hrozno -a -zien s.
1. hromad. bobuľovité plody viniča: strapec h-a, stolové h.
2. hovor. vinič: pestovať, sadiť h.; divé h. ozdobná popínavá rastlina
● to je kyslé h. niečo nedostupné;
hroznový príd.: h-é víno; h. cukor glukóza;
hrozienko -a -nok s. zdrob.
1. expr. k hrozno (význ. 1)
2. obyč. mn. sušené bobule viniča: koláč s h-mi
● vyberať z niečoho (iba) h-a iba to najlepšie;
hrozienkový príd.: h. koláč; h-á masť na pery
hrozno -na -zien s.
hrozno -na -zien s. 1. hromad. ▶ v strapcoch zoskupené bobuľovité plody viniča: zrelé, sladké h.; kyslé h.; južné, muškátové, stolové h.; biele, červené h.; h. bielych, modrých muštových odrôd z ktorého sa robí víno; strapec hrozna; dobrá úroda hrozna; zber hrozna; kvasenie hrozna; lis na h.; kúpiť si kilo hrozna; V modranských vinohradoch obrali prvé hrozno. [LT 1997] 2. hovor. ▶ drevnatá rastlina s ovíjavými listnatými výhonkami rodiaca strapcovité bobuľovité plody, vinič: sadiť, pestovať, ošetrovať h.; strihanie, striekanie, vyväzovanie hrozna; Šikovne som sa skryla za bazovými kríkmi a divým hroznom. [G. Rothmayerová] □ psie hrozno bežné označenie popínavej rastliny divého viniča, paviniča päťlistého Parthenocissus quinquefolia ▷ zdrob. ↗ hrozienko; hroznisko -ka -nísk s. zvel.: to je ale h.!; na viniči viseli obrovské hrozniská
hrozno p. vinič
vinič drevnatá ovíjavá rastlina rodiaca hrozno: pestovať vinič • hovor. hrozno: sadiť hrozno
hrozno, -a, -zien str. hovor. vinič hroznorodý a jeho plody: stolové, vínové h.; strapec h-a, pestovať h.; hovor. d. hrozno popínavá ozdobná rastlina, bot. divý vinič;
hroznový príd.: h-é víno, h-á šťava; h. cukor glukóza
hrozience p. hrozno
hrozno s. (hruozno) čiast. strsl i zsl, vsl 1. vinič hroznorodý a jeho plod: Hrozno še rozrošne, priňese veľo slatkich firtkoch (Novosad TRB); Hrozno začňe vihaňadz obnohi (Niž. Hrušov MCH); zreluo hrozno (Pukanec LVI); prezrété hrozno (Pata ŠAĽ) L. zelenó hrozno (Tesáre TOP), čírno hrozno (Súlovce TOP) - sorta hrozna s tmavými bobuľami; bílé hrozno (Nitra) - svetlé odrody hrozna; plané hrozno (Pata ŠAĽ) - menejhodnotná sorta viniča; ščepové hrozno (Nitr. Hrádok NZ) - ušľachtilý vinič; cickati hrozno (Kaluža MCH) - s bobuľami pozdĺžneho tvaru; annovo hrozno (Trnava p. Lab. MCH) - skoro dozrievajúce; hrozno na stáťia (Sklabiná MK) - vhodné na zimné uskladnenie; hrozno sa naľieva (Pukanec LVI) - stáva sa šťavnatým; hrozno leje (Sasinkovo HLO) - púšťa šťavu (pri lisovaní) 2. bobuľka hrozna: Na hroznovi je šupka, rása (Šintava ŠAĽ) 3. modrokam strapec (plodov): hruozno čerešiem (Dol. Tisovník MK) 4. v dvojslovných názvoch rastlín: dzive hrozno (Chrasť n. Horn. SNV) - bot. brečtan obyčajný (Hedera helix); morskuo hrozno (Dol. Rykynčice KRU) - bot. egreš obyčajný (Grossularia uvacrispa); psuo hrozno (Pukanec LVI) - bot. ľulok čierny (Solanum nigrum); hrozience s. zdrob. expr.: Na hruozno sa u náz aj hrozence veľa razi zvikňe povedať (Sklabiná MK); hroznisko s. zvel. expr.: Ale bulo toho hrozniska toho roku! (Kameňany REV)
hrozen [-en, -eň] m hromad hrozno s plody viniča hroznorodého Vitis vinifera: hrozno zo sedlyackych wynic (KRUPINA 1683); wodnatost witlaczena z nezralych hrozňuw (HL 17. st); hrozny sladke (COB 17. st); botrus: Wein-Trauben: winný hrozen (FO 1737); na winiczu issiel hrozna narezatj (KRUPINA 1741); uva apiana: musskátowy hrozen (KS 1763); x. pren abi ti hrozna sladke dobrich skutkuw prinesla (MS 1758) príjemnú odmenu L. solanum: psy hrozen bot ľuľok čierny Solanum nigrum; ribes: sw. Yana malini, morsky hrozen bot ríbezľa červená Ribes rubrum (KS 1763); hroznový príd: scapus uvae: hroznowá stupka; pedamen: sstek hroznowy viničný (KS 1763); s hroznowým listom (PL 1787)
hrozno p. hrozen