Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj obce priezviská

hrubý príd.

1. majúci pomerne veľkú hrúbku, op. tenký: h. pokrovec, múr; h-é nohy; anat. h-é črevo

2. majúci istú hrúbku: doska je h-á 5 cm; aké h-é je sklo?

3. majúci hrboľatý povrch, drsný, op. hladký, jemný: h-á pokožka, h-é plátno;

pren. h. hlas nízky

4. obsahujúci väčšie kúsky, čiastočky, zrnitý, op. jemný: h-á soľ; h-á múka, op. hladká

5. horšej kvality, podradný, op. jemný: h-á práca, strava

6. nie dosť uhladený, surový, drsný, op. jemný: h. človek; h. vtip vulgárny; h-é slovo; h-á lož bezočivá

7. celkový, všeobecný: h. odhad, v h-ých črtách; h. plat bez zrážok, op. čistý; h-á váha (tovaru) s obalom, brutto, op. čistá

8. veľký, značný: h-á chyba, h-é porušenie predpisov

expr. má h-é sklo zacláňa; na h-é vrece h-á záplata treba použiť primerané prostriedky; urobiť, spraviť h-ú čiaru za niečím definitívne niečo uzavrieť (a začať nanovo);

hrubo prísl. k 2 – 8: na prst h., h. natrieť chlieb; h. otesať drevo; h. uraziť; h. vtipkovať; h. odhadovať;

hrubosť -i ž.

1. iba jedn. k hrubý 2 – 8: h. pokožky; h. povahy; h. odhadu

2. hrubý čin, surové správanie: dopúšťať sa h-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrubý; hrubo prísl.; hrubosť ‑i ‑í ž.

hrubo 2. st. -bšie prísl.


nahrubo, pís. i na hrubo prísl.

hrubo 2. st. -bšie prísl. 1. ▶ na pomerne veľkú hrúbku; tvoriac vrstvu, ktorá je väčšia, hrubšia, ako je bežné; syn. nahrubo, silno; op. tenko: h. tkaná látka; h. nakrájané zemiakové lupienky; h. nanesená vrstva mejkapu; h. namaľované pery; h. vláknité mäso; h. natrieť chlieb maslom; h. podčiarknuť dátum v kalendári; Žily na krku hrubo navreli. [P. Jaroš]
2. ▶ na väčšie kúsky al. čiastočky; syn. nahrubo; op. jemne: h. nasekaná cibuľa; h. podrvené korenie; h. mletá mäsová zmes
3. ▶ so zvýraznenou tlačou; tučným typom písma; syn. tučne: h. vyznačené položky, informácie, pokyny; text s h. vytlačeným nadpisom
4.čiastočne, nie úplne do detailov (týkajúc sa obyč. povrchu, ktorý je na dotyk nerovný, drsný); syn. nahrubo: h. opracovaný kameň; h. okresané drevo; h. omietnuté steny; pren. Teraz som videl jeho tvár: bola široká, hrubo otesaná tvár, červená a spotená. [V. Mináč] tvár s hrubými, ostrými črtami
5. ▶ (o hlase, o zvuku) ozývajúc sa hlboko, nízko, temne; op. jemne, tenko: h. znejúci hlas; pes začal h. brechať; Mne je jedno, či spievam hrubo alebo tenko, len stredne sa mi nedá. [K. Jarunková]
6. ▶ (o reči, o správaní človeka) bez citu, taktu, jemnosti; syn. bezohľadne, surovo, tvrdo: h. sa osopiť na ženu; h. uraziť priateľa; h. zaobchádzať so psom; h. niekomu nadávať hrubými, neslušnými slovami; Keď sa dievča správa hrubo, nie je pravdivo príťažlivé. [P. Hudák]
7. ▶ v hlavných, hrubých črtách, bez podrobností; syn. zhruba, približne, všeobecne; op. detailne, podrobne: h. načrtnúť svoje ďalšie plány; h. vypracovaný návrh zmluvy; uvedené údaje sú len h. orientačné
8. ▶ vo veľkej, podstatnej miere, veľmi vážne; bezočivo, opovážlivo: h. skreslené výroky; zamestnanec h. porušil pracovnú disciplínu; h. zanedbávať povinnosti; Trestné činy hrubo narušujú občianske spolužitie. [Pd 2002]
na hrubonahrubo


nahrubo, pís. i na hrubo prísl. 1. ▶ na veľké časti, na veľké kusy; na hrubé plátky; op. najemno, natenko: n. nastrúhať jablká; n. posekané orechy; n. mletá klobásová bravčová zmes; n. nakrájaný syr; do plnky pridáme dve lyžice na hrubo pomletých mandlí
2. ▶ tak, aby sa zachovalo väčšie množstvo nanášanej látky, na pomerne veľkú hrúbku, v hrubšej vrstve; op. natenko: n. si nakrémovať ruky; krajec chleba si n. natrel maslom; Keď chcem niekam vyraziť, musím sa poriadne nahrubo nalíčiť. [Sme 1994]
3. ▶ základným, veľmi jednoduchým spôsobom, bez dôkladnej úpravy: n. opracovaná doska; n. vytesané nápisy na skale; n. stiahnutá omietka sa nechá vyzrieť; n. načrtnúť tvary postáv v základných líniách; Hrad bol vybudovaný z obrovských, nahrubo otesaných balvanov. [J. Lenčo]

-bo/602362±1777 4.68: adverbiá 1. st. 12627 dlhodobo/6843 slabo/2773 hrubo/1106 nahrubo/532 krátkodobo/495 chabo/441 samoľúbo/230 pochabo/101 ľúbo/42 blbo/37 bezzubo/17 veľkohubo/10

hrubo 1. s pomerne veľkým prierezom (telesa), s veľkou hrúbkou (op. tenko) • nahrubo (op. natenko): hrubo, nahrubo pokrájaná saláma; hrubo, nahrubo nanášať farbuzhrubazried.: zhrúbezhrúbky: škáry boli hrubo, zhruba zahádzané maltou; chlieb si natrel lekvárom na palec zhrúbe, zhrúbkyhovor.: silnosilne: silno napadlo snehunár.: hrúbäzhrúbä (Vansová, Šoltésová)expr. hrubočizne (veľmi hrubo)

2. s hrboľatým povrchom, na hrboľatý povrch; obsahujúc väčšie kúsky, čiastočky, na hrubšie kúsky (op. hladko, jemne) • nahrubodrsnodrsne: hrubo, nahrubo, drsno opracovať súčiastky; hrubo, nahrubo zomletá kávazhruba: hrubo, zhruba ohobľovaná doska

3. v hlavných, hrubých črtách (op. detailne) • nahrubozhrubavšeobecne: hrubo, nahrubo načrtnúť ciele vzdelávania; zhruba, všeobecne predstaviť úlohy základného výskumupribližne (nie celkom presne): približne zopakoval, čo povedal predtým

4. p. tvrdo 3 5. p. ťažko 2

porov. aj hrubý 2


približne 1. nie celkom presne • zhruba: škodu odhadli iba približne, zhrubaviac-menej: spravili to viac-menej rovnakoskorotakmertemer: má skoro, takmer takú farbu vlasov ako otecokrúhlookrúhlezaokrúhlene: náklady na stavbu sa určia iba okrúhlo, zaokrúhlenehrubo: hrubo odhadnutý ziskkniž. kvázi: dosahuje kvázi dobré výsledky

2. vyjadruje pravdepodobnosť, približnosť kvantitatívneho výrazu al. časového údaja • asizhruba: stojí to približne, asi päťdesiat korúnokolozo: chlapec mal okolo, zo desať rokovasi takhovor. tak: potreboval by som asi tak, tak desaťtisíc korúnokrúhlookrúhlezaokrúhlene: prišlo okrúhlo, zaokrúhlene dvadsať záujemcovplus-mínushovor. cirka, pís. i circa: vyrobia plus-mínus, cirka stotisíc párov obuviskorotakmertemer (vyjadruje približnosť s hornou hranicou): na štart maratónu prišlo skoro, takmer tisíc bežcov


