Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

hruda -y hrúd ž.

1. kus tvrdšej hliny: vyorané h-y

2. kus niečoho podobný hrude: h. syra, zlata

kniž. rodná h. rodný kraj, domov;

hrudový príd.;

hrudka -y -diek ž. zdrob.;

hrudkový príd.: h. syr;

hrudôčka -y -čok ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hruda ‑y hrúd ž.; hrudový

hruda -dy hrúd ž. 1.jednoliaty kus tvrdšej (zlepenej) zeme, hliny: rozmrviť, roztĺcť ílovité hrudy; zbaviť pôdu hrúd; Spustil sa hustý drobný dážď, ktorý čerstvo vykopané hrudy premieňal v blato. [Š. Žáry]; Vták nad obilným lánom zrazu s puknutým srdcom ako hruda padol na zem. [J. Zambor]
2. kniž. ▶ pôda, zem, s ktorou je človek úzko spätý: byť pripútaný k hrude; pracovať na vlastnej hrude; pevne zrastený s hrudou; Vydržia veľa. Viacej ako sedliak, ktorého odtrhli od hrudy a teraz plače za domom, za babou. [A. Hykisch]
3.jednoliaty, nerovnomerne zaoblený kus hmoty, obyč. vážiaci iba toľko, aby ho mohol človek preniesť v rukách: h. masla, tvarohu; Už bol celkom zmorený a ruky sa mu od námahy triasli, keď z poslednej truhlice zasvietila hruda zlata. [J. Balco]; V ten deň veľmi ustal, kým zniesol z Poľany veľkú hrudu syra. [A. Habovštiak]
fraz. rodná/otcovská hruda a) rodný kraj b) rodná krajina, vlasť
zdrob.hrudka; hrudôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: pod nohami sa uvoľňovali hrudôčky hliny; hrudisko2 -ka -dísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: odhŕňať z poľa hrudiská zeme


hrudka -ky -diek ž. 1. zdrob.malá hruda: h. hliny; rozmrviť hrudku tvarohu; odkrojiť si kúsok z hrudky ovčieho syra; Pod nohami im zachrupčali hrudky suchej malty. [V. Šikula]; Voňavá hrudka chleba v ústach na jazyku mäkne, rozplýva sa. [I. Kadlečík]potrav. mliekarenská hrudka čerstvý polomäkký syr z kravského mlieka
2. region. ▶ veľkonočné jedlo pripravené z mlieka a vajec, pripomínajúce hrudu tvarohu al. syra: pokrájať hrudku na plátky
parem. malá hrudka, ale samý syr malý, ale kvalitný
zdrob. hrudôčkahruda

domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovinarodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného krajadom: žiť ďaleko od domuvlasť: slobodná vlasťkniž.: otčinaotcovizeňrodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrudekniž. domicilpren. expr. hniezdo: rodné hniezdo

2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je Indiapravlasťkniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hruda, -y, hrúd ž.

1. kus tvrdšej zeme, hliny: drviť, rozbíjať h-y;

pren. bás. o zemi, poli, pôde, o vlasti: (Bedári) žili márnej hrude (Botto) všetko úsilie bezvýsledne venovali zemi; duch hrudou obťažený (Sládk.) ktorý stále myslí na zem

rodná h. rodný kraj, domov, vlasť; vrátil sa k rodnej h-e, na rodnú h-u a) na otcovský majetok, b) domov, do vlasti, do rodného kraja; Svokor sú už pod hrudami dávno (Tim.) zomreli.

2. okrúhly kus nejakej masy: h. syra, masla, tvarohu; h. zlata;

hrudový i hrudný2 príd.: odb. h-á sadba sadenie priesad so zemou na korienkoch; pren. bás. Vrelosť úst mojich hasia tie vlahy, v ktorých prachu hrudného niet (Sládk.) nič pozemského;

hrudka, -y, -diek ž. zdrob.;

hrudkový príd.: h. syr;

hrudôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

hruda podstatné meno, ženský rod

(jedna) hruda; (bez) hrudy; (k) hrude; (vidím) hrudu; (o) hrude; (s) hrudou;

(tri) hrudy; (bez) hrúd; (k) hrudám; (vidím) hrudy; (o) hrudách; (s) hrudami;

Hruda_1 Hruda Hruda_2 Hruda
hruda
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hruda
G (bez) hrudy
D (k) hrude
A (vidím) hrudu
L (o) hrude
I (s) hrudou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) hrudy
G (bez) hrúd
D (k) hrudám
A (vidím) hrudy
L (o) hrudách
I (s) hrudami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRUDA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 24×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 7×;
DOLNÝ KUBÍN, okr. DOLNÝ KUBÍN – 4×;
POPRAD, okr. POPRAD – 4×;
RUŽOMBEROK, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 3×;
HUBOVÁ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ (od r. 1996 RUŽOMBEROK) – 2×;
STARÉ MESTO (obec NITRA), okr. NITRA – 2×;
NOVÉ MESTO NAD VÁHOM, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 2×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor