Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hroziť nedok.

1. i hroziť sa robiť výstražné pohyby, zahrážať sa: h. (sa) päsťou, palicou

2. výstražne napomínať, vyhrážať sa: h. potrestaním

3. (o niečom nedobrom, hroznom) nebezpečne sa blížiť: h-í hlad, vojna, h-í mu smrť;

opak. hrozievať -a

// hroziť sa ľakať sa, báť sa, desiť sa: h. sa vojny, choroby;

opak. hrozievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hroziť ‑í ‑ia nedok.; hroziť sa

hroziť sa -zí sa -zia sa (ne)hroz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok.


hroziť -zí -zia (ne)hroz! -zil -ziac -ziaci -zenie nedok.

hroziť sa -zí sa -zia sa (ne)hroz sa! -zil sa -ziac sa -ziaci sa -zenie sa nedok. 1. (komu (čím)) ▶ robiť výhražné posunky (prstom, rukou a pod.); syn. hroziť, vyhrážať sa, zahrážať sa: hrozil sa im úplne zbytočne, nedali na neho; Palicou sa im darmo hrozí, to je divadlo, ktoré chcú deti vidieť, preto sa za ním vlečú v svorke. [L. Ťažký]
2. (čoho; zried. s neurčitkom) ▶ obávať sa niečoho nepríjemného, čo sa môže, ale nemusí stať; prežívať pocit strachu, hrôzy (z možných nepríjemností, starostí a pod.); syn. desiť sa, ľakať sa, báť sa: hrozí sa choroby, staroby, vojny; hrozil sa jej plaču, výčitiek; hrozil sa pozrieť jej do očí; Už vopred som sa hrozila toho, že budem sedieť sama na lavičke a okolo mňa budú chodiť mladé dvojice. [L. Mináčová]
dok. k 2zhroziť sa


hroziť -zí -zia (ne)hroz! -zil -ziac -ziaci -zenie nedok. 1. (komu; čím) ▶ robiť výhražné posunky (prstom, rukou a pod.); syn. hroziť sa, vyhrážať sa, zahrážať sa: h. niekomu palicou; h. neposlušnému dieťaťu prstom; hneval sa a každému hrozil; hrozil spolužiakovi zaťatou päsťou; darmo hrozíš prstom
2. (komu čím) ▶ výstražne niekoho napomínať s cieľom donútiť ho konať proti jeho vôli; syn. vyhrážať sa, zastrájať sa: h. niekomu trestom, väzením, výpoveďou; hrozili mu poriadnou bitkou; Niektorí členovia začali hroziť odchodom z koalície. [Slo 2003]
3. (komu, čomu; ø; s neurčitkom) ▶ (o niečom nepríjemnom, zlom, hroznom) nebezpečne sa blížiť; predstavovať bezprostredné nebezpečenstvo: hrozí mu pokuta, výpoveď, väzenie; z každej strany hrozilo nebezpečenstvo; hrozí, že bude tuhá zima; hrozí mu, že vyletí zo školy, z práce; nerentabilným firmám hrozil bankrot; kríza v štáte hrozila prerásť do vojny; východnému Slovensku hrozia dažde; Krajine hrozí hlad. [I. Izakovič]; Letecké prelety, ktoré lodiam hrozili skazou, napínali posádkam nervy. [L. Ťažký]
parem. načo hrozíš, keď nemáš pary o zbytočnom zastrájaní sa; neboj sa toho, kto hrozí mnoho nie je nebezpečný ten, kto sa veľa vyhráža; z jednej strany prosí, z druhej hrozí keď nepomôžu prosby, začínajú vyhrážky
opak. hrozievať -va -vajú -val; dok. k 1, 2pohroziť

báť sa 1. prežívať pocity strachu • mať strachdesiť saľakať sahroziť sa: má strach zo samoty, z tmy; bojí sa, desí sa, ľaká sa, hrozí sa samoty, tmystrachovať sastráchať sastrašiť sa: Čo sa mám vopred strašiť?mať obavuobávať satriasť saexpr. dúpnieť (mať pocity strachu pred niečím neželaným): strachuje sa, obáva sa, že nepochodí; trasie sa, či urobí skúškuexpr. byť pokakanýfraz. expr.: mať plné nohavice/gatepúšťať do nohavíc/do gatí

2. mať pocit starosti, úzkosti o niečo, na čom záleží, pociťovať napätie, nervozitu • starostiť samať starosťobávať samať obavubyť ustarostenýchvieť satriasť sakniž. trnúťtŕpnuťstŕpať: báť sa, mať starosť, chvieť sa o dieťa; trnie, stŕpa, tŕpne, aby neochorelstrachovať sastráchať sa: isto sa o nás už rodičia strachujúhovor. expr. šupieť: neos. šupí mu z nesplnenej povinnosti


hroziť p. vyhrážať sa


hroziť sa 1. p. vyhrážať sa 2. p. ľakať sa


ľakať sa prežívať pocit strachu • báť samať strach: ničoho sa neľaká; má strach z ťažkostí; bojí sa ťažkostíplašiť sajašiť saexpr. duriť sahovor. expr. myšiť sa (obyč. o zvieratách, pren. o ľuďoch): kone sa plašia; Čo sa plašíš?; dobytok sa jaší, durí; nejaš sa a poďdesiť sahroziť sa (vo veľkej miere): desí sa, hrozí sa vojnyobávať samať obavutriasť sastrachovať sa (ľakať sa s obavami): obáva sa budúcnosti; má obavu zo skúšky; trasie sa o syna; strachuje sa o budúcnosťexpr. stráchať sa: nestráchaj sa toľkofraz. hovor. expr. mať plné nohavice/gate


vyhrážať sa naháňať strach, hrôzu s cieľom donútiť niekoho konať proti jeho vôli, výstražne napomínať • zahrážať sa: vyhrážať sa, zahrážať sa niekomu bitkouhroziť sahroziť: neposlušníkovi (sa) hrozili prísnym trestomstrašiťzastrašovať: strašili ho, zastrašovali ho, že ho stihne pomstazastrájať sa: zastrája sa, že vec tak nenecháznepokojovať (vyvolávať nepokoj, strach): znepokojovať dlžníka


zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sastrojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstiapripravovať sahotoviť sa: hotoví sa žalovať na nászahrážať savyhrážať savystrájať sahroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkouexpr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazínár. kustriť (sa) (Kálal)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hroziť, -í, -ia nedok.

1. (komu, čím) robiť výstražný pohyb rukou, palicou ap., hroziť sa: Ženy hrozili päsťami smerom ku škole. (Urbk.) Hrozí mu prstom s tým istým úsmevom v očiach. (Kuk.)

2. (komu, čím