hrozno -a -zien s.
1. hromad. bobuľovité plody viniča: strapec h-a, stolové h.
2. hovor. vinič: pestovať, sadiť h.; divé h. ozdobná popínavá rastlina
● to je kyslé h. niečo nedostupné;
hroznový príd.: h-é víno; h. cukor glukóza;
hrozienko -a -nok s. zdrob.
1. expr. k hrozno (význ. 1)
2. obyč. mn. sušené bobule viniča: koláč s h-mi
● vyberať z niečoho (iba) h-a iba to najlepšie;
hrozienkový príd.: h. koláč; h-á masť na pery
hrozno -na -zien s. 1. hromad. ▶ v strapcoch zoskupené bobuľovité plody viniča: zrelé, sladké h.; kyslé h.; južné, muškátové, stolové h.; biele, červené h.; h. bielych, modrých muštových odrôd z ktorého sa robí víno; strapec hrozna; dobrá úroda hrozna; zber hrozna; kvasenie hrozna; lis na h.; kúpiť si kilo hrozna; V modranských vinohradoch obrali prvé hrozno. [LT 1997] 2. hovor. ▶ drevnatá rastlina s ovíjavými listnatými výhonkami rodiaca strapcovité bobuľovité plody, vinič: sadiť, pestovať, ošetrovať h.; strihanie, striekanie, vyväzovanie hrozna; Šikovne som sa skryla za bazovými kríkmi a divým hroznom. [G. Rothmayerová] □ psie hrozno bežné označenie popínavej rastliny divého viniča, paviniča päťlistého Parthenocissus quinquefolia ▷ zdrob. ↗ hrozienko; hroznisko -ka -nísk s. zvel.: to je ale h.!; na viniči viseli obrovské hrozniská
hrozno p. vinič
vinič drevnatá ovíjavá rastlina rodiaca hrozno: pestovať vinič • hovor. hrozno: sadiť hrozno
hrozno, -a, -zien str. hovor. vinič hroznorodý a jeho plody: stolové, vínové h.; strapec h-a, pestovať h.; hovor. d. hrozno popínavá ozdobná rastlina, bot. divý vinič;
hroznový príd.: h-é víno, h-á šťava; h. cukor glukóza
(jedno) hrozno; (bez) hrozna; (k) hroznu; (vidím) hrozno; (ó) hrozno!; (o) hrozne; (s) hroznom;
(štyri) hrozná; (bez) hrozien; (k) hroznám; (vidím) hrozná; (ó) hrozná!; (o) hroznách; (s) hroznami;