hrsť -i mn. -e ž.
1. dlaň s ohnutými prstami na spôsob misky; jej obsah: nabrať zrno do h-i, sypať z h-i; h. zrna; za h. (múky ap.) trocha
2. kôpka, do kt. sa na poli ukladajú niekt. plodiny: ovos v h-iach
● mať, držať niekoho v h-i ovládať ho; vziať → rozum do h-i; lepší vrabec v h-i ako holub na streche;
hŕstka -y -tok ž. zdrob. k 1: h. ľudí málo;
hŕstočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
hrsť -ti pl. N -te G -tí ž.
hrsť -ti pl. N -te G -tí ž. 1. ▶ dlaň s ohnutými, privretými prstami tvoriaca akoby misku: zvierať niečo v hrsti; nabrať si niečo do hrsti; Do obidvoch hrstí schmatol lístie a položil ho na stôl. [P. Jaroš]; Valašku nepopustil z ruky a držal ju v hrsti. [A. Habovštiak] 2. ▶ množstvo, ktoré sa zmestí do privretej dlane: rozdávať deťom plné hrste cukríkov; do vriaceho octu vsypeme h. žihľavy; Daj mu [koníkovi] štyri hrste [ovsa], dnes ešte nemal. [V. Šikula] 3. etnogr. ▶ (malá) kôpka, do ktorej sa na poli ukladá pokosené obilie a niektoré ďalšie plodiny; zviazané stonky, snopčeky ľanu určené na namáčanie (močenie): h. pokosenej trávy; viazať hrste ovsa do snopov; ľan sa poukladal po hrstiach na dno močidla; Už len pár hrstí [pšenice] máme obrátiť, nech sa díva, potom sa obrátime my a vnohy. [L. Ťažký] ◘ fraz. držať/mať niekoho v hrsti ovládať niekoho (kontrolou dôležitých materiálnych zdrojov al. informácií osobného charakteru); chytiť/vziať/zobrať rozum do hrsti sústredene premýšľať, uvažovať, rozumne riešiť situáciu; mať niečo v hrsti mať niečo isté; rozdávať plnými hrsťami/plnou hrsťou byť štedrý; rozhadzovať plnými hrsťami byť márnotratný; smiať sa do hrsti a) smiať sa v duchu, potajomky b) smiať sa škodoradostne; stískať groš v hrsti byť lakomý; za hrsť a) (o materiáli) malé množstvo, trocha: pridať do cesta za hrsť hrozienok; nabrať za hrsť snehu b) (o psychických objektoch) niekoľko, zopár: vytiahnuť za hrsť dojmov, humoru, nápadov, spomienok ◘ parem. lepší vrabec v hrsti ako holub na streche/ako zajac v chrasti radšej mať menšiu vec, ale istú; lepšia hrsť priateľstva ako voz dukátov ▷ zdrob. ↗ hŕstka; zdrob. hŕstočka ↗ hŕstka; hrstisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel. k 2: nabrať za h. kamenia
hrsť miskovito ohnutá dlaň • poet. žmeň: za hrsť, za žmeň zeme
hrsť, -ti, mn. č. -te ž.
1. dlaň s privretými prstami: držať, mať niečo v h-i, vziať niečo do h-i, pustiť niečo z h-i, sypať zrno z h-i
● Lepší vrabec v hrsti ako zajac v chrasti (prísl.) lepšie je mať menej s istotou ako viac v neistote; rozdávať, rozsýpať plnými h-ami, plnou h-ou hojne, mnoho; vziať, chytiť rozum do h-i múdro, vtipne vyriešiť situáciu; dostať niekoho do h-i chytiť ho, ovládnuť ho; mať niekoho v h-i ovládať ho; smiať sa do h-i potajomky sa tešiť; držať niečo v hrsti mať to; Nerád groš vypúšťal z hrsti (Tim.) nerád vydával peniaze.
2. množstvo, ktoré sa vmestí do dlane s privretými prstami: h. múky, zrna, h. zeme, h. trávy, h. peňazí;
pren. malé množstvo niečoho, malý počet: Do chalupy padne za hrsť svetla. (Ráz.) Sena ani za hrsť nemáš v celom gazdovstve. (Jes-á)
3. menšia kôpka, do ktorej sa na poli ukladá zožaté obilie, konope, ľan ap.: ovos, jačmeň leží v h-iach;
hrsťový príd.: šport. h. úder;
hŕstka, -y, -tok ž. zdrob. k 1, 2: h. ľudí;
hŕstočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
harsc p. hrsť
hrsť ž. (harsc) 1. csl dlaň s privretými prstami na zachytenie niečoho: Ledvá sa jej to jablko mesťilo do hrsťi (Lapáš NIT); Nasipen ci do hrsci tích pukancóf (Vištuk MOD); Ves chustečku do hrsci a ic! (Dl. Lúka BAR) F. maď v hrsťi ňiekoho (Rim. Píla RS) - mať v moci; len tomu verí, čo v hrsci drží (Bošáca TRČ) - čo má isté; lepší vrabedz v hrsťi ako zajac f chrasťi (Bobrovec LM) - lepšia je skromná istota ako veľké nádeje; vziaď oči do hrsťi (Mošovce MAR) - dobre sa rozhľadieť; vžal rozum do hrsci (Brezina TRB) - dobre si rozmyslel; čo máž v hrsti, vádz nepusti! (Lukáčovce HLO) - drž sa svojho; nesmeli ídz (kone) do hrste nikomu (Trenč. Závada TRČ) - do cudzích rúk 2. csl množstvo, ktoré sa vmestí do dlane s privretými prstami: Daj do nápoja dve hrsťe šrótu! (Návojovce TOP); Dala som jej hršč bvabu (Sása REV); Nasipau̯a im tri hrsci zrna (Rozbehy SEN); Veź do harsci zarna a usib husom! (Ratvaj SAB) 3. malá kôpka pokoseného obilia, množstvo, ktoré vojde do náručia (5 - 6 hrstí je snop): Kosenuo obilie ukladau̯ pekňe postojački, na postať, abi žňica mohu̯a robiť pekňie hrsťe (Lutila KRE); Rob menšié hrste, abi neboli velké snopi! (Lubina NMV) L. obilié na hrstiach (Myjava) - uložené v kôpkach, ale nezviazané do snopov 4. viazanička ľanu al. konôp: Ľan poďeľia na hrsťe (Hor. Jaseno MAR); Keď dozreu̯ ľan aľebo konope, trhaľi zme ho do hrsťí (Lipt. Hrádok LM); Dvanazdz harsce, to bula jedna viaska (Kokšov-Bakša KOŠ); hŕstka ž. zdrob. expr.: Ze štiroh harstog zrobiľi fše jeden snopek (Žatkovce SAB); hŕstočka ž. zdrob. expr.: Toho rajsu ňebolo aňi do hŕstočki (Blatnica MAR)
hrsť [h(e)r-, har-] ž 1. dlaň s privretými prstami: witrhnucze Adamowy čžakan z hrsty (BECKOV 1727) F. mať, držať čo, koho v h-i ovládať: obrat čas twug ku dobremu, dokud ho w hrsti mass (GŠ 1758); dabel drži geho v hrsti (SS 18. st) 2. množstvo niečoho, kt. sa zmestí do privretej dlane; trochu: hrst yečmene (ZA 1676); krwy newisslo ani za hrst z neho (zo zarezaného barana) (KRUPINA 1689); sena do jari (ani) hrsti miti nebudeme (D. SÚČA 1721 LP); cybuly z herst (RG 18. st); majorany gednu harsť (RP 18. st); hrstný príd: pugillaris: hrstny, pastny, gedneg hrsti; manualis: rukewny, w rukách obratny, hrstny; volemus: hrstny, dlaňowy (KS 1763); hŕstka, hŕstočka [-eč-] dem k 2: gednu malu hrstečku; 8 hrstek lawanduloweho kwetu (RT 17. st); z gednu hrstku gader breskynowych (KLe 1740)