Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj obce priezviská

hrubý príd.

1. majúci pomerne veľkú hrúbku, op. tenký: h. pokrovec, múr; h-é nohy; anat. h-é črevo

2. majúci istú hrúbku: doska je h-á 5 cm; aké h-é je sklo?

3. majúci hrboľatý povrch, drsný, op. hladký, jemný: h-á pokožka, h-é plátno;

pren. h. hlas nízky

4. obsahujúci väčšie kúsky, čiastočky, zrnitý, op. jemný: h-á soľ; h-á múka, op. hladká

5. horšej kvality, podradný, op. jemný: h-á práca, strava

6. nie dosť uhladený, surový, drsný, op. jemný: h. človek; h. vtip vulgárny; h-é slovo; h-á lož bezočivá

7. celkový, všeobecný: h. odhad, v h-ých črtách; h. plat bez zrážok, op. čistý; h-á váha (tovaru) s obalom, brutto, op. čistá

8. veľký, značný: h-á chyba, h-é porušenie predpisov

expr. má h-é sklo zacláňa; na h-é vrece h-á záplata treba použiť primerané prostriedky; urobiť, spraviť h-ú čiaru za niečím definitívne niečo uzavrieť (a začať nanovo);

hrubo prísl. k 2 – 8: na prst h., h. natrieť chlieb; h. otesať drevo; h. uraziť; h. vtipkovať; h. odhadovať;

hrubosť -i ž.

1. iba jedn. k hrubý 2 – 8: h. pokožky; h. povahy; h. odhadu

2. hrubý čin, surové správanie: dopúšťať sa h-í

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrubý; hrubo prísl.; hrubosť ‑i ‑í ž.
Hrubý Šúr ‑ého ‑a L ‑om ‑e m.; Hrubošúrčan ‑a mn. ‑ia m.; Hrubošúrčanka ‑y ‑niek ž.; hrubošúrsky

hrubý -bá -bé 2. st. -bší príd.

