hruška -y -šiek ž.
1. ovocný strom, bot. Pyrus
2. kužeľovitý dužinatý plod tohto stromu: letné h-y, zavárať h-y
3. niečo majúce tvar tohto plodu: h. sedla
4. hruškové drevo; výrobok z neho: obloženie steny z h-y
5. (plastová) dyha štruktúrou a farbou podobná tomuto drevu
● expr.: (od)padnúť ako zhnitá, hnilá, zrelá h. celou váhou; preberať sa v niečom ako v zhnitých, hnilých h-ách náročne vyberať;
hruškový príd.: h-é drevo, h. kompót;
hruštička -y -čiek ž. zdrob.
hruška -ky -šiek ž.
hruška -ky -šiek ž. 1. ▶ divo rastúci al. v mnohých kultivaroch pestovaný ovocný strom s vysokou nepravidelnou korunou a kužeľovitými dužinatými, obyč. žltými al. zelenými plodmi: planá, rozkvitnutá, odkvitnutá h.; nízkokmenné, vysokokmenné hrušky; štepiť, prerezávať hrušky; striasť z hrušky plody; Dva rady domčekov a pred každým stojí hruška. [V. Šikula]; Pod hruškou ležím v septembrovom sade. [Š. Pártošová] □ bot. hruška obyčajná Pyrus communis; hruška planá Pyrus pyraster; ovoc. chrastavosť hrušiek ochorenie prejavujúce sa výskytom čiernych bodiek na listoch a plodoch 2. ▶ kužeľovitý dužinatý jedlý plod tohto stromu: letné, zimné hrušky; maslová, sladká h.; skoré sorty hrušiek; hrušky sú už prezreté; oberať, ošúpať, zavárať hrušky; Obchádzal svoje stromy starostlivo a zvedavo čakal, na ktorom štepe aké hrušky či jabĺčka narastú. [Ľ. Ondrejov] 3. ▶ hruškové drevo; výrobok z neho: stolík z hrušky; Tieto črpáky sa robia aj z javora, aj z hrušky, lenže to už nemá tú krásnu kresbičku ani trvácnosť. [V. Ferko] 4. ▶ (plastová) dyha farbou a štruktúrou podobná tomuto drevu: svetlá h. 5. ▶ predmet, útvar podobný plodu tohto stromu: postava typu hrušky obyč. ženská postava s útlejšími ramenami a so silnejšími bokmi a stehnami; h. sedla predná časť sedla, priliehajúca na krk koňa; rukoväť meča ukončuje hlavica zvaná h.; Jeho elegantná palička so striebornou hruškou klopkala popri Scale. [Š. Žáry]; Baroch si rozpačito mädlil hrušku nosa. [J. Papp] 6. šport. ▶ cvičná visiaca kožená guľa určená na tréningové boxovanie: boxovacia h.; namieriť tvrdú ranu na hrušku 7. ▶ (prv) zovreté konce prstov ruky (do tvaru hrušky); (obyč. v školskom prostredí) úder palicou na takto zovreté konce prstov ruky: zaslúžil by si riadnu hrušku; dostať po hruške palicou; Triedny mi nasolil tri hrušky - trstenicou. [P. Kováčik]; Na grambľavej ruke neurobíš z piatich prstov ani hrušku. [V. Bednár] ◘ fraz. akoby [bol] z hrušky spadol je prekvapený, nechápavo sa čuduje; byť sám ako hruška v poli byť opustený, osamotený; odpadnúť/padnúť ako hnilá/zhnitá/zrelá hruška padnúť na zem celou váhou svojho tela; preberať sa v niečom ako v hnilých hruškách byť vyberavý, náročný; kamarát-nekamarát, z hrušky dolu zákaz, pravidlo platí pre každého rovnako; miešať jablká s hruškami al. miešať hrušky s jablkami a) porovnávať neporovnateľné b) spájať navzájom nesúvisiace veci, javy; nachytať niekoho na hruškách a) pristihnúť niekoho pri čine, pri klamstve, protirečení si a pod. b) zastihnúť niekoho nepripraveného (napr. pri skúške) ◘ parem. dobrú hrušku najviac trasú najviac sú využívaní tí, ktorí sú múdri, ochotní a pod.; netras strom, keď hrušky samy padajú nevynakladaj zbytočnú námahu ▷ zdrob. ↗ hruštička
hruška p. žiarovka
žiarovka sklená banka na svietenie elektrickým prúdom • zastaráv. hruška
hruška, -y, -šiek ž.
1. druh ovocného stromu; bot. h. obyčajná (Pirus communis);
2. (obyč. mn. č.) plod tohto stromu: zimné, plané h-y
● padol ako zhnitá h. nešikovne, celou váhou; preberať (sa) ako v zhnitých h-ách veľa, zbytočne, náročne vyberať;
3. hovor. zastar. elektrická žiarovka: dvanásť hrušiek kryštálového lustra (Jes.);
hruštička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
hruška ž. 1. druh ovocného stromu: Edna hruška nám vischla (Kociha RS); Mám posadzeních ped hruškí (Trakovice HLO); Muśu už virubac totu hrušku, bo vischla (Dl. Lúka BAR) L. pu̯aná hruška (Stupava BRA), ďivie hruški (Parížovce LM) - divo rastúce; strecká hruška (Bzince p. Jav. NMV), žatevná hruška (Dol. Súča TRČ) - skoré odrody hrušiek; pánska hruška (Čachtice NMV) - rodiaca veľké plody; ozimné hruški (Dol. Súča TRČ), zimné hruški (V. Maňa VRB) - jesenné odrody hrušiek 2. plod stromu hrušky: Poťe ku nám do fčelína, aspon si zopár hrušág otrhňeťe! (Dol. Lehota DK); Aj hruški sa sušievali skorej (Devičie KRU); Nazbírau̯ si jabúček a hrušék a išeu̯ (Jablonové MAL) F. náz bolo napadanuo ako hruškov (Chrťany MK) - veľmi veľa; prebiérá sa aňi (v) hňilí_hruškách (Bošáca TRČ) - veľmi dlho v niečom vyberá; zamrznutí ako hruška (Rim. Píla RS) - veľmi premrznutý; prízď z hruškamí (Rim. Píla RS) - prísť postávať, nič nerobiť 3. zastar. žiarovka: Hruška nám vihorela (Rochovce ROŽ); Dala som novú hrušku do lampi (Vištuk MOD); Zašrubuj druhu hrušku, bo tota bars slaba (Kanaš PRE) 4. ukazovateľ váhy na mincieri: O kilo to bolo ťašie, ľebo son ja hrušku na váhe poťisov (Chrťany MK) 5. klobúčikový záosok na plečke: hruška (Tlmače LVI) 6. menšie koleso na gepli: Hruška bola malé ozubené koleso, keré zríchluvalo (Bošáca TRČ) 7. kamenný al. kovový hranol na vyklepávanie remeňa: hruška (Madunice HLO) 8. konce prstov na ruke stúlené do hrota: Tak sem zmrznutí, že ani hrušku neurobím (Turá Lúka MYJ); hrušôčka ž. zdrob. expr. k 1: hrušečka (Vydrník SNV, Spiš. Štvrtok LVO)
hrušôčka p. hruška
hruška ž 1. h. obyčajná Pirus communis: kdyz sem podchazel pod tu hrussku, haluzie na teg hrusscze trhalo mne (MOTEŠICE 1569); hrussky a iablonje strasel (TRENČÍN 1679); pyrus sylvatika: planá hrusska (:drewo:) (KS 1763) 2. obyč. pl ovocie tohto stromu: zahradneho wowocy: jabluka, hrussky, slywky (s. l. 1552 E); muskatky hrusky; hrussky rafagky; hrussky pargamutky (KRUPINA 1622; 1692; 1696); kdi gsme ranyali hruški (HRADNÁ 1632); x. pren (knezi) nerostu na stromich w zahrade gako hrusski (SP 1696); -ový príd: hrusskowe stromy (TRENČÍN 1679); hruškoweg smolj kusek (RN 17.-18. st); okruhly stuol hrusskowy (s. l. 1737) z hruškového dreva; hrušný príd: kuru z hrussnyho gemalu (PL 1787) rastúceho na hruške; hruštený príd hruškový: dwe hrusstene drewa (L. TRNOVEC 1582); hrušôčka [-eč-] dem k 2: musskatowé hrussečki (KS 1763) P. tpn Grussov (Sp. Hrušov 1368 DSJ); x. atpn Mikulass Hrusska (BUDATÍN 1478 SČL); Vanik Hruska (BYTČA 1484 SČL)