hryz -zu pl. N -zy m. 1. hovor. ▶ jedno zahryznutie (do jedla); jeden odhryznutý kúsok: jeden h. do jablka; urobiť (si) prestávku medzi dvoma hryzmi; posilniť sa v bufete zopár hryzmi trochu si zajesť
2. ▶ koncová časť fajky, ktorá sa drží v ústach; koniec násadky na fajku: omáľať h. medzi zubami; Držal fajku v ruke a kosteným hryzom ukazoval na čísla a číslice. [SP 1949]
3. iba sg. hromad. ▶ usušené konáriky drevín aj s lístím, tvoriace kŕmny doplnok výživy králikov, činčíl, nutrií a pod.: prichystať h. na zimu; nasypať zajacom hryzu □ poľov. posledný hryz vetvička vložená do papule ulovenej zveri al. položená na ranu vstrelu na znak úcty k zvieraťu