hrtan -a m. anat. horná časť dýchacieho ústroja, kde sa tvorí hlas;
pren. expr. hrdlo, pažerák;
hrtanový príd.
hrtan -na pl. N -ny m. 1. anat. ▶ horná časť dýchacieho ústrojenstva spevnená súborom chrupiek, ku ktorým sa pripínajú hlasivky; orgán, v ktorom sa tvorí zvuk pri prechádzaní prúdu vzduchu z pľúc, larynx: sliznica, svalstvo hrtana; liečba, vyšetrenie hrtana; umelá náhrada hrtana; zápal, rakovina hrtana 2. expr. ▶ vnútorná časť krku, hrdlo, pažerák: jedlo mu nechce ísť dolu hrtanom; pren. Zásobovať toľko hrtanov nie je ľahko. [F. Hečko] (hladných) osôb, o ktoré sa treba starať ◘ fraz. prehnať/preliať všetko cez hrtan al. pustiť dolu hrtanom prepiť (celý) svoj majetok; vyschlo mu v hrtane a) je smädný b) má chuť na alkohol ▷ hrtanček -ka pl. N -ky m. zdrob. k 2: h. sa jej stiahol ešte viac a začala sa dusiť
hrtan anat. horná časť dýchacieho ústroja, kde sa tvorí hlas • expr. hrdlo
hrtan, -a m.
1. anat. dýchacia rúra, horná časť dýchacieho traktu;
2. hovor. hrdlo, pažerák: chytiť niekoho za h., pod h. pod hrdlo
● púšťať dolu h-om (o peniazoch a majetku) prepíjať;
hrtanový príd.: h-é choroby, h-á sliznica;
hrtanček, -a m. zdrob.
(jeden) hrtan; (bez) hrtana; (k) hrtanu; (vidím) hrtan; (ó) hrtan!; (o) hrtane; (s) hrtanom;
(dva) hrtany; (bez) hrtanov; (k) hrtanom; (vidím) hrtany; (ó) hrtany!; (o) hrtanoch; (s) hrtanmi;