hrubý -bá -bé príd. 1. 2. st. -bší ▶ majúci odstup medzi protiľahlými plochami väčší, ako je bežné; op. tenký: h. koberec; h. kmeň; hrubé múry; topánky s hrubou podrážkou; okuliare s hrubými sklami; listovať v hrubej knihe; obuť si hrubé pančuchy; obliecť si hrubší sveter; dievčahrubé pery; zhotoviť policu z hrubých dosák; strechu pokrýva hrubá vrstva snehuanat. hrubé črevo posledný úsek tráviacej sústavy, pokračovanie tenkého čreva, ktorého dĺžka je približne jeden a pol metra
2. 2. st. -bší ▶ majúci istú hrúbku: na dva prsty h. krajec chleba; konár h. ako chlapské zápästie; doska stola je 4 cm hrubá; aké hrubé sklo použiješ?; Jonášovi navrela na čele žila, hrubá ani motúz. [K. Lazarová]; Niektoré stromčeky boli hrubé ako ruka. [R. Sloboda]; Hoci je banícka práca ťažká, obálka s výplatou je dvojnásobne hrubšia ako výplata kuchára. [NP 1982]
3. 2. st. -bší ▶ obsahujúci väčšie čiastočky, zrná; syn. hrubozrnný; op. jemný: h. piesok, štrk; hrubá krupica; hrubá múka hrubo mletá, op. hladká □ ban. hrubý kal odpadový kal obsahujúci veľa pevných častíc nad 0‚5 mm
4. 2. st. -bší ▶ majúci na dotyk nerovný, hrboľatý al. drsný povrch; syn. drsný, drapľavý; op. jemný, hladký: hrubá pokožka; hrubé plátno; h. povrch kameňa; h. brúsny papier; O chvíľu sa tými istými dverami prišmochtal mladý muž v papučiach a s hrubým, čiernym strniskom na tvári. [V. Mináč]
5. 2. st. -bší ▶ (o hlase, o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe, hlboký; op. tenký, vysoký: h. zvuk motora; chlapec už má h. hlas; Mimin tikot hodiniek bol drobnejší, tichší, šéfkin akoby dospelejší, hlasnejší, hrubší. [A. Bednár]
6. 2. st. -bší (i k niekomu/voči niekomu) ▶ (o správaní, o vyjadrovaní sa človeka) vyznačujúci sa nedostatkom jemnosti, taktu, slušnosti, uhladenosti; syn. drsný, surový: h. človek; mať hrubé reči, spôsoby; používať hrubé výrazy, nadávky; použiť na niečo hrubú silu násilie; manžel k nej začal byť h.; bol h. voči priateľom; Tento drsný, ba nezriedka hrubý chlap, ktorý dbal o máločo, na svojho majstra hľadel s úctou. [L. Ballek]; Tu i tam si vypil a vtedy sa odvážil utrúsiť i hrubšie žarty. [V. Šikula]lingv. hrubé slovo expresívne pomenovanie vyjadrujúce postoj ku skutočnosti spoločensky neprimeranou, neslušnou formou
7. 2. st. -bší ▶ (o fyzickej práci) ktorý je namáhavejší, podradnejší, ktorý si obyč. nevyžaduje odbornú prípravu ani špeciálne vzdelanie: hľadať robotníkov na hrubšie práce; Bola už životom taká ohlúpená, že pri ľahkej sa jej vždy cnelo za hrubou robotou. [P. Hrúz]; pren. Momentálne sa venuje hrubej tréningovej rutine. [VNK 2002]
8. 2. st. -bší ▶ majúci predbežný charakter; urobený iba v základnej podobe, bez podrobností, detailov; približný, pracovný; op. podrobný, konečný, hotový: h. náčrt plánu; h. odhad, prepočet; priblížiť svoju predstavu v hrubých črtách, rysoch; hrubé čistenie, opracovanie; hrubšie terénne úpravystav. hrubá stavba stavba s dokončenými múrmi, stropom, schodmi, pokrytím strechy, komínmi a pod., bez omietky a remeselníckych prác
9. odb. ▶ (o merateľných javoch) týkajúci sa celku; braný ako celok spolu s odpočítateľnými položkami al. zložkami; syn. celkový, brutto; op. čistý: h. zisk; hrubá hmotnosť tovaru hmotnosť tovaru vrátane obalu; hrubá (mesačná) mzda plat pred znížením o povinné poistné odvody, zálohové splátky dane z príjmu a ďalšie zákonné zrážky; ekon. h. obrat hodnota vlastného tovaru a služieb vyprodukovaných určitým podnikom v určitom období (vrátane produktov nevstupujúcich na trh); h. domáci produkt súhrn finálnych spotrebných a investičných produktov a poskytnutých služieb na území danej krajiny za jeden rok, skr. HDP; h. národný produkt hodnota všetkých finálnych produktov a služieb vyrobených národnými výrobnými faktormi, pričom nie je dôležité, na území ktorého štátu tieto výrobné faktory pôsobia, skr. HNP; sociol. hrubá migrácia počet prisťahovaných a vysťahovaných obyvateľov z určitej územnej jednotky za určité obdobie
10. ▶ presahujúci zvyčajnú, očakávanú al. prijateľnú mieru; syn. veľký, značný: h. omyl; hrubá urážka; hrubá neúcta voči niekomu; hrubé lajdáctvo; dopustiť sa hrubej chyby, nedbanlivosti; potrestať niekoho za hrubé a čoraz hrubšie porušovanie predpisov, zákonov; V poslednom čase sa najmä v našom športe prejavilo veľa amorálnosti, hrubých ľudských pokleskov. [NP 1988]hrubá (pravopisná) chyba hrúbka
11. 2. st. -bší expr. ▶ (o mužoch) široký a územčistý: hrubé chlapisko; skláňal sa nad ním oveľa hrubší chlap; Prišiel za mnou István Jakab, človek nevysoký, ale hrubý, zažitý. [C. Štítnický]
12. region. hrubá ▶ (o žene) ktorá je v druhom stave, ktorá bude rodiť, ťarchavá, tehotná: po dedine sa roznieslo, že je hrubá
fraz. expr. hrubý ako pec tučný; do hrubého stromu zaťal podujal sa na ťažkú úlohu; žart. máš hrubé sklo zacláňaš mi vo výhľade; niečo hrubého/najhrubšieho zrna čo presahuje zvyčajnú, prijateľnú mieru: klamstvo najhrubšieho zrna; urobiť/spraviť hrubú čiaru za niečím nevracať sa k niečomu (obyč. negatívnemu), čo bolo, čo sa stalo; v hrubých kontúrach približne, zhruba; vytvoriť okolo seba hrubý múr a) byť neprístupný b) uzavrieť sa do seba ◘ parem. na hrubé vrece hrubá záplata ako sa kto k niekomu správa, tak sa budú správať aj k nemu


Hrubý Buk -bého Buka L -bom Buku m. časť obce Klokočov v Čadčianskom okrese;

Hrubobučan, Bučan -na pl. N -nia m.;

Hrubobučianka, Bučianka -ky -nok ž.;

hrubobučiansky, bučiansky -ka -ke príd.


Hrubý Šúr -bého Šúra L -bom Šúre m. obec na západnom Slovensku v Seneckom okrese južne od Senca;

Hrubošúrčan, Šúrčan -na pl. N -nia m.;

Hrubošúrčanka, Šúrčanka -ky -niek ž.;

hrubošúrsky, šúrsky -ka -ke príd.

-bý/11198 2.83: adjektíva m. živ. N sg. 1. st. 1885 sla/954 hru/461 pocha/84 novodo/83 dlhodo/76 bezzu/56 bl/52 krátkodo/39 veľkohu/24 jara/21 cha/14 súdo/12 (4/9)

-bý/11198 29.81: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 9313 sla/3012 hru/2731 dlhodo/2220 krátkodo/581 novodo/215 cha/195 bl/85 strednodo/83 bezzu/69 pocha/62 súdo/38 dvojdo/8 (5/14)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bezcitný nemajúci cit; svedčiaci o tom (op. citlivý) • krutýnemilosrdný: bezcitní, krutí ľudia; bezcitné, kruté, nemilosrdné zaobchádzanie s človekomukrutnýsurový: je voči matke ukrutný, surovýkniž.: necitnýkamenný: necitné, kamenné srdcenecitlivý (op. citlivý) • neciteľný: necitlivý človek, neciteľné konanietvrdý (op. mäkký) • drsnýhrubý: tvrdý, drsný, hrubý vojakcynický (ľahostajne, opovrhujúco bezcitný): venoval svoj cynický pohľad odsúdenýmchladnokrvný: chladnokrvný vrahbrutálnypren. expr. sadistický: brutálny, sadistický postupneľudskýnehumánny (odporujúci ľudskosti; op. humánny): neľudský, nehumánny prístup k väzňombezohľadnýnešetrnýnevyberaný (neberúci na nič ohľad): bezohľadný, nešetrný, nevyberaný spôsobneľútostný (nemajúci ľútosti): neľútostný despotatyranskýkatanskýpren. expr.: gestapáckyhyenízastar. hyenský


bohatý 1. vyznačujúci sa dostatkom materiálnych prostriedkov, žijúci v hmotnom blahobyte (o človeku; op. chudobný) • majetný (op. nemajetný, bezmajetný): byť bohatý, majetný; bohatí, majetní predkoviazámožný: letné sídla zámožných ľudíhovor. dobre situovaný: dobre situovaná rodinasolventný (majúci dostatok peňazí, schopný platiť): solventní rodičiahovor. expr.: zaperenýoperenýzazobaný: byť dobre zaperený, operený, zazobanýsubšt. prachatý: ponuka iba pre prachatých záujemcovzastar. peňažitý: peňažitá nevestanár. zagazdovaný: zagazdovaný mlynárpren. nár. hrubý: hrubý gazda (Kukučín, Hviezdoslav)expr. prebohatý (veľmi, nesmierne bohatý) • expr. pribohatý (priveľmi bohatý, obyč. pejor.)

2. vyznačujúci sa dostatkom, hojnosťou, oplývajúci niečím kladným (v materiálnom i duchovnom zmysle) • hojný: bohatá, hojná úroda; bohatý, hojný prírastokúrodnýkniž. požehnaný (bohatý na úrodu): úrodný kraj, požehnaný rokštedrývýdatný: štedrá odmena, výdatné zrážkylukulský: lukulské hody, hostinypočetný (bohatý čo sa týka počtu): početná účasť divákovkniž. opulentný (vyznačujúci sa nadbytkom): opulentná hostinakniž. nepreberný (veľmi bohatý): nepreberné zásobyveľkýpestrý (bohatý rozsahom a pestrosťou): veľký, pestrý výber, šatník, sortimentplodný (bohatý na výsledky): prežiť bohatý, plodný životplnotvárnymnohotvárnyrozmanitýobsažnýplný (bohatý na zmeny, zážitky; intenzívne prežívaný; o živote) • rozsiahlyobsiahly (majúci veľký rozsah): rozsiahle zdroje surovín; bohatá, rozsiahla, obsiahla slovná zásobavysokýexpr. kráľovský: dostať vysokú, kráľovskú odmenubujný: bujný porast, bujné vlasy, bujná fantázianákladný (bohatý a obyč. náročný): nákladná toaletaexpr.: prebohatýprehojný (veľmi bohatý): v prebohatej, prehojnej miereexpr. pribohatý (príliš bohatý)


celkový týkajúci sa celku; zameraný na celok, nie na podrobnosti, jednotlivosti (op. čiastkový, čiastočný) • súhrnnýúhrnný: celková, súhrnná tržba; celková, úhrnná hodnota, sumasumárnyhrubý (op. čistý) • neskl. brutto (op. netto): sumárny zisk; hrubá, brutto váha; hrubý, brutto príjemvýslednýkonečný (ktorý vyplynul, obyč. z čiastkového ako výsledok): výsledná, konečná známka; výsledné, konečné hodnotenie športovcaucelenýcelistvýkniž. celostný: mal o veci ucelenú, celistvú, celostnú predstavuúplnýkompletnýkomplexný: utvoril si úplný, kompletný, komplexný obraz o živote v krajinevšeobecnýglobálny: všetko nasvedčovalo všeobecnej spokojnosti; globálny rozpočet, charakterpanoramatický (i pren.): panoramatický pohľad na mesto, na ľudské dejiny


drsný 1. ktorý na povrchu nie je rovný, hladký, ktorý má jemne narušený povrch (op. hladký) • nerovný (op. rovný): drsná, nerovná plochahrboľatý (pokrytý drobnými hrboľmi) • hrubý (op. jemný) • drsnatý: drsný, hrboľatý papier; hrubá, drsnatá pokožkarapavý (i pren. majúci na povrchu drobné jamky) • expr. poďobaný: rapavé ovocie; rapavá, poďobaná pleť po kiahňachdrapľavýškrabľavýškrabavýškriabavýpichľavýpichavý (nepríjemný na dotyk): drapľavý, škrabľavý materiál; škr(i)abavá bielizeň; pichľavá, pichavá vlnazrnitý: zrnitý povrchrapkavýexpr. rapľavý (Karvaš)hrčkovitýhrčkavýnár. expr. škrapatý (Švantner)pridrsný (príliš drsný)

2. ktorému chýba jemnocit, jemnosť, ohľaduplnosť (o človeku a jeho prejavoch); svedčiaci o nedostatku jemnosti, ohľaduplnosti a pod. (op. jemný) • hrubý: drsná, hrubá ženanecitlivýnevyberanýnešetrný: necitlivé, nevyberané spôsoby; nešetrné zaobchádzanie s pacientomtvrdýbezcitný: tvrdá, bezcitná tvárcynickýdrastickýsurový (svedčiaci o bezcitnosti): cynické, drastické, kruté, surové výchovné metódyneuhladený (spoločensky) • expr.: neokresanýneotesanýneokrôchaný (v správaní) • gadžovskýchrapúnsky: neuhladené správanie; neokresaný, neotesaný, neokrôchaný horalexpr. grobianskysubšt. hulvátsky • expr. krčmovýhovor. šťavnatý: krčmové vtipyordinárnyvulgárny: ordinárne, vulgárne reči

3. (o hlase) ktorý nie je jasný, jemný, príjemný • chrapľavýchripľavýdrapľavý: drsný, chrapľavý, chripľavý hlas, smiechchraptivýzachrípnutýzádrhľavýzádrhlivýzadŕhavýexpr. škrabľavýpren. pejor. krákavýpren. expr. plechový: spevák s plechovým hlasomchrčivýzried. chrčavýhrubýchrochtavý

4. ťažko znesiteľný • nevľúdnyneprívetivý: drsný, nevľúdny, neprívetivý krajkniž. nehostinný: nehostinné horysurový: surová zimachladnýstudený: chladné, studené podnebienepríjemný


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


hrubý 1. ktorý má pomerne veľkú hrúbku (op. tenký): hrubá látkamasívny (hrubý a pevný): hrubé, masívne múry, dveretučnýhovor. silný: tučné písmená; tučné, silné nohy, rukyexpr.: hrubánskyhrubiznýhrubočizný (veľmi hrubý) • prihrubý (príliš hrubý)

2. vyznačujúci sa drsnosťou, bezohľadnosťou, nedostatkom citu, taktu, slušnosti a pod. (o človeku a jeho prejavoch; op. jemný) • drsný: hrubý, drsný mužsurovýbezohľadnýhovor. komisný: surové, bezohľadné, komisné spôsobybezcitnýnešetrnýnevyberaný: bezcitné, nešetrné zaobchádzanie; nevyberaný slovníkneslušnýnetaktný: urážať niekoho neslušnými, netaktnými poznámkamineuhladenýexpr.: neokresanýneotesanýneokrôchanýpejor. mameluckýpren. pejor.: paholskýkočišský: neotesané, mamelucké, kočišské správanienekultivovanýprimitívnybarbarský (na nízkej úrovni); expr.: grobiansky, chrapúnskysubšt. hulvátsky • pren. krčmový: grobianske, hulvátske, krčmové reči, slovávulgárnyordinárnyhovor. škaredýexpr.: šmykľavýklzkýhovor. expr.: šťavnatýmastnýpren. hrubozrnný (obyč. o reči, vyjadrovaní): vulgárne, šťavnaté, šmykľavé vtipybezočivý: bezočivá lož

3. p. drsný 1; zrnitý 1 4. p. drsný 3, hlboký 4 5. p. podradný 2 6. p. celkový, všeobecný 1, 2 7. p. veľký 1 8. p. ťarchavý


letmý 1. trvajúci krátko • prchavý: letmý, prchavý úsmevchvíľkový (rýchlo zanikajúci): letmý, chvíľkový dojemrýchlykrátkynáhlivý: vrhol na mňa rýchly, krátky, náhlivý pohľadpoet. plachý: plachý sen

2. urobený, prejavený a pod. úchytkom, a preto málo dôsledný (op. dôkladný) • zbežný: už letmá, zbežná analýza ukázala, že text je nekvalitnýpovrchnýnedôslednýhrubý: letmý, povrchný opis udalostí; letmý, nedôsledný odhad ceny; povrchný, hrubý náčrt plánunevýrazný (bez pevného výrazu): zostala mu iba letmá, nevýrazná spomienka na detstvomimovoľný (op. zámerný, cieľavedomý): tejto problematiky sa dotkol iba letmou, mimovoľnou poznámkouexpr.: jemnýplachý: letmý, plachý bozk; jemný stisk ruky (op. pevný)


masívny 1. ktorý tvorí masív ako zemský útvar al. veľmi veľký celok (op. malý) • mohutnýobrovský: masívne, mohutné, obrovské braloveľký: masívna, veľká stavbahrubý (masívny do hrúbky): masívna, hrubá vrstva snehu

2. ktorý je veľký a zároveň zhotovený z odolného materiálu (op. slabý, krehký) • pevnýmocnýsilný: masívny, pevný, mocný nábytok; mocná, silná posteľhrubý (op. tenký): masívna, hrubá reťazťažký (op. ľahký): masívna, ťažká brána

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrubý príd.

1. majúci istú hrúbku (ako rozmer): 2 mm h. plech, 20 cm h. strom, 2 cm h-á doska;

2. majúci značnú hrúbku (op. tenký): h-é múry, steny, h. strom, h. ľad, h. cukor hrubozrnný, h-á múka nahrubo zomletá; anat. h-é črevo pokračovanie tenkého; hovor. h. hlas nízky

ľud. je h-á (o samodruhej, ťarchavej žene);

3. podradný, horšej kvality (op. jemný): h-á robota, h. dedinský život, h-é jedlo;

4. surový, neslušný, grobiansky (op. jemný, uhladený): h. človek, h-é reči, slová, vtipy, h-é správanie sa; h-á lož bezočivá;

5. celkový, úhrnný (op. čistý, netto): h. príjem, plat, výnos, zisk; h-á váha s obalom;

6. veľký: h-á chyba (v gramatike, v pravopise); nár. h-á omša veľká; pren. nár. h. hospodár (Vaj.), h. gazda (Kuk., Hviezd.) bohatý, zámožný;

hrubo prísl.

1. do istej, dosť veľkej hrúbky: h. natrieť na chlieb masla; h. posypať koláč cukrom; lôžko hrubo vystlané kožami (Hor.);

2. surovo, neslušne: niekoho h. uraziť, h. sa správať voči niekomu; h. porušiť predpisy, h. zneuctiť pamiatku niekoho veľmi;

3. zhruba, čiastočne: h. brúsený drahokam (Jégé);

4. ťažko (o práci): nemusela h. robiť (Šolt.);

5. nár. veľmi, veľa: Ani hrubo nevieme, skade je. (Zgur.);

hrubosť, -ti ž.

1. surovosť, nevychovanosť;

2. hrubý, surový čin

hrubý príd.
1. majúci určitú hrúbku (ako rozmer): Pluch sa pretím robievau̯ z dreva, tak s petnácenťimetrou hrubího (Detva ZVO); To sa pľietlo podľa toho, koľkí si chcel hrubí (Podmanín PB); Jaka slaňina hruba, meralo še na centľiki (Brezina TRB)
2. majúci značnú hrúbku: To bou̯ ňi veľmei hrubej drúk (Čelovce MK); Tá deka je hrubá (Jakubov MAL); Hrube jedľovo drevo je dobre na korito (Smižany SNV)
L. hrubuo črevo (Kaľamenová MAR) - pokračovanie tenkého; hrubí kabát (Skalica) - zimník
F. hrubi jag bočka (Studenec LVO), hrubá ako zvárka (Detva ZVO) - veľmi hrubý(á); bol si tam hrubé drefko! (Brestovec MYJ) - naisto si tam nebol
3. na hrubo al. predbežne spracúvajúci: Ale najsamnajlepšuo sa otrube do mlieka a varenej krumple, rajbanej na hrubom rajbale (Čelovce MK); hrubí pilňík (Malacky)
4. na hrubo spracovaný; zrnitý: Spodňíki z hrubieho zhrebnieho plátna (Žaškov DK); hrubá krupica (Trakovice HLO); hruba muka (Brezina TRB)
L. hrubí kräjäc (Ratková REV) - krajčír, ktorý šil iba z hrubého plátna; hrubí garbár (Brezová p. Brad. MYJ) - spracúvajúci hovädzie kože na podošvy
5. iba ž. ťarchavá, samodruhá žena: Keď bola ona hrubá a išla poroďiť, že aňi ľen tá maď ňesmela gu ňej prísť (Žaškov DK); Žena mu je hrubá (Kociha RS); Naša ňevesta hruba (Hrabkov PRE)
6. jzsl veľký, vysoký: Tochto roku neboli hrubé zemáki (Vaďovce MYJ); Já mám hrubého bratra, má metr sedemdesát!! (Jakubov MAL); Už má hrubé tri dzifčence (Hor. Orešany TRN)
L. hrubá izba (Kunov SEN) - lepšia, obyč. predná izba; hrubá váha (Štefanov SEN) - decimálka; hrubé penáze (Čataj MOD) - veľká suma; hrubí tídeň (Dúbravka BRA) - Veľkonočný týždeň; hrubí pátek (Dúbravka BRA) - piatok pred Veľkou nocou; hrubí svátek (Vištuk MOD) - dôležitý; hrubá svatenša (Rozbehy SEN) - hlavná omša; hrubá robota (Ivanka p. Dun. BRA) - ťažká, namáhavá; hrubá zima (Vištuk MOD) - ostrá, silná; hrubá voda (Blatné MOD) - hlboká; hrubí gazda (Ružindol TRN) - zámožný; hrubí jura (Štefanov SEN) - prostredný prst
7. surový, bezohľadný: Van je bars hrubi šlovek (Rochovce ROŽ); To je hrubí čoviek (Stráže n. Myj. SEN)
L. hrubé reči (Ružindol TRN) - neslušné, vulgárne
8. spodný, basový: hrubí hlas (Srňacie DK)
9. v dvojslovných názvoch rastlín: hrubi ďuro (Mur. Zdychava REV) - bot. zubovník šupinatý (Lathraea squamaria); hrubi janko (Hlinné VRN) - druh ťahavej rastliny; hrubé iskere (Brodské SKA) - bot. margaréta pravá (Leucanthemum vulgare); hrubá lipa (Jur p. Brat. BRA) - sorta viniča

hrube p. hrubý


hrubo p. hrubý


hrubý príd
1. majúci väčšiu hrúbku, op. tenký: prywyezlo se desek pre powaly hrubych (MOŠOVCE 1563); pri hrubom čerewe (RT 17. st); retazj hrubssje (DVOREC 1772); baran musý miti hrubé hrdlo (VOv 1779)
2. majúci v hrúbke daný rozmer: dwuch palcúw hruby (KS 1763)
3. veľký: swyn hrubich (DOMANIŽA 1615); pre naliewani hruba kad (BECKOV 1643); dost hrubi plac a prostranstwy (VP 1764); z gakých peňez, hrubých, neb drobnych, má zaplatiti (PrV 1767); hrubu swatu omssu slisety (HLOHOVEC 1774); byla hrubá láska, však včúl má byt po ní (PV 18. st)
4. tučný: mulier ampulacea: hruba, tučna žena (LD 18. st)
5. (o žene) ťarchavá: fatens tato w ten čas hrubou zustala (VELIČNÁ 1728)
6. silný, mocný, mohutný (o pocitoch a duševných stavoch al. prejavoch živých bytostí): wolat z hlasem welkim y ze sylu hrubu (GŠ 1758); koboli ťenssj magj hlas, koně ale hrubssi a ostregssj (PL 1787) nižší
7. horšej kvality, z horšieho materiálu, op. jemný: piere hrubie z husy (s. l. 1552); sukna hrubeho (BOJNICE 1614 U2); kossele hrube (PÚCHOV 1638); bačkory hrubssie par (KRUPINA 1721); Lukass hrubeg twary (Kur 1784-90) drsnej
8. (o jedle) tvrdý; ťažko stráviteľný: twrde a hrube gedla, zwlasste kisele a welmy slane (RT 17. st); gste mleka potrebugicy, a ne pokrmu hrubssiho (Le 1730)
9. neslušný, surový, drsný: mnohe žarty hrubie (s. l. 1712); pingve ingenium: hruby wtip (KS 1763); -e, -o prísl
1. na väčšiu hrúbku, nahrubo: ktera pradlicza hrubo poprade (CA 1675) bude priasť hrubé nite; zhnitim holubacim hnogom zemu zmissanim hrubo obsipeš (PR 18. st)
2. do udanej hrúbky: potierag popaleninu tak hrubo, aby powetrj pristupiti nemohlo (RT 17. st); snehu na dwe dlani hrubo (RPo 1790)
3. veľa: welmy hrube wiwisil summu exponens na dom (TRENČÍN 1685)
4. veľmi: Kryste metlami hrube zedraňý (!) (CC 1655); nedopustyl nam tak hrube ublyžowat (VRŠATEC 1685); welmi hrubě nemocnj ležel (RW 1702); požehnany kneske gest hrube mocne (Le 1730); ne hrube dawno (BECKOV 1735); na gednu nohu hrube kulhala (BR 1785); -osť ž
1. hrúbka: hrubost bielma (HL 17. st); callus: hrubost kožj, rozpadla dlaňa, mozol (KS 1763)
2. objemnosť, rozmernosť, veľkosť: slezinu a gegj hrubost stenčowaty (HL 17. st); welikost, hrubost ťela (KS 1763); ne gednake hrubosti, welikosti mateřnjka (ZK 1778)
3. telesná hmotnosť, tučnosť: corporatura: otlučnost, tlustota, hrubost ťelesna, sádlost (KS 1763)
4. hustota: rozpust wosku, kdy ma swau slussnu hrubost a hustost (RT 17. st); z hrubosti krwe (MT 17. st)
5. sila, intenzita: hrubosť srdečnéj bolesťi (BR 1785)
P. atpn Rubina, Hurubina (v Turci 1263)

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
751 Hrubý Šúr SC/BL bratisl.
1773 Hegy-Suur, 1786 Hegyesch-Schur, 1808 Hegy-Súr, 18631913, 19381945 Hegysúr, 1920 Šúr, 19271938, 19451948 Hrubý Šúr, Hegy-Súr, 1948– Hrubý Šúr

1070 Koválov SE/TA nitr.
1773 Nagy-Kovallo, Kowallow, Kowalow, 1786 Nagy-Kowallo, 1808 Nagy-Kovalló, Nagy-Kovalócz, Welký Kowalow, Hrubý Kowalow, Welké Kowalowce, Hrubé Kowalowce, 18631895 Nagykovaló, 18981913 Nagykovalló, 1920 Koválov, 19271946 Kovalov, 1946– Koválov
Šúr p. Hrubý Šúr
2571 Veľká Mača GA/TA bratisl.
1773 Nagy-Macséd, Grosz-Macsid, Wel[ky] Maczid, 1786 Nagy-Macschéd, 1808 Nagy-Macséd, 18631913, 19381945 Nagymácséd, 1920 Hrubý Mačad, 19271938, 19451948 Veľký Mačad, Nagy-Mácséd, 1948– Veľká Mača

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRUBÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 640×, celkový počet lokalít: 181, najčastejšie výskyty v lokalitách:
NESLUŠA, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 32×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 27×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 19×;
PREŠOV, okr. PREŠOV – 18×;
MICHALOVCE, okr. MICHALOVCE – 13×;
UZOVSKÉ PEKĽANY, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 13×;
GAJARY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 12×;
BÁNOVCE NAD BEBRAVOU, okr. TOPOĽČANY (od r. 1996 BÁNOVCE NAD BEBRAVOU) – 11×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 10×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 10×;
...
V obci HRUBÝ ŠÚR (okr. GALANTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KISS 16×; KEVEŽDA 16×; KISSOVÁ 13×; NAGY 12×; NAGYOVÁ 11×; KEVEŽDOVÁ 11×; SCHIFFEROVÁ 11×; VARGOVÁ 10×; BORŠ 10×; KLÚČIK 9×; HORVÁTH 9×; MÉRIOVÁ 9×; KATONOVÁ 9×; HORVÁTHOVÁ 8×; BARICZA 8×; ANDRÁSSYOVÁ 7×; BORŠOVÁ 7×; SCHIFFER 7×; TAKÁCSOVÁ 7×; MÉRI 7×; KÁŠA 6×; KARÁCSONYOVÁ 6×; KIŠŠ 6×; PUTZ 6×; KATONA 6×; KIŠŠOVÁ 6×; KARÁCSONY 6×; MOLNÁROVÁ 6×; MOLNÁR 6×; LOVAŠ 5×; IROVÁ 5×; PUTZOVÁ 5×; KLÚČIKOVÁ 5×; KÁŠOVÁ 5×; TAKÁCS 5×; SZAKÁLLOVÁ 5×; TÓTHOVÁ 5×; TANKOVÁ 4×; SZAKÁLL 4×; ANDRÁSSY 4×; HAMERLÍK 4×; GROŠKOVÁ 4×; MEZEIOVÁ 4×; BARICZOVÁ 4×; JASENOVCOVÁ 4×; GUJBEROVÁ 4×; VÁGENFAL 4×; JASENOVEC 4×; RUMAN 4×; LOVAŠOVÁ 4×; KLÚCSIKOVÁ 3×; VARGA 3×; KOIŠ 3×; KARÁCSONYIOVÁ 3×; POLLÁKOVÁ 3×; KARKESZOVÁ 3×; BACSFAI 3×; BRNOVÁ 3×; TAKÁČOVÁ 3×; PLOCZEK 3×; SZIMETH 3×; RABLÁNSKY 3×; KÁSA 3×; BARÁTHOVÁ 3×; VÁGENFALOVÁ 3×; BARÁTH 3×; MATUŠ 3×; MATUŠOVÁ 3×; FERENCZIOVÁ 3×; JAROŠOVÁ 3×; BUDAJ 3×; BOTLOVÁ 3×; FERENCI 3×; MEZEI 3×; KOVÁCSOVÁ 3×; RABLANSKÁ 3×; RABLANSKÝ 3×; KOVÁCS 3×; BOTLÓOVÁ 3×; SCHUBERTOVÁ 3×; BOTLÓ 3×; SZALAY 2×; OLGYAI 2×; FERENCZI 2×; BRETKO 2×; RUMANOVÁ 2×; PÁPAYOVÁ 2×; VAGENFÁL 2×; PÁPAY 2×; PLOCZEKOVÁ 2×; FILKÁSZ 2×; AJPEK 2×; SÁTOR 2×; BORSOVÁ 2×; KOCIANOVÁ 2×; VYDRA 2×; BALCZÁREKOVÁ 2×; SCHUBERT 2×; KOCIAN 2×; TAKÁČ 2×; SZALAYOVÁ 2×; FILKASZOVÁ 2×; SLEZÁK 2×; BOŽIK 2×; VANKÓ 2×; RABLÁNSKA 2×; BARICOVÁ 2×; MÉSZÁROS 2×; ŠUPLATOVÁ 2×; KARKESZ 2×; HAMERLÍKOVÁ 2×; MÉSZÁROSOVÁ 2×; PUŠEC 2×; LUKOVIČ 2×; SAKÁLOVÁ 2×; LUKOVICSOVÁ 2×; ÁRVA 2×; RABLANSZKÁ 2×; TANKÓ 2×; ČIZMAZIOVÁ 2×; BOŽIKOVÁ 2×; IRÓ 2×; SEBŐOVÁ 2×; BÓDIŠ 2×; CSÉFALVAY 2×; BOTLO 2×; TARTOTTOVÁ 2×; GROŠKA 2×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

dvadsaťpäť metrov hrubá à vingt-cinq mètres d'épaisseur
a že hrubé steny que ces épaisses parois
dosť hrubú a veľmi assez gros et très
hrubú a veľmi tvrdú gros et très dur
hrubú lebku a čeľusť ešte et sa mâchoire encore
nohavice z hrubého súkna pantalons de gros drap
posledný pohľad na hrubú un dernier regard sur l'épaisse
vyťahuje, je láska hrubá étale est amour vulgaire
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu