Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst

hrsť -i mn. -e ž.

1. dlaň s ohnutými prstami na spôsob misky; jej obsah: nabrať zrno do h-i, sypať z h-i; h. zrna; za h. (múky ap.) trocha

2. kôpka, do kt. sa na poli ukladajú niekt. plodiny: ovos v h-iach

mať, držať niekoho v h-i ovládať ho; vziať → rozum do h-i; lepší vrabec v h-i ako holub na streche;

hŕstka -y -tok ž. zdrob. k 1: h. ľudí málo;

hŕstočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrsť ‑i mn. ‑e ‑í ž.

hrsť -ti pl. N -te G -tí ž. 1.dlaň s ohnutými, privretými prstami tvoriaca akoby misku: zvierať niečo v hrsti; nabrať si niečo do hrsti; Do obidvoch hrstí schmatol lístie a položil ho na stôl. [P. Jaroš]; Valašku nepopustil z ruky a držal ju v hrsti. [A. Habovštiak]
2.množstvo, ktoré sa zmestí do privretej dlane: rozdávať deťom plné hrste cukríkov; do vriaceho octu vsypeme h. žihľavy; Daj mu [koníkovi] štyri hrste [ovsa], dnes ešte nemal. [V. Šikula]
3. etnogr. ▶ (malá) kôpka, do ktorej sa na poli ukladá pokosené obilie a niektoré ďalšie plodiny; zviazané stonky, snopčeky ľanu určené na namáčanie (močenie): h. pokosenej trávy; viazať hrste ovsa do snopov; ľan sa poukladal po hrstiach na dno močidla; Už len pár hrstí [pšenice] máme obrátiť, nech sa díva, potom sa obrátime my a vnohy. [L. Ťažký]
fraz. držať/mať niekoho v hrsti ovládať niekoho (kontrolou dôležitých materiálnych zdrojov al. informácií osobného charakteru); chytiť/vziať/zobrať rozum do hrsti sústredene premýšľať, uvažovať, rozumne riešiť situáciu; mať niečo v hrsti mať niečo isté; rozdávať plnými hrsťami/plnou hrsťou byť štedrý; rozhadzovať plnými hrsťami byť márnotratný; smiať sa do hrsti a) smiať sa v duchu, potajomky b) smiať sa škodoradostne; stískať groš v hrsti byť lakomý; za hrsť a) (o materiáli) malé množstvo, trocha: pridať do cesta za hrsť hrozienok; nabrať za hrsť snehu b) (o psychických objektoch) niekoľko, zopár: vytiahnuť za hrsť dojmov, humoru, nápadov, spomienokparem. lepší vrabec v hrsti ako holub na streche/ako zajac v chrasti radšej mať menšiu vec, ale istú; lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov
zdrob.hŕstka; zdrob. hŕstočkahŕstka; hrstisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel. k 2: nabrať za h. kamenia

hrsť miskovito ohnutá dlaň • poet. žmeň: za hrsť, za žmeň zeme

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrsť, -ti, mn. č. -te ž.

1. dlaň s privretými prstami: držať, mať niečo v h-i, vziať niečo do h-i, pustiť niečo z h-i, sypať zrno z h-i

Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti (prísl.) lepšie je mať menej s istotou ako viac v neistote; rozdávať, rozsýpať plnými h-ami, plnou h-ou hojne, mnoho; vziať, chytiť rozum do h-i múdro, vtipne vyriešiť situáciu; dostať niekoho do h-i chytiť ho, ovládnuť ho; mať niekoho v h-i ovládať ho; smiať sa do h-i potajomky sa tešiť; držať niečo v hrsti mať to; Nerád groš vypúšťal z hrsti (Tim.) nerád vydával peniaze.

2. množstvo, ktoré sa vmestí do dlane s privretými prstami: h. múky, zrna, h. zeme, h. trávy, h. peňazí;

pren. malé množstvo niečoho, malý počet: Do chalupy padne za hrsť svetla. (Ráz.) Sena ani za hrsť nemáš v celom gazdovstve. (Jes-á)

3. menšia kôpka, do ktorej sa na poli ukladá zožaté obilie, konope, ľan ap.: ovos, jačmeň leží v h-iach;

hrsťový príd.: šport. h. úder;

hŕstka, -y, -tok ž. zdrob. k 1, 2: h. ľudí;

hŕstočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

hrsť podstatné meno, ženský rod

(jedna) hrsť; (bez) hrsti; (k) hrsti; (vidím) hrsť; (o) hrsti; (s) hrsťou;

(dve) hrste; (bez) hrstí; (k) hrstiam; (vidím) hrste; (o) hrstiach; (s) hrsťami;

Hrsť_1 Hrsť Hrsť_2 Hrsť
hrsť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (jedna) hrsť nedožitej 70 - ky. No prečo by hrsť spomienok na niekoho, kto tak
G (bez) hrsti mula zastavil a nabral si do hrsti čerstvo prevrátenú pôdu a ovoňal
{caseletter} - 0
D (k) hrsti sláve, hriešnym rozkošiam, hrsti zeme, rozmarom, prázdnote. Čo
A (vidím) hrsť neostával čas. Nasypala za hrsť zrniek kávy do mlynčeka, stlačila
L (o) hrsti výhodu, lebo peniaze držala v hrsti ona. John si všimol, že matkin
I (s) hrsťou spojené s prvou alebo poslednou hrsťou či snopom obilia pri žatve, ktorý
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (štyri) hrsti
N (dve) hrste počas žatvy viažu povrieslami hrste obilných stebiel do snopov. Prvý
G (bez) hrstí kotlu a vsypal doň pár hrstí omamného jedu. Hneď po raňajkách
D (k) hrstiam lesklé, a teraz sa podobajú prašným hrstiam obilia, nedbalo rozhádzaným po
{caseletter} - 0
A (vidím) hrste kusy čerstvého ovocia a aspoň 2 hrste (resp. 3 kusy) zeleniny, sladkosti
L (o) hrstiach známy tým, že bral vitamíny po hrstiach . V jeho dome sa nenašli žiadne
I (s) hrsťami ako keby ho niekto ostreľoval hrsťami štrku. Nachádzalo sa v takom úbohom

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor