hrudník -a m. horná časť drieku: dobre vyvinutý h.;
hrudníkový príd.
hrudník -ka pl. N -ky m. ▶ horná časť trupu v tvare koša s dýchacími orgánmi: klenutý, plochý, široký, úzky, vpadnutý h.; obvod, vyšetrenie hrudníka; Všetci kráčajú vystretí, vypínajú hrudník, vťahujú brucho. [V. Bednár]; žart. Nespáva v trenkách, aby sme mu nevideli rebrá a kurací hrudník. [K. Jarunková] chudý ▷ hrudníček -čka pl. N -čky m. zdrob.: Sestry zdvihli dievčatko, vyciedzali z neho vodu a potom mu jedna z nich dýchala z úst do úst, hýbala rukami a stláčala hrudníček. [A. Habovštiak]
hrudník, -a m. horná časť drieku s dýchacími ústrojmi;
hrudníkový príd.: anat. h-á dutina
(jeden) hrudník; (bez) hrudníka; (k) hrudníku; (vidím) hrudník; (ó) hrudník!; (o) hrudníku; (s) hrudníkom;
(tri) hrudníky; (bez) hrudníkov; (k) hrudníkom; (vidím) hrudníky; (ó) hrudníky!; (o) hrudníkoch; (s) hrudníkmi;