Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

hrsť -i mn. -e ž.

1. dlaň s ohnutými prstami na spôsob misky; jej obsah: nabrať zrno do h-i, sypať z h-i; h. zrna; za h. (múky ap.) trocha

2. kôpka, do kt. sa na poli ukladajú niekt. plodiny: ovos v h-iach

mať, držať niekoho v h-i ovládať ho; vziať → rozum do h-i; lepší vrabec v h-i ako holub na streche;

hŕstka -y -tok ž. zdrob. k 1: h. ľudí málo;

hŕstočka -y -čiek ž. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrsť ‑i mn. ‑e ‑í ž.

hrsť -ti pl. N -te G -tí ž.

hrsť -ti pl. N -te G -tí ž. 1.dlaň s ohnutými, privretými prstami tvoriaca akoby misku: zvierať niečo v hrsti; nabrať si niečo do hrsti; Do obidvoch hrstí schmatol lístie a položil ho na stôl. [P. Jaroš]; Valašku nepopustil z ruky a držal ju v hrsti. [A. Habovštiak]
2.množstvo, ktoré sa zmestí do privretej dlane: rozdávať deťom plné hrste cukríkov; do vriaceho octu vsypeme h. žihľavy; Daj mu [koníkovi] štyri hrste [ovsa], dnes ešte nemal. [V. Šikula]
3. etnogr. ▶ (malá) kôpka, do ktorej sa na poli ukladá pokosené obilie a niektoré ďalšie plodiny; zviazané stonky, snopčeky ľanu určené na namáčanie (močenie): h. pokosenej trávy; viazať hrste ovsa do snopov; ľan sa poukladal po hrstiach na dno močidla; Už len pár hrstí [pšenice] máme obrátiť, nech sa díva, potom sa obrátime my a vnohy. [L. Ťažký]
fraz. držať/mať niekoho v hrsti ovládať niekoho (kontrolou dôležitých materiálnych zdrojov al. informácií osobného charakteru); chytiť/vziať/zobrať rozum do hrsti sústredene premýšľať, uvažovať, rozumne riešiť situáciu; mať niečo v hrsti mať niečo isté; rozdávať plnými hrsťami/plnou hrsťou byť štedrý; rozhadzovať plnými hrsťami byť márnotratný; smiať sa do hrsti a) smiať sa v duchu, potajomky b) smiať sa škodoradostne; stískať groš v hrsti byť lakomý; za hrsť a) (o materiáli) malé množstvo, trocha: pridať do cesta za hrsť hrozienok; nabrať za hrsť snehu b) (o psychických objektoch) niekoľko, zopár: vytiahnuť za hrsť dojmov, humoru, nápadov, spomienokparem. lepší vrabec v hrsti ako holub na streche/ako zajac v chrasti radšej mať menšiu vec, ale istú; lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov
zdrob.hŕstka; zdrob. hŕstočkahŕstka; hrstisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel. k 2: nabrať za h. kamenia

hrsť miskovito ohnutá dlaň • poet. žmeň: za hrsť, za žmeň zeme

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrsť, -ti, mn. č. -te ž.

1. dlaň s privretými prstami: držať, mať niečo v h-i, vziať niečo do h-i, pustiť niečo z h-i, sypať zrno z h-i

Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti (prísl.) lepšie je mať menej s istotou ako viac v neistote; rozdávať, rozsýpať plnými h-ami, plnou h-ou hojne, mnoho; vziať, chytiť rozum do h-i múdro, vtipne vyriešiť situáciu; dostať niekoho do h-i chytiť ho, ovládnuť ho; mať niekoho v h-i ovládať ho; smiať sa do h-i potajomky sa tešiť; držať niečo v hrsti mať to; Nerád groš vypúšťal z hrsti (Tim.) nerád vydával peniaze.

2. množstvo, ktoré sa vmestí do dlane s privretými prstami: h. múky, zrna, h. zeme, h. trávy, h. peňazí;

pren. malé množstvo niečoho, malý počet: Do chalupy padne za hrsť svetla. (Ráz.) Sena ani za hrsť nemáš v celom gazdovstve. (Jes-á)

3. menšia kôpka, do ktorej sa na poli ukladá zožaté obilie, konope, ľan ap.: ovos, jačmeň leží v h-iach;

hrsťový príd.: šport. h. úder;

hŕstka, -y, -tok ž. zdrob. k 1, 2: h. ľudí;

hŕstočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.

harsc p. hrsť


hrsť ž. (harsc)
1. csl dlaň s privretými prstami na zachytenie niečoho: Ledvá sa jej to jablko mesťilo do hrsťi (Lapáš NIT); Nasipen ci do hrsci tích pukancóf (Vištuk MOD); Ves chustečku do hrsci a ic! (Dl. Lúka BAR)
F. maď v hrsťi ňiekoho (Rim. Píla RS) - mať v moci; len tomu verí, čo v hrsci drží (Bošáca TRČ) - čo má isté; lepší vrabedz v hrsťi ako zajac f chrasťi (Bobrovec LM) - lepšia je skromná istota ako veľké nádeje; vziaď oči do hrsťi (Mošovce MAR) - dobre sa rozhľadieť; vžal rozum do hrsci (Brezina TRB) - dobre si rozmyslel; čo máž v hrsti, vádz nepusti! (Lukáčovce HLO) - drž sa svojho; nesmeli ídz (kone) do hrste nikomu (Trenč. Závada TRČ) - do cudzích rúk
2. csl množstvo, ktoré sa vmestí do dlane s privretými prstami: Daj do nápoja dve hrsťe šrótu! (Návojovce TOP); Dala som jej hršč bvabu (Sása REV); Nasipau̯a im tri hrsci zrna (Rozbehy SEN); Veź do harsci zarna a usib husom! (Ratvaj SAB)
3. malá kôpka pokoseného obilia, množstvo, ktoré vojde do náručia (5 - 6 hrstí je snop): Kosenuo obilie ukladau̯ pekňe postojački, na postať, abi žňica mohu̯a robiť pekňie hrsťe (Lutila KRE); Rob menšié hrste, abi neboli velké snopi! (Lubina NMV)
L. obilié na hrstiach (Myjava) - uložené v kôpkach, ale nezviazané do snopov
4. viazanička ľanu al. konôp: Ľan poďeľia na hrsťe (Hor. Jaseno MAR); Keď dozreu̯ ľan aľebo konope, trhaľi zme ho do hrsťí (Lipt. Hrádok LM); Dvanazdz harsce, to bula jedna viaska (Kokšov-Bakša KOŠ); hŕstka ž. zdrob. expr.: Ze štiroh harstog zrobiľi fše jeden snopek (Žatkovce SAB); hŕstočka ž. zdrob. expr.: Toho rajsu ňebolo aňi do hŕstočki (Blatnica MAR)

hrsť [h(e)r-, har-] ž
1. dlaň s privretými prstami: witrhnucze Adamowy čžakan z hrsty (BECKOV 1727)
F. mať, držať čo, koho v h-i ovládať: obrat čas twug ku dobremu, dokud ho w hrsti mass (GŠ 1758); dabel drži geho v hrsti (SS 18. st)
2. množstvo niečoho, kt. sa zmestí do privretej dlane; trochu: hrst yečmene (ZA 1676); krwy newisslo ani za hrst z neho (zo zarezaného barana) (KRUPINA 1689); sena do jari (ani) hrsti miti nebudeme (D. SÚČA 1721 LP); cybuly z herst (RG 18. st); majorany gednu harsť (RP 18. st); hrstný príd: pugillaris: hrstny, pastny, gedneg hrsti; manualis: rukewny, w rukách obratny, hrstny; volemus: hrstny, dlaňowy (KS 1763); hŕstka, hŕstočka [-eč-] dem k 2: gednu malu hrstečku; 8 hrstek lawanduloweho kwetu (RT 17. st); z gednu hrstku gader breskynowych (KLe 1740)

Hrsť_1 Hrsť Hrsť_2 Hrsť
hrsť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (jedna) hrsť nedožitej 70 - ky. No prečo by hrsť spomienok na niekoho, kto tak
G (bez) hrsti mula zastavil a nabral si do hrsti čerstvo prevrátenú pôdu a ovoňal
{caseletter} - 0
D (k) hrsti sláve, hriešnym rozkošiam, hrsti zeme, rozmarom, prázdnote. Čo
A (vidím) hrsť neostával čas. Nasypala za hrsť zrniek kávy do mlynčeka, stlačila
L (o) hrsti výhodu, lebo peniaze držala v hrsti ona. John si všimol, že matkin
I (s) hrsťou spojené s prvou alebo poslednou hrsťou či snopom obilia pri žatve, ktorý
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma {case_out}
N (štyri) hrsti
N (štyri) hrste počas žatvy viažu povrieslami hrste obilných stebiel do snopov. Prvý
G (bez) hrstí kotlu a vsypal doň pár hrstí omamného jedu. Hneď po raňajkách
D (k) hrstiam lesklé, a teraz sa podobajú prašným hrstiam obilia, nedbalo rozhádzaným po
{caseletter} - 0
A (vidím) hrste kusy čerstvého ovocia a aspoň 2 hrste (resp. 3 kusy) zeleniny, sladkosti
L (o) hrstiach známy tým, že bral vitamíny po hrstiach . V jeho dome sa nenašli žiadne
I (s) hrsťami ako keby ho niekto ostreľoval hrsťami štrku. Nachádzalo sa v takom úbohom

Zvukové nahrávky niektorých slov

hrsti a s nožom poing et le couteau
manioku a niekoľko hrstí de manioc, quelques poignées
niekoľko hrstí suchej trávy quelques poignées d'herbe sèche

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu