huba1 huby húb ž. 1. často pl. huby ▶ bezlistý, dužinatý, stielkatý a bezchlorofylový rastlinný organizmus rozličného tvaru a veľkosti, pozostávajúci zväčša z podhubia, hlúbika a klobúka, živiaci sa buď cudzopasne, al. mŕtvym organickým materiálom: jedlé, jedovaté huby; chránené druhy húb; sušené huby; atlas húb; chodiť na huby; zbierať, konzervovať, sušiť huby; otráviť sa hubami; kapustnica s hubami; uvariť mäso na hubách; Babka nesie nošu húb - jesenných májoviek - a chce ich núkať po štyridsať korún za kilo. [V. Bednár]; V Červenej knihe ohrozených rastlín sú i niektoré huby, na Slovensku napríklad hríb kráľovský. [Sme 1999] □ bot. bazídiové huby najpočetnejšia skupina húb všetkých veľkostí, ktoré sa rozmnožujú výtrusmi tvoriacimi sa na bazídiu, výtrusonosnej stopke; nižšie huby s jednobunkovým podhubím al. bez podhubia; vyššie, pravé huby s mnohobunkovým al. článkovaným podhubím; halucinogénne huby ktoré vyvolávajú nekontrolovateľné euforické stavy, užívané ako droga
2. často pl. huby ▶ bezchlorofylový rastlinný organizmus, ktorý vyvoláva plesňové choroby rastlín a stromov al. ktorý sa vo vyšľachtenej forme používa na výrobu antibiotík a určitých druhov potravín či požívatín: parazitické huby (napr. námeľ, peronospóra); drevokazné huby ktoré parazitujú na drevinách a tým ich poškodzujú; dlážka, konštrukcia napadnutá hubou; ošetrenie dreva proti hubám; prípravky na ničenie húb; ochorenie pšenice vyvolané hubou; vlhké a studené steny sú ideálnym prostredím na rast húb a plesní □ čajová huba zmiešaná kultúra niektorých plesní a baktérií, skvasujúca sladké čajové odvary, používaná v ľudovom liečiteľstve
3. ▶ pružná pórovitá hmota zo schránok morských hubiek2 al. zo syntetického materiálu dobre sajúceho vodu, používaná na umývanie; syn. hubka2, špongia: namočiť, vyžmýkať hubu; utrieť tabuľu mokrou hubou
◘ fraz. množiť sa/rásť ako huby po daždi objavovať sa veľmi rýchlo a vo veľkom množstve; expr. bláznivé/šialené huby pojedol koná hlúpo, zbláznil sa ◘ parem. čím viac húb, tým tuhšia zima; huba, ryba, dyňa, sviňa potrebuje pohár vína po týchto jedlách človeka smädí; huby jedz, ale meno im vedz!; Ladislav huby sial, Peter s Pavlom pozbieral (27. a 29. jún); Peter a Pavol huby sejú/rozsievajú (29. jún)
▷ hubka1 -ky hubiek ž. zdrob. k 1: táto h. bola náš jediný úlovok
huba2 huby húb ž. 1. hrub. ▶ otvor na spodnej časti tváre, ústa; syn. chlebáreň, papuľa, rypák, tlama, zobák: hovoriť s plnou hubou; na hube má opar; stojí tam so žuvačkou v hube; Takú veľkú bradavicu má pri hube a v nej chlp. [V. F. Šikula]
2. hovor. ▶ otvor na prednej časti hlavy zvierat, uspôsobený na prijímanie potravy a vydávanie zvukov, ústa zvieraťa, papuľa, tlama: šelma hrozivo, naširoko roztvorila hubu; pes mal na hube košík; Počuť zubadlá, ako im [koňom] štrkocú v hube. [K. Lazarová]
3. hovor. pejor. ▶ tvárová časť ľudskej hlavy: dať niekomu po hube; dostať po hube; toľko provokuje, až skončí s rozbitou hubou; Býva to niekedy kruté, keď ležíš dolu hubou v prachu a skučíš, vlasy by si si trhal. [I. Kadlečík]
◘ fraz. hovorí, ako mu huba narástla hovorí priamo, nepretvaruje sa; huba mu ide ako mlyn/mlynské koleso bez prestania rozpráva; hrub. čierna huba hanlivé označenie ľudí tmavej pleti, obyč. černochov, používané rasisticky zmýšľajúcimi ľuďmi; dávať si pozor na hubu kontrolovať sa pri reči; drať si hubu nadarmo al. škoda hubu drať al. nadarmo hubou mlieť bezvýsledne, zbytočne hovoriť, vysvetľovať; drž/zavri hubu! mlč, buď ticho!; expr. držať hubu a krok robiť niečo poslušne, bez odvrávania; hovoriť na pol huby a) hovoriť nezrozumiteľne b) hovoriť odmietavo, neochotne; huba sa mu nezastaví neprestajne rozpráva; hubou mlátiť tárať, hovoriť o ničom; hubou mlieť veľa a rýchlo hovoriť; hubu si popálil povedal, čo nemal, a tým si poškodil; mať dobrú/veľkú hubu odvrávať; mať hubu na kraji byť prostoreký; mať nevymytú/nevypláchanú/nevyplákanú hubu hrubo, vulgárne sa vyjadrovať; mať plnú hubu niečoho dôležito a ustavične o niečom hovoriť, ale obyč. nekonať; narástla mu huba začal byť bezočivý, začal si veľa dovoľovať; nemať čo do huby strčiť/vložiť nemať čo jesť, trpieť biedou, hladom; nevie ani hubu otvoriť a) je hlúpy b) je nesmelý; obkrúcať niekomu medové motúzy okolo huby balamutiť niekoho; odutá huba a) urazený a mrzutý výraz tváre b) človek s urazeným a mrzutým výrazom tváre, namrzený, urazený človek; otvárať si hubu veľa si dovoľovať; otvárať si hubu na niekoho osopovať sa na niekoho; otvor už hubu! prehovor konečne; per huba al. per hubam ústnym podaním, ústne; povedať niečo na plnú hubu vyjadriť sa priamo, otvorene; pustiť si hubu na špacírku/na špacír povedať i to, čo nebolo treba; rozbiť/rozmlátiť niekomu hubu zbiť niekoho; s hubou všetko vytlčie rečami si všetko vybojuje, vybaví; [robiť, urobiť niečo] s penou na hube al. mať penu na hube robiť niečo nazúrene, zúriť; smiať sa na plnú hubu a) smiať sa cez celú tvár, celou tvárou b) smiať sa neprimerane hlučne; zapchať niekomu hubu umlčať niekoho; že sa ti huba neskriví al. že ťa huba nebolí že sa nehanbíš takto hovoriť, klamať; žiť z ruky do huby živoriť, byť chudobný ◘ parem. huba človeka všade dovedie kto niečo nevie, musí sa pýtať druhých; nikomu nelietajú/nepadajú pečené holuby do huby kto sa chce mať dobre, kto chce niečo dosiahnuť, musí pracovať
▷ zdrob. ↗ hubička; hubisko -ka hubísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: otvárať si h.