Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hudba -y -dieb ž.

1. iba jedn. umenie uskutočňované tónmi, zvukmi, muzika; hud. diela; hra na hud. nástrojoch: vážna, tanečná, ľudová, moderná h., pestovať h-u; učiteľ h-y

2. hud. teleso, orchester, kapela: dychová, vojenská h.

● to je h. budúcnosti zatiaľ neuskutočniteľná vec; expr. to je rajská, nebeská h. niečo veľmi príjemné;

hudobný príd.: h. nástroj, skladateľ, h-á výchova; h. sluch presne rozlišujúci tóny; h-á skriňa v kt. sú hud. reprodukčné prístroje;

hudobne prísl.: h. nadaný;

hudobnosť -i ž.

hudba -by hudieb ž.

hudba -by hudieb ž. 1. iba sg. ▶ umenie, ktorého estetickým vyjadrovacím prostriedkom je zvuk, predovšetkým tóny (vyludzované hudobnými nástrojmi, ľudským hlasom al. v súčasnosti aj elektronicky) organizované pomocou rytmu, metra, melódie, harmónie, sily (dynamiky) a farby, hudobné umenie: ľahká, vážna, moderná, populárna, súčasná h.; cirkevná, chrámová, chorálová, liturgická, svetská h.; inštrumentálna, nástrojová, organová, vokálna h.; komorná, orchestrálna, symfonická h.; baletná, dramatická, filmová, muzikálová, operná, operetná, promenádna, scénická h.; bítová, džezová, roková, folková, rómska, estrádna, tanečná, zábavná h.; h. pre sólové nástroje; dejiny hudby; krúžok, klub milovníkov hudby; venovať sa hudbe; zaujímať sa o hudbu; Hudba je jedinou rečou svetovou. [Š. Hoza] □ hud. absolútna hudba hudba, ktorá sa riadi len vlastnými zákonmi a jej cieľom nie je vyvolávať mimohudobné predstavy; elektroakustická hudba syntetická hudba založená na využívaní elektrotechnických a počítačových technológií; počítačová hudba pri ktorej komponovaní sa využívajú počítačové metódy a programy; programová hudba vyjadrujúca kompozičnými prostriedkami určitý dej, jav, myšlienky a pod.; ľudová hudba hudobný prejav tvoriaci súčasť ľudovej kultúry, ktorého autor je neznámy, op. umelá hudba; umelá hudba výsledok tvorivej činnosti obyč. jedného skladateľa, op. ľudová hudba □ farebná hudba svetelné efekty, ktoré podfarbujú a sprevádzajú hudbu; hra svetiel využívaná na diskotékach a tanečných podujatiach; živá hudba ktorú hrajú hudobníci (osobne) na určitom podujatí, op. reprodukovaná, zo záznamu a pod.
2. iba sg. ▶ konkrétny výsledok tvorivej činnosti hudobného skladateľa, hudobná skladba, hudobné dielo: h. baroka, gotiky, romantizmu, impresionizmu; h. starých majstrov; komponovať hudbu; je autorom hudby k známemu filmu; z rádia zazneli tóny Bachovej hudby; Vydržím všetko, len nie tú uvrieskanú hudbu, čo ju produkujú tí mládenci. [R. Sloboda]
3. iba sg. ▶ hra na hudobnom nástroji: učiteľ, učiteľka hudby; chodiť na hodiny hudby; Zostala mu len dcéra, ktorá mala iba 15 rokov, učila sa hudbe. [Ľ. Ondrejov]
4. ▶ zoskupenie hudobníkov interpretujúcich hudobné diela; hudobné teleso; syn. orchester, kapela: dychová, cimbalová, vojenská h.; h. spustila tuš; sedieť pri hudbe; V troch dedinských krčmách vyhrávali bujaré cigánske hudby. [P. Andruška]; Uprostred parku, v tôni stromov, preciedzajúcich len tu a tam jas slnka, vo vyvýšenom pavilóne hrá posádková hudba potpourri z Lehára. [Š. Letz]
5. iba sg. kniž. ▶ súhrn javov, pocitov a pod., ktoré sa človeka zmocnia v istej situácii al. v istom období: h. slov, domova; Čas prestal preňho jestvovať, priestor sa rozplynul do bezbrehej šíravy - a on počúva tú vnútornú hudbu, podmaľovanú vlastným slovom. [Ľ. Zúbek]
◘ fraz. hudba budúcnosti niečo zatiaľ veľmi vzdialené, neuskutočniteľné; mačacia hudba škrekot; to je pre mňa rajská/nebeská hudba to rád počujem; vie o tom toľko ako hluchý o hudbe nerozumie sa tomu
▷ hudbička -ky -čiek ž. zdrob. expr. k 1, 2: príjemná h.; pustíme si nejakú hudbičku; A ktorú máš rád? Veselú hudbičku, ako hrajú žiaci. [J. Blažková]

hudba, -y, -dieb ž.

1. (bez mn. č.) umenie, ktorého materiálom sú tóny, muzika: vokálna, inštrumentálna h.; svetská, cirkevná h.; klasická., moderná h.; tanečná, zábavná, ľahká, vážna h.; venovať sa h-e, zaoberať sa h-ou, pestovať h-u; Smetanova, Beethovenova h.; učiteľ h-y; pren. h. jeho hlasu (Kuk.) melodičnosť, príjemný zvuk

● to je h. budúcnosti o veci, ktorá sa má ešte len uskutočniť; to je pre mňa nebeská, rajská h. rád počujem, to mi je nepríjemné; bás. h. sfér harmónia sveta, vesmíru: Započúva sa i do hudby sfér. (Ráz.)

2. hudobné teleso, orchester, kapela: h. hrá; dychová h., vojenská h., cigánska h.;

hudbový príd. zried. (Hviezd.)

hudba ž. (húďba) hudobný súbor: Slovänci sa báľi, že ja hudbu založím (Ležiachov MAR); Čil sobotu čo bola muzika, tag hrala na ňej lapáská hudba (Lapáš NIT); húďba (Krivá DK)

hudba ž
1. hra na hudobných nástrojoch, muzika: kochal se w hudbe (TC 1631); tance jako tež i hudby mimo svadebneho veseli pod 20 f pokutou prisne zabranuji (B. ŠTIAVNICA 17. st CM); slisseni hudbi a pisniček smilnych (MS 1758); učiti se hudbi (KS 1763)
2. hudobný nástroj al. nástroje: prospewůgme zwůčňe w nástrogých, hudbách (CC 1655); fides: husle, strunowá hudba (KS 1763); chwaltež geg s zwukem truby, tež y na wssecky hudby (Pie 18. st); hudobný [-deb-] príd k 1: nastrogmy hudebnymj (OP 1685); nástroga hudebnyho (KB 1756); ad harmoniam canere: podlé umeňá hudebnyho spjwati; lyrica carmina: hudebné wersse; fidicina: hudébkyna, hudébná žena hudobníčka (KS 1763)

hudobný p. hudba