ťažko 1. s veľkou váhou (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka): ťažko, sťažka dopadol na zem

2. s vypätím síl, s veľkým úsilím, s námahou, s prekážkami (op. ľahko) • sťažka (op. zľahka) • namáhavo: ťažko, sťažka sa zdvihol zo zeme; namáhavo kráčal hore schodmineľahkoobťažneprácne: neľahko, obťažne, prácne dosiahol aj ten najmenší úspechzaťažko: bolo mu ťažko, zaťažko odmietnuť pozvanieúmornekniž.: trudnotrudneexpr.: lopotnekrvopotneznojnemozoľne: úmorne, trudno, lopotne sa šplhali do vrchu; krvopotne, znojne, mozoľne robili až do nociexpr.: horko-ťažkonaveľa-naveľa: horko-ťažko, naveľa-naveľa si zvykol na nové prostredieexpr. terigavo (o pohybe): terigavo nastúpil do vlakuzastar. hrubo (Šoltésová)nár. poťažky (Rázus)priťažko (príliš ťažko) • expr. preťažko (veľmi ťažko) • nespráv. perne

porov. aj ťažký 3

3. s intenzívnym, obyč. negatívnym účinkom • vážnesilnosilneveľmi: v zime ťažko, vážne ochorel; rozkladajúce mäso silno, veľmi páchneťaživotiesnivozle: takáto situácia na neho ťaživo, tiesnivo, zle doliehabolestnebolestivo: bolestne, bolestivo znášal stratu otcapoet. ťažobnezastar. ťažoblivo

4. nie rýchlo • pomalydlhozdĺhavo: motor sa ťažko, pomaly rozbieha; taká rana sa ťažko, dlho, zdĺhavo hojí

5. p. sotva 2


tvrdo 1. tak, že sa niečo stane tvrdým, tuhým; do tvrdého, tuhého stavu (op. mäkko) • natvrdo, pís. i na tvrdo (op. namäkko): tvrdo, natvrdo uvarené vajciatuhonatuhodotuha, pís. i na tuho, do tuha: tuho, natuho, dotuha udupaný chodník

2. pôsobiac dojmom ostrosti, drsnosti, strohosti; prejavujúc drsnosť, tvrdosť; nie jemne (op. mäkko) • drsnodrsne: tvrdo, drsno rozkázal, aby si sadliostroráznerozhodne: ostro, rázne, rozhodne odbil dotieravých novinárovprísnepríkroneprístupnestrohosucho: prísne, príkro napomenul deti; neprístupne, stroho odpovedať na pozdravodmeranechladnechladno: odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcich

3. nepoznajúc zľutovanie, bez zľutovania, bez citu • krutonemilosrdnehrubosurovo: tvrdo, kruto sa porátali s odporcami; nemilosrdne, hrubo, surovo rozohnať demonštráciubezcitnebezohľadne: bezcitne, bezohľadne sa správal aj voči rodičom

porov. aj tvrdý 3

4. p. tuho


zhruba 1. v hlavných črtách, z väčšej časti • hrubo: zhruba, hrubo som mu načrtol svoj plánzväčšavšeobecne: zväčša, všeobecne si ešte pamätá na udalosti z detstvapribližneskoro: dosiahli približne, skoro rovnaké výsledkyčiastočneneúplne: čiastočne, neúplne opracovaná doskahovor. ako-tak: ako-tak sa mi rana zahojila

2. p. asi 1, približne 1, 2 3. p. hrubo 1–3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrubo p. hrubý


hrubý príd.

1. majúci istú hrúbku (ako rozmer): 2 mm h. plech, 20 cm h. strom, 2 cm h-á doska;

2. majúci značnú hrúbku (op. tenký): h-é múry, steny, h. strom, h. ľad, h. cukor hrubozrnný, h-á múka nahrubo zomletá; anat. h-é črevo pokračovanie tenkého; hovor. h. hlas nízky

ľud. je h-á (o samodruhej, ťarchavej žene);

3. podradný, horšej kvality (op. jemný): h-á robota, h. dedinský život, h-é jedlo;

4. surový, neslušný, grobiansky (op. jemný, uhladený): h. človek, h-é reči, slová, vtipy, h-é správanie sa; h-á lož bezočivá;

5. celkový, úhrnný (op. čistý, netto): h. príjem, plat, výnos, zisk; h-á váha s obalom;

6. veľký: h-á chyba (v gramatike, v pravopise); nár. h-á omša veľká; pren. nár. h. hospodár (Vaj.), h. gazda (Kuk., Hviezd.) bohatý, zámožný;

hrubo prísl.

1. do istej, dosť veľkej hrúbky: h. natrieť na chlieb masla; h. posypať koláč cukrom; lôžko hrubo vystlané kožami (Hor.);

2. surovo, neslušne: niekoho h. uraziť, h. sa správať voči niekomu; h. porušiť predpisy, h. zneuctiť pamiatku niekoho veľmi;

3. zhruba, čiastočne: h. brúsený drahokam (Jégé);

4. ťažko (o práci): nemusela h. robiť (Šolt.);

5. nár. veľmi, veľa: Ani hrubo nevieme, skade je. (Zgur.);

hrubosť, -ti ž.

1. surovosť, nevychovanosť;

2. hrubý, surový čin

hrube p. hrubo


hrubo i hrube prísl.
1. do väčšej hrúbky: Popraviu̯ dobre hrubo slamu do voza (Čelovce MK)
2. vo väčších častiach; drsne: Voláko hrubo mi zemleli tú kávu (Vištuk MOD); Dák si mi to hrubo otfrknúl (Kameňany REV)
3. veľmi: Ti kobáre si luďié hrube chválá (Dol. Súča TRČ); To je hrube dobrí chlapec (Bánovce n. Bebr.)
4. veľa: Nemáme hrube penazí (Lukáčovce HLO); Ďivosecká fabrika - tá hrubo neplatila (Hor. Poruba ILA)

hrubo p. hrubý

hrubo hrubo

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
750 Hrubov HE/PV zemplín.
1773, 1786 Hrubo, 1808 Hrubó, Hrubowá, 18631902 Hrubó, 19071913 Rubó, 1920– Hrubov

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRUBO sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 61×, celkový počet lokalít: 20, v lokalitách:
DUBNICA NAD VÁHOM, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 14×;
POVAŽSKÁ BYSTRICA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 6×;
BELUŠA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 5×;
MOJTÍN, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 5×;
DOLNÉ KOČKOVCE, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 4×;
PÚCHOV, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 PÚCHOV) – 4×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 3×;
DOLNÉ KRŠKANY (obec NITRA), okr. NITRA – 3×;
KOŠECA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 2×;
OPATOVÁ (obec TRENČÍN), okr. TRENČÍN – 2×;
PLEVNÍK-DRIENOVÉ, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 2×;
TOPOĽČANY, okr. TOPOĽČANY – 2×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 2×;
BOJNÁ, okr. TOPOĽČANY – 1×;
HUMENNÉ, okr. HUMENNÉ – 1×;
KOPEC (obec KOŠECKÉ PODHRADIE), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
SVÄTÝ KRÍŽ, okr. LIPTOVSKÝ MIKULÁŠ – 1×;
TRENČIANSKA TEPLÁ, okr. TRENČÍN – 1×;
TUNEŽICE (obec LADCE), okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA (od r. 1996 ILAVA) – 1×;
VEĽKÁ BYTČA (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 1×;
alebo jednoducho rezané alebo hrubo tvarované 2 ou simplement sciées ou dégrossies 2

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu