky a pod.; ľudová hudba hudobný prejav tvoriaci súčasť ľudovej kultúry, ktorého autor je neznámy, op. umelá hudba; umelá hudba výsledok tvorivej činnosti obyč. jedného skladateľa, op. ľudová hudbafarebná hudba svetelné efekty, ktoré podfarbujú a sprevádzajú hudbu; hra svetiel využívaná na diskotékach a tanečných podujatiach; živá hudba ktorú hrajú hudobníci (osobne) na určitom podujatí, op. reprodukovaná, zo záznamu a pod.
2. iba sg.konkrétny výsledok tvorivej činnosti hudobného skladateľa, hudobná skladba, hudobné dielo: h. baroka, gotiky, romantizmu, impresionizmu; h. starých majstrov; komponovať hudbu; je autorom hudby k známemu filmu; z rádia zazneli tóny Bachovej hudby; Vydržím všetko, len nie tú uvrieskanú hudbu, čo ju produkujú tí mládenci. [R. Sloboda]
3. iba sg.hra na hudobnom nástroji: učiteľ, učiteľka hudby; chodiť na hodiny hudby; Zostala mu len dcéra, ktorá mala iba 15 rokov, učila sa hudbe. [Ľ. Ondrejov]
4. ▶ zoskupenie hudobníkov interpretujúcich hudobné diela; hudobné teleso; syn. orchester, kapela: dychová, cimbalová, vojenská h.; h. spustila tuš; sedieť pri hudbe; V troch dedinských krčmách vyhrávali bujaré cigánske hudby. [P. Andruška]; Uprostred parku, v tôni stromov, preciedzajúcich len tu a tam jas slnka, vo vyvýšenom pavilóne hrá posádková hudba potpourri z Lehára. [Š. Letz]
5. iba sg. kniž. ▶ súhrn javov, pocitov a pod., ktoré sa človeka zmocnia v istej situácii al. v istom období: h. slov, domova; Čas prestal preňho jestvovať, priestor sa rozplynul do bezbrehej šíravy - a on počúva tú vnútornú hudbu, podmaľovanú vlastným slovom. [Ľ. Zúbek]
fraz. hudba budúcnosti niečo zatiaľ veľmi vzdialené, neuskutočniteľné; mačacia hudba škrekot; to je pre mňa rajská/nebeská hudba to rád počujem; vie o tom toľko ako hluchý o hudbe nerozumie sa tomu
hudbička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 2: príjemná h.; pustíme si nejakú hudbičku; A ktorú máš rád? Veselú hudbičku, ako hrajú žiaci. [J. Blažková]

hudba 1. umenie vyjadrované tónmi; hudobné skladby; hra na hudobných nástrojoch • hovor. muzika: vážna, zábavná, tanečná hudba, muzika; pestovať hudbu, muziku

2. p. orchester, kapela


kapela menší hudobný súbor • hudba: dychová kapela, hudbahovor. muzika: muzika spustila pochodhovor. banda (ľudová kapela): cigánska bandaskupina: folková skupinaorchester (početnejší hudobný súbor): dychová kapela, dychový orchester


orchester hudobné teleso, súbor hudobníkov interpretujúcich hudobné dielo: filharmonický orchesterhudba: koncert vojenského orchestra, vojenskej hudbykapela (obyč. menší orchester): kráľovská, dvorná kapela; džezová kapelazastaráv. muzika: vyhráva kúpeľná kolonádová muzikahovor. banda (menšie ľudové hudobné teleso): vyhráva cigánska banda

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hudba, -y, -dieb ž.

1. (bez mn. č.) umenie, ktorého materiálom sú tóny, muzika: vokálna, inštrumentálna h.; svetská, cirkevná h.; klasická., moderná h.; tanečná, zábavná, ľahká, vážna h.; venovať sa h-e, zaoberať sa h-ou, pestovať h-u; Smetanova, Beethovenova h.; učiteľ h-y; pren. h. jeho hlasu (Kuk.) melodičnosť, príjemný zvuk

to je h. budúcnosti o veci, ktorá sa má ešte len uskutočniť; to je pre mňa nebeská, rajská h. rád počujem, to mi je nepríjemné; bás. h. sfér harmónia sveta, vesmíru: Započúva sa i do hudby sfér. (Ráz.)

2. hudobné teleso, orchester, kapela: h. hrá; dychová h., vojenská h., cigánska h.;

hudbový príd. zried. (Hviezd.)

Morfologický analyzátor

hudba podstatné meno, ženský rod

(jedna) hudba; (bez) hudby; (k) hudbe; (vidím) hudbu; (o) hudbe; (s) hudbou;

(štyri) hudby; (bez) hudieb; (k) hudbám; (vidím) hudby; (o) hudbách; (s) hudbami;

Hudba Hudba Huďba Huďba
hudba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hudba
G (bez) hudby
D (k) hudbe
A (vidím) hudbu
L (o) hudbe
I (s) hudbou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hudby
G (bez) hudieb
D (k) hudbám
A (vidím) hudby
L (o) hudbách
I (s) hudbami

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor