Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hrsť -i mn. -e ž.

1. dlaň s ohnutými prstami na spôsob misky; jej obsah: nabrať zrno do h-i, sypať z h-i; h. zrna; za h. (múky ap.) trocha

2. kôpka, do kt. sa na poli ukladajú niekt. plodiny: ovos v h-iach

● mať, držať niekoho v h-i ovládať ho; vziať → rozum do h-i; lepší vrabec v h-i ako holub na streche;

hŕstka -y -tok ž. zdrob. k 1: h. ľudí málo;

hŕstočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

hrsť -ti pl. N -te G -tí ž. 1. ▶ dlaň s ohnutými, privretými prstami tvoriaca akoby misku: zvierať niečo v hrsti; nabrať si niečo do hrsti; Do obidvoch hrstí schmatol lístie a položil ho na stôl. [P. Jaroš]; Valašku nepopustil z ruky a držal ju v hrsti. [A. Habovštiak]
2. ▶ množstvo, ktoré sa zmestí do privretej dlane: rozdávať deťom plné hrste cukríkov; do vriaceho octu vsypeme h. žihľavy; Daj mu [koníkovi] štyri hrste [ovsa], dnes ešte nemal. [V. Šikula]
3. etnogr. ▶ (malá) kôpka, do ktorej sa na poli ukladá pokosené obilie a niektoré ďalšie plodiny; zviazané stonky, snopčeky ľanu určené na namáčanie (močenie): h. pokosenej trávy; viazať hrste ovsa do snopov; ľan sa poukladal po hrstiach na dno močidla; Už len pár hrstí [pšenice] máme obrátiť, nech sa díva, potom sa obrátime my a vnohy. [L. Ťažký]
◘ fraz. držať/mať niekoho v hrsti ovládať niekoho (kontrolou dôležitých materiálnych zdrojov al. informácií osobného charakteru); chytiť/vziať/zobrať rozum do hrsti sústredene premýšľať, uvažovať, rozumne riešiť situáciu; mať niečo v hrsti mať niečo isté; rozdávať plnými hrsťami/plnou hrsťou byť štedrý; rozhadzovať plnými hrsťami byť márnotratný; smiať sa do hrsti a) smiať sa v duchu, potajomky b) smiať sa škodoradostne; stískať groš v hrsti byť lakomý; za hrsť a) (o materiáli) malé množstvo, trocha: pridať do cesta za hrsť hrozienok; nabrať za hrsť snehu b) (o psychických objektoch) niekoľko, zopár: vytiahnuť za hrsť dojmov, humoru, nápadov, spomienok ◘ parem. lepší vrabec v hrsti ako holub na streche/ako zajac v chrasti radšej mať menšiu vec, ale istú; lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov
▷ zdrob. ↗ hŕstka; zdrob. hŕstočka ↗ hŕstka; hrstisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel. k 2: nabrať za h. kamenia

hrsť, -ti, mn. č. -te ž.

1. dlaň s privretými prstami: držať, mať niečo v h-i, vziať niečo do h-i, pustiť niečo z h-i, sypať zrno z h-i

● Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti (prísl.) lepšie je mať menej s istotou ako viac v neistote; rozdávať, rozsýpať plnými h-ami, plnou h-ou hojne, mnoho; vziať, chytiť rozum do h-i múdro, vtipne vyriešiť situáciu; dostať niekoho do h-i chytiť ho, ovládnuť ho; mať niekoho v h-i ovládať ho; smiať sa do h-i potajomky sa tešiť; držať niečo v hrsti mať to; Nerád groš vypúšťal z hrsti (Tim.) nerád vydával peniaze.

2. množstvo, ktoré sa vmestí do dlane s privretými prstami: h. múky, zrna, h. zeme, h. trávy, h. peňazí;

pren. malé množstvo niečoho, malý počet: Do chalupy padne za hrsť svetla. (Ráz.) Sena ani za hrsť nemáš v celom gazdovstve. (Jes-á)

3. menšia kôpka, do ktorej sa na poli ukladá zožaté obilie, konope, ľan ap.: ovos, jačmeň leží v h-iach;

hrsťový príd.: šport. h. úder;

hŕstka, -y, -tok ž. zdrob. k 1, 2: h. ľudí;

hŕstočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

(jedna) hrsť; (bez) hrsti; (k) hrsti; (vidím) hrsť; (ó) hrsť!; (o) hrsti; (s) hrsťou;

(dve) hrste; (bez) hrstí; (k) hrstiam; (vidím) hrste; (ó) hrste!; (o) hrstiach; (s) hrsťami;