hruda -y hrúd ž.
1. kus tvrdšej hliny: vyorané h-y
2. kus niečoho podobný hrude: h. syra, zlata
● kniž. rodná h. rodný kraj, domov;
hrudový príd.;
hrudka -y -diek ž. zdrob.;
hrudkový príd.: h. syr;
hrudôčka -y -čok ž. zdrob. expr.
hruda -dy hrúd ž. 1. ▶ jednoliaty kus tvrdšej (zlepenej) zeme, hliny: rozmrviť, roztĺcť ílovité hrudy; zbaviť pôdu hrúd; Spustil sa hustý drobný dážď, ktorý čerstvo vykopané hrudy premieňal v blato. [Š. Žáry]; Vták nad obilným lánom zrazu s puknutým srdcom ako hruda padol na zem. [J. Zambor] 2. kniž. ▶ pôda, zem, s ktorou je človek úzko spätý: byť pripútaný k hrude; pracovať na vlastnej hrude; pevne zrastený s hrudou; Vydržia veľa. Viacej ako sedliak, ktorého odtrhli od hrudy a teraz plače za domom, za babou. [A. Hykisch] 3. ▶ jednoliaty, nerovnomerne zaoblený kus hmoty, obyč. vážiaci iba toľko, aby ho mohol človek preniesť v rukách: h. masla, tvarohu; Už bol celkom zmorený a ruky sa mu od námahy triasli, keď z poslednej truhlice zasvietila hruda zlata. [J. Balco]; V ten deň veľmi ustal, kým zniesol z Poľany veľkú hrudu syra. [A. Habovštiak] ◘ fraz. rodná/otcovská hruda a) rodný kraj b) rodná krajina, vlasť ▷ zdrob. ↗ hrudka; hrudôčka -ky -čok ž. zdrob. expr.: pod nohami sa uvoľňovali hrudôčky hliny; hrudisko2 -ka -dísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: odhŕňať z poľa hrudiská zeme
hrudka -ky -diek ž. 1. zdrob. ▶ malá hruda: h. hliny; rozmrviť hrudku tvarohu; odkrojiť si kúsok z hrudky ovčieho syra; Pod nohami im zachrupčali hrudky suchej malty. [V. Šikula]; Voňavá hrudka chleba v ústach na jazyku mäkne, rozplýva sa. [I. Kadlečík] □ potrav. mliekarenská hrudka čerstvý polomäkký syr z kravského mlieka 2. region. ▶ veľkonočné jedlo pripravené z mlieka a vajec, pripomínajúce hrudu tvarohu al. syra: pokrájať hrudku na plátky ◘ parem. malá hrudka, ale samý syr malý, ale kvalitný ▷ zdrob. hrudôčka ↗ hruda
domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo
2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi
hruda, -y, hrúd ž.
1. kus tvrdšej zeme, hliny: drviť, rozbíjať h-y;
pren. bás. o zemi, poli, pôde, o vlasti: (Bedári) žili márnej hrude (Botto) všetko úsilie bezvýsledne venovali zemi; duch hrudou obťažený (Sládk.) ktorý stále myslí na zem
● rodná h. rodný kraj, domov, vlasť; vrátil sa k rodnej h-e, na rodnú h-u a) na otcovský majetok, b) domov, do vlasti, do rodného kraja; Svokor sú už pod hrudami dávno (Tim.) zomreli.
2. okrúhly kus nejakej masy: h. syra, masla, tvarohu; h. zlata;
hrudový i hrudný2 príd.: odb. h-á sadba sadenie priesad so zemou na korienkoch; pren. bás. Vrelosť úst mojich hasia tie vlahy, v ktorých prachu hrudného niet (Sládk.) nič pozemského;
hrudka, -y, -diek ž. zdrob.;
hrudôčka, -y, -čok ž. zdrob. expr.
(jedna) hruda; (bez) hrudy; (k) hrude; (vidím) hrudu; (ó) hruda!; (o) hrude; (s) hrudou;
(tri) hrudy; (bez) hrúd; (k) hrudám; (vidím) hrudy; (ó) hrudy!; (o) hrudách; (s) hrudami;