hroziť nedok.
1. i hroziť sa robiť výstražné pohyby, zahrážať sa: h. (sa) päsťou, palicou
2. výstražne napomínať, vyhrážať sa: h. potrestaním
3. (o niečom nedobrom, hroznom) nebezpečne sa blížiť: h-í hlad, vojna, h-í mu smrť;
opak. hrozievať -a
// hroziť sa ľakať sa, báť sa, desiť sa: h. sa vojny, choroby;
opak. hrozievať sa
hroziť sa -zí sa -zia sa (ne)hroz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok.
hroziť -zí -zia (ne)hroz! -zil -ziac -ziaci -zenie nedok.
hroziť sa -zí sa -zia sa (ne)hroz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok. 1. (komu (čím)) ▶ robiť výhražné posunky (prstom, rukou a pod.); syn. hroziť, vyhrážať sa, zahrážať sa: hrozil sa im úplne zbytočne, nedali na neho; Palicou sa im darmo hrozí, to je divadlo, ktoré chcú deti vidieť, preto sa za ním vlečú v svorke. [L. Ťažký] 2. (čoho; zried. s neurčitkom) ▶ obávať sa niečoho nepríjemného, čo sa môže, ale nemusí stať; prežívať pocit strachu, hrôzy (z možných nepríjemností, starostí a pod.); syn. desiť sa, ľakať sa, báť sa: hrozí sa choroby, staroby, vojny; hrozil sa jej plaču, výčitiek; hrozil sa pozrieť jej do očí; Už vopred som sa hrozila toho, že budem sedieť sama na lavičke a okolo mňa budú chodiť mladé dvojice. [L. Mináčová] ▷ dok. k 2 ↗ zhroziť sa
hroziť -zí -zia (ne)hroz! -zil -ziac -ziaci -zenie nedok. 1. (komu; čím) ▶ robiť výhražné posunky (prstom, rukou a pod.); syn. hroziť sa, vyhrážať sa, zahrážať sa: h. niekomu palicou; h. neposlušnému dieťaťu prstom; hneval sa a každému hrozil; hrozil spolužiakovi zaťatou päsťou; darmo hrozíš prstom 2. (komu čím) ▶ výstražne niekoho napomínať s cieľom donútiť ho konať proti jeho vôli; syn. vyhrážať sa, zastrájať sa: h. niekomu trestom, väzením, výpoveďou; hrozili mu poriadnou bitkou; Niektorí členovia začali hroziť odchodom z koalície. [Slo 2003] 3. (komu, čomu; ø; s neurčitkom) ▶ (o niečom nepríjemnom, zlom, hroznom) nebezpečne sa blížiť; predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo: hrozí mu pokuta, výpoveď, väzenie; z každej strany hrozilo nebezpečenstvo; hrozí, že bude tuhá zima; hrozí mu, že vyletí zo školy, z práce; nerentabilným firmám hrozil bankrot; kríza v štáte hrozila prerásť do vojny; východnému Slovensku hrozia dažde; Krajine hrozí hlad. [I. Izakovič]; Letecké prelety, ktoré lodiam hrozili skazou, napínali posádkam nervy. [L. Ťažký] ◘ parem. načo hrozíš, keď nemáš pary o zbytočnom zastrájaní sa; neboj sa toho, kto hrozí mnoho nie je nebezpečný ten, kto sa veľa vyhráža; z jednej strany prosí, z druhej hrozí keď nepomôžu prosby, začínajú vyhrážky ▷ opak. hrozievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2 ↗ pohroziť
báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strach • desiť sa • ľakať sa • hroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmy • strachovať sa • stráchať sa • strašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť? • mať obavu • obávať sa • triasť sa • expr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúšku • expr. byť pokakaný • fraz. expr.: mať plné nohavice/gate • púšťať do nohavíc/do gatí
2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť sa • mať starosť • obávať sa • mať obavu • byť ustarostený • chvieť sa • triasť sa • kniž. trnúť • tŕpnuť • stŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorel • strachovať sa • stráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujú • hovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti
hroziť p. vyhrážať sa
hroziť sa 1. p. vyhrážať sa 2. p. ľakať sa
ľakať sa prežívať pocit strachu • báť sa • mať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostí • plašiť sa • jašiť sa • expr. duriť sa • hovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poď • desiť sa • hroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojny • obávať sa • mať obavu • triasť sa • strachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosť • expr. stráchať sa: nestráchaj sa toľko • fraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate
vyhrážať sa naháňať strach, hrôzu s cieľom donútiť niekoho konať proti jeho vôli, výstražne napomínať • zahrážať sa: vyhrážať sa, zahrážať sa niekomu bitkou • hroziť sa • hroziť: neposlušníkovi (sa) hrozili prísnym trestom • strašiť • zastrašovať: strašili ho, zastrašovali ho, že ho stihne pomsta • zastrájať sa: zastrája sa, že vec tak nenechá • znepokojovať (vyvolávať nepokoj, strach): znepokojovať dlžníka
zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sa • strojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstia • pripravovať sa • hotoviť sa: hotoví sa žalovať na nás • zahrážať sa • vyhrážať sa • vystrájať sa • hroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkou • expr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazí • nár. kustriť (sa) (Kálal)
hroziť, -í, -ia nedok.
1. (komu, čím) robiť výstražný pohyb rukou, palicou ap., hroziť sa: Ženy hrozili päsťami smerom ku škole. (Urbk.) Hrozí mu prstom s tým istým úsmevom v očiach. (Kuk.)
2. (komu, čím) vyhrážať sa, výstražne napomínať niekoho: h. niekomu trestom, pokutou, vylúčením;
3. (bezpredm., s neurč. i so spoj. že) zdať sa pravdepodobným, javiť sa blízkym (o niečom nepríjemnom, strašnom, hroznom): hrozí nebezpečenstvo, suchota, povodeň, vojna, hlad; Už hrozilo, že voľná zábava zaviazne. (Karv.) Stromček hrozí zapáliť drevenú povalu. (Al.);
opak. hrozievať, -a, -ajú;
dok. k 1, 2 pohroziť, k 1 i zahroziť
|| hroziť sa
1. (komu, čím i bezpredm.) robiť výstražný pohyb rukou, palicou ap., hroziť: Hrozil sa nožnicami. (Kuk.) Kýva, hrozí sa, temer nahlas volá. (J. Kráľ) Hrozil sa im prstom, aby nerobili šramot. (Lask.)
2. (čoho) mať z niečoho hrôzu, strach, ľakať sa, desiť sa: h. sa samoty, h. sa následkov, h. sa smrti;
dok. k 1 pohroziť sa, zahroziť sa, k 2 zhroziť sa
hroziť i hroziť sa nedok. 1. vyhrážať sa niekomu: Hroziľi mu, že ho zabijú, ag vizraďí (Blatnica MAR); Už zďaleka sa mi hroziv, že dostaňem (Mur. Dl. Lúka REV); Ten mi smrcú hroziu̯, ked nepovím (Záh. Bystrica BRA) F. pámboh búrkú hrozí (Bošáca TRČ) - schyľuje sa k búrke 2. vystríhať niekoho pohybom ruky: Hrozil prstom (Bošáca TRČ); Hrozev sa mi s palicu (Lukáčovce HLO); Šofer hrozil z motora na dzeci (Petrovany PRE) 3. (iba nezvratné) zdať sa pravdepodobným: Hrozilo mu, že ho ťiež odvľeču tí Ňemci (Slovany MAR); Hroziu̯o nebespečí, že sa šanec pretrhne (Záh. Ves MAL)
hroziť ndk komu, komu s čím, zried koho, s inf výhražne, s varovaním napomínať, vyhrážať sa: lide dobry su nam radili y hrozili (VARÍN 1485 SČL); hrozyte nam, ze na executiu poydete (ILAVA 1594); z weliku pokutu a z areštem hrozi (KYSUCE 1672 LP); tim gu hrozil, ze gi teho spokutuge (SKALICA 1687); sam Bůh tym lid spurny pokutowaty hrozy (COB 17. st); richtár hrozí s kladú, pán temnicí (ASL 1763); h. sa 1. ako, čím, komu varovne napomínať, vyhrážať sa: hrozili se, že budu mstiti cysarssti (RUŽOMBEROK 1605); ktery co promluwil, s prawom se hrozili (JABLOŇOVÉ 1650 LP); Petrowanskym se hrozil pomstwu (DOBRAŠOV 1654); smrťú chlapca sa buďeme hroziť (BR 1785) 2. na koho; čím zahrážať sa výstražným pohybom rukou al. iným spôsobom: ruku wizdwihnuwsse hrozil se na mne (ZVOLEN 1642); bik ručenim a rohami se hrozi (VP 1764) 3. mať z niečoho hrôzu, ľakať sa, desiť sa: w takowém málomecenstwj byla, že lidé na ňu pohlednuti hrozyli se (WP 1768); nehrozte sa zúfajúci, keď skorú smrt lutujúci umieráček zazvoní (Pie 18. st)