Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

huba1 -y húb ž.

1. dužnatý rastlinný útvar rastúci z vláknitého podhubia, obyč. s hlúbikom a klobúkom, bot. huby Fungi: muchotrávka je h.; jedlé, jedovaté h-y, sušené h-y; chodiť na h-y; nábytok je napadnutý h-ou niektorým jej druhom spôsobujúcim plesnenie, hnilobu

2. pružná, pórovitá hmota zo schránok niekt. morských živočíchov použ. na umývanie ap.; syntetická napodobenina takej hmoty, špongia

rásť, množiť sa ap. ako h-y po daždi veľmi; expr. → bláznivé h-y pojedol;

hubový1 príd.: h-á polievka;

hubka -y -biek ž. zdrob.


huba2 -y húb ž. niž. hovor. pejor. ústa; papuľa: dať, dostať po h-e

pejor. držať h-u a) mlčať b) poslúchať; zatvor h-u, drž h-u! mlč!

hubový2 príd.

expr. dostať h-ú polievku byť vyhrešený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
huba ‑y húb ž.; hubový; hubka ‑y ‑biek ž.

huba huby húb ž.

huba1 huby húb ž. 1. často pl. hubybezlistý, dužinatý, stielkatý a bezchlorofylový rastlinný organizmus rozličného tvaru a veľkosti, pozostávajúci zväčša z podhubia, hlúbika a klobúka, živiaci sa buď cudzopasne, al. mŕtvym organickým materiálom: jedlé, jedovaté huby; chránené druhy húb; sušené huby; atlas húb; chodiť na huby; zbierať, konzervovať, sušiť huby; otráviť sa hubami; kapustnica s hubami; uvariť mäso na hubách; Babka nesie nošu húb - jesenných májoviek - a chce ich núkať po štyridsať korún za kilo. [V. Bednár]; V Červenej knihe ohrozených rastlín sú i niektoré huby, na Slovensku napríklad hríb kráľovský. [Sme 1999]bot. bazídiové huby najpočetnejšia skupina húb všetkých veľkostí, ktoré sa rozmnožujú výtrusmi tvoriacimi sa na bazídiu, výtrusonosnej stopke; nižšie huby s jednobunkovým podhubím al. bez podhubia; vyššie, pravé huby s mnohobunkovým al. článkovaným podhubím; halucinogénne huby ktoré vyvolávajú nekontrolovateľné euforické stavy, užívané ako droga
2. často pl. hubybezchlorofylový rastlinný organizmus, ktorý vyvoláva plesňové choroby rastlín a stromov al. ktorý sa vo vyšľachtenej forme používa na výrobu antibiotík a určitých druhov potravín či požívatín: parazitické huby (napr. námeľ, peronospóra); drevokazné huby ktoré parazitujú na drevinách a tým ich poškodzujú; dlážka, konštrukcia napadnutá hubou; ošetrenie dreva proti hubám; prípravky na ničenie húb; ochorenie pšenice vyvolané hubou; vlhké a studené steny sú ideálnym prostredím na rast húb a plesníčajová huba zmiešaná kultúra niektorých plesní a baktérií, skvasujúca sladké čajové odvary, používaná v ľudovom liečiteľstve
3. ▶ pružná pórovitá hmota zo schránok morských hubiek2 al. zo syntetického materiálu dobre sajúceho vodu, používaná na umývanie; syn. hubka2, špongia: namočiť, vyžmýkať hubu; utrieť tabuľu mokrou hubou
fraz. množiť sa/rásť ako huby po daždi objavovať sa veľmi rýchlo a vo veľkom množstve; expr. bláznivé/šialené huby pojedol koná hlúpo, zbláznil sa ◘ parem. čím viac húb, tým tuhšia zima; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína po týchto jedlách človeka smädí; huby jedz, ale meno im vedz!; Ladislav huby sial, Peter s Pavlom pozbieral (27. a 29. jún); Peter a Pavol huby sejú/rozsievajú (29. jún)
hubka1 -ky hubiek ž. zdrob. k 1: táto h. bola náš jediný úlovok


huba2 huby húb ž. 1. hrub.otvor na spodnej časti tváre, ústa; syn. chlebáreň, papuľa, rypák, tlama, zobák: hovoriť s plnou hubou; na hube má opar; stojí tam so žuvačkou v hube; Takú veľkú bradavicu má pri hube a v nej chlp. [V. F. Šikula]
2. hovor.otvor na prednej časti hlavy zvierat, uspôsobený na prijímanie potravy a vydávanie zvukov, ústa zvieraťa, papuľa, tlama: šelma hrozivo, naširoko roztvorila hubu; pes mal na hube košík; Počuť zubadlá, ako im [koňom] štrkocú v hube. [K. Lazarová]
3. hovor. pejor. ▶ tvárová časť ľudskej hlavy: dať niekomu po hube; dostať po hube; toľko provokuje, až skončí s rozbitou hubou; Býva to niekedy kruté, keď ležíš dolu hubou v prachu a skučíš, vlasy by si si trhal. [I. Kadlečík]
fraz. hovorí, ako mu huba narástla hovorí priamo, nepretvaruje sa; huba mu ide ako mlyn/mlynské koleso bez prestania rozpráva; hrub. čierna huba hanlivé označenie ľudí tmavej pleti, obyč. černochov, používané rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi; dávať si pozor na hubu kontrolovať sa pri reči; drať si hubu nadarmo al. škoda hubu drať al. nadarmo hubou mlieť bezvýsledne, zbytočne hovoriť, vysvetľovať; drž/zavri hubu! mlč, buď ticho!; expr. držať hubu a krok robiť niečo poslušne, bez odvrávania; hovoriť na pol huby a) hovoriť nezrozumiteľne b) hovoriť odmietavo, neochotne; huba sa mu nezastaví neprestajne rozpráva; hubou mlátiť tárať, hovoriť o ničom; hubou mlieť veľa a rýchlo hovoriť; hubu si popálil povedal, čo nemal, a tým si poškodil; mať dobrú/veľkú hubu odvrávať; mať hubu na kraji byť prostoreký; mať nevymytú/nevypláchanú/nevyplákanú hubu hrubo, vulgárne sa vyjadrovať; mať plnú hubu niečoho dôležito a ustavične o niečom hovoriť, ale obyč. nekonať; narástla mu huba začal byť bezočivý, začal si veľa dovoľovať; nemať čo do huby strčiť/vložiť nemať čo jesť, trpieť biedou, hladom; nevie ani hubu otvoriť a) je hlúpy b) je nesmelý; obkrúcať niekomu medové motúzy okolo huby balamutiť niekoho; odutá huba a) urazený a mrzutý výraz tváre b) človek s urazeným a mrzutým výrazom tváre, namrzený, urazený človek; otvárať si hubu veľa si dovoľovať; otvárať si hubu na niekoho osopovať sa na niekoho; otvor už hubu! prehovor konečne; per huba al. per hubam ústnym podaním, ústne; povedať niečo na plnú hubu vyjadriť sa priamo, otvorene; pustiť si hubu na špacírku/na špacír povedať i to, čo nebolo treba; rozbiť/rozmlátiť niekomu hubu zbiť niekoho; s hubou všetko vytlčie rečami si všetko vybojuje, vybaví; [robiť, urobiť niečo] s penou na hube al. mať penu na hube robiť niečo nazúrene, zúriť; smiať sa na plnú hubu a) smiať sa cez celú tvár, celou tvárou b) smiať sa neprimerane hlučne; zapchať niekomu hubu umlčať niekoho; že sa ti huba neskriví al. že ťa huba nebolí že sa nehanbíš takto hovoriť, klamať; žiť z ruky do huby živoriť, byť chudobnýparem. huba človeka všade dovedie kto niečo nevie, musí sa pýtať druhých; nikomu nelietajú/nepadajú pečené holuby do huby kto sa chce mať dobre, kto chce niečo dosiahnuť, musí pracovať
zdrob.hubička; hubisko -ka hubísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: otvárať si h.

-ba/681253±60320 5.88: substantíva ž. N sg. 152850→152796
+62
−54
hudba/10025 osoba/9854 túžba/7527 tvorba/7288 služba/6201 doba/5689 chyba/5336 výroba/5268 potreba/5176 choroba/4937 modlitba/4913 farba/4725 stavba/4089 výstavba/3923 izba/3604 voľba/3452 liečba/3408 spotreba/2953 podoba/2746 ryba/2568 hrozba/2138 svadba/2113 bomba/1848 sadzba/1847 chudoba/1777 hanba/1655→1697±13 skladba/1601 väzba/1535 baba/1333 maľba/1327 streľba/1314 Poruba/1163 kresba/1130 Štrba/1126 huba/1086 chodba/995 (169/25084)

huba1 1. dužnatý rastlinný útvar vyrastajúci z vláknitého podhubia: jedlé, jedovaté hubyhovor. hríb: ísť na huby, na hríby; zbierať huby, hríby

2. mäkká pórovitá hmota (umelá al. zo schránok niektorých morských živočíchov) používaná na umývanie • špongia: utrieť tabuľu hubou, špongiou


huba2 p. ústa, papuľa 1


papuľa 1. ústa zvieraťa: konská papuľatlama (ústa väčších zvierat): kravská tlamaniž. hovor. huba

2. p. ústa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

huba1, -y, húb ž.

1. dužnatá stielkatá rastlina bez listovej zelene, obyč. so stopkou a klobúkom; bot. huby (Fungi): cudzopasné h-y; jedlé h-y; jedovaté, hovor. i divé, bláznivé, nár. i pochabé, šialené h-y; červivé h-y; sušené h-y

množiť sa, rásť ako h-y po daždi rýchlo; hovor. iron. bláznivé huby pojedol hovorí, koná hlúpo, bláznivo; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína (porek.) žiada sa po nich piť;

2. pórovitá hmota umelá al. z morského živočícha, používaná na umývanie, špongia: gumová h.;

hubový príd.: h-á polievka, h. výťažok;

hubka1, -y, -biek ž. zdrob. expr.;

hubkový príd.


huba2, -y, húb ž.

1. hovor. pejor. ústa: dostať po h-e

dávať si pozor na h-u na svoje reči; zatvor h-u!, zapchaj si h-u! mlč!; nevie ani h-u otvoriť ani slova povedať; h-ou mlieť mať zbytočné, prázdne reči; držať h-u mlčať, nehovoriť: povedať niečo na plnú h-u bez okolkov; mať nevymytú, nevyplákanú h-u neslušne hovoriť; má dobrú, veľkú h-u veľa, zbytočne rozpráva; hovorí ako mu h. narástla jednoducho, obyčajne; dobre je, keď sa huba obleje (porek.) keď si človek vypije; pečené holuby nikomu nelietajú do huby (prísl.) kto sa chce mať dobre, musí pracovať; nemá čo do h-y vložiť nemá čo jesť;

2. hovor. papuľa (zvierat): Krava vôkol huby šedivie. (Kuk.);

hubový príd.

žart. dostať, chlípať h-ú polievku vynadanie;

hubička, -y, -čiek ž.

1. zdrob. expr. ústa: hubičky ani vráta (Podj.);

2. nár. bozk, pyštek: Nebezpečenstvo smrti odstránil dakoľko sladkými hubičkami. (Záb.) Do Predajnej nechodí pre hubičky, keď ich má i tu dosť. (Ráz.)

húba ž. zastar. dĺžková miera plátna: Neská už mladí ňeveďá, čo je húba (Kubrica TRČ); húba (Ľuboreč LUČ)


huba1 ž.
1. čiast. strsl, zsl i vsl dužinatá stielkatá rastlina, ktorej niektoré druhy sa používajú na jedenie: Tu bívau̯i hubi: gríbi, úpački, pu̯afki, masla̋ki (Zázrivá DK); Hubi sú dobria praženia na šparhéte (Kameňany REV); Muchotráfki su jeduvaté hubi (Trakovice HLO); V ňedzeľu me buľi na hubi (Torysa SAB)
L. horká huba (Mur. Dl. Lúka REV) - podobná rýdziku; blázňivé hubi (Mošovce MAR), žabacé hubi (Blatné MOD), pše hubi (Turzovka ČAD) - akékoľvek jedovaté huby
2. plesňovitá choroba stromov al. dreva: Huba nám zožrala šeckú dlášku (Pukanec LVI); Buďem misieť vihádzať šeckú dlášku, chitala sa mi do ňej huba (Prochot NB); Té doski sa uš celkom hubou prežraté (Ležiachov MAR)


huba2 ž.
1. čiast. strsl, zsl miest. pejor. ústa: Otvor si hubu! (Lutila KRE); Jedu̯a sviecení koláček a vipadu̯a í omrvinka z hubi (Jablonové MAL); Dán dva rázi do hubi a hotovo (Častá MOD); Má ot_téj chorobi celú hubu visipanú (Bzince p. Jav. NMV)
F. drž hubu! (Hor. Lehota DK) - mlč!; má dobrú hubu! (Lukáčovce HLO) - vie dobre rozprávať; nadarmo nedáva hubie jest! (Brodské SKA) - je výrečný; to je viečňe hu̯adná huba! (Kuchyňa MAL) - stále hladný človek; furd hubú vrází (Bzince p. Jav. NMV) - zbytočne veľa rozpráva; u náz je to s peňezí furt z ruki do hubi (Kuchyňa MAL) - máme stály nedostatok; to je taká medová huba, nevier mu! (Kuchyňa MAL) - je falošný, úlisný; robí si z hubi rit (Brestovany TRN) - nedodrží slovo; je zlej hubi (Bošáca TRČ) - zle žerie (o dobytku)
2. záh obličaj, tvár: Hubu do širáka, pri dverách sem čakal až do rána (Dúbravka BRA); Umiu̯a si ruki a hubu (Hlboké SEN); hubinka ž. zdrob. expr. k 2: Kukňite si na Milenku, jakú má bíu̯ú hubinku! (Hlboké SEN)


hubinka p. huba2

huba1 ž
1. dužinatá rastlina bez listovej zelene z oddelenia húb Fungi: sem ya tham na huby chodywal (TRENČÍN 1590); hriby mezy hubamy gsu negobzwlastnegssye (KoB 1666); huby nezažitie a gedowate (HL 17. st); huby skoro wirastagu, ale skoro hinú (GV 1755)
L. jelenia h. bot hľuzovka letná Tuber aestivum al. srnka obyčajná Elaphomyces granulatus: poslalo se panu palatinusowy gelenych hub (ŽILINA 1695); wezmy gelenu haubu tu war w ruosole z riby (MT 17. st); hub suchich gelenich (LIPTOV 1743); buková h. bot trúdnik trúdový Fomes fomentarius: fageus: bukowa huba (NP 17. st); bukowe hubi (LC 1707); červeného smreka, drieňová, ražová, režová, smreková, tisová h. bot trúdnik lekársky Fomes officinalis: režowa huba, agaricum; agaricum, ražowa hauba (MT 17. st); wezmi drjenowe neb smrekowe bjle huby (HT 1760); agaricum: drinowá huba neb cisowá huba (KS 1763)
2. pórovitá hmota z morského živočícha, špongia: zmačeg hubu, t. g. spongiu (RT 17. st); huba morska (HL 17. st); spongia: huba (KrN 1795)
L. wezmi morske huby, ginače riažowe huby (HT 1760) špongie
F. chleb byl rjdky gako huba (RPo 1790)
3. útvar na rastlinnom al. živočíšnom tele, pripomínajúcom hubu, nádor: te hubi, ktere rostu na ssipkach, magi welyku chwalu proty kameni (MT 17. st); bruscum: duboweho drewa uzel aneb huba; condyloma: bradawica, wred na zadku, huba; kdo na nosy fjk aneb hubu má (KS 1763); -ový príd k 1: funginus: hubowy, hrjbowy (KS 1763); k 2: spongites: hubowy, hubowaty kameň (KS 1763); -ka dem k 1: bradavky pomaszat hubkami, kteri na hnoj rosztu (RO 18. st)
L. geleny hubka tam negwyce roste, kde se geleny pogimagj; hrimbabu warytj w pywe z geleny hubku (HL 17. st) hľuzovka letná al. srnka obyčajná; wezmi agarici aneb rižoweg hubky 1 quintlik (RT 17. st) trúdnika lekárskeho; k 2: spongiola: mala huba, hubka; morska hubka (KS 1763)
P. tpn Hwba (Hubovo 1449 VSO)

huba2 ž
1. zvieracia papuľa, tlama: wskočil do huby otewreneg lwoweg (SK 1697); bacca: tlama, huba (ML 1779); (brav) z peňícu sa hubu bežal (BR 1785); obwi koni pitlem hlawu pre hubu (RG 18. st)
2. expr ústa: dala mu prez hubu (BRATISLAVA 1681); os: usta, huba (ML 1779); tri dni ani na ras do huby mi nedali (ABOV 1783 LP); nos proťi slúncu obráť a hubu odewri (BE 1794); pussteg do hubi teplu (vôdku) na zubi (LR5 18. st)
3. predná časť úst, pera: w geho huboch sedzi zla zrada (DŽ 1752); gemby aneb huby zbelasegj (HT 1760)
4. bozk: Mariš, nedag huby razem (ASL 1749) o bozkávaní; -ička dem
1. k 2: osculum: ustečzka, hubicz (!) (VLS 18. st)
2. k 4: to je tá hubička ze všech vybíraná; sladkú hubičku jako med (ASL 1701; 1759)
3. pomn jedlo z posekaného mäsa: hubičky sekane (CA 1726)


hubička p. huba2


hubka p. huba1


hubový p. huba1

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

Huba_1 Huba Huba_2 Huba Huba_3 Huba Huba_4 Huba Huba_5 Huba Huba_6 Huba Huba_7 Huba Huba_8 Huba
huba
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) huba
G (bez) huby
D (k) hube
A (vidím) hubu
L (o) hube
I (s) hubou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) huby
G (bez) húb
D (k) hubám
A (vidím) huby
L (o) hubách
I (s) hubami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HUBA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 396×, celkový počet lokalít: 117, najčastejšie výskyty v lokalitách:
LIPTOVSKÁ LÚŽNA, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 30×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 18×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 16×;
NEMČICE, okr. TOPOĽČANY – 15×;
URMINCE, okr. TOPOĽČANY – 15×;
PLAVNICA, okr. STARÁ ĽUBOVŇA – 14×;
ŽIAR NAD HRONOM, okr. ŽIAR NAD HRONOM – 10×;
NOVÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 9×;
DOLNÝ KUBÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN – 8×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 8×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

a spóry mikroskopických húb et spores de champignons microscopiques
a zelenina, vrátane húb et légumes, y compris champignons
baktérie, vírusy a huby bactéries, virus et champignons
húb a morských rias des champignons et des algues marines
huby a hľuzovky, spracované champignons et truffes, préparés
konzervované huby v roku conserves de champignons en
pre niektoré konzervované huby pour certaines conserves de champignons
spracovanie ovocia a húb transformation de fruits et de champignons
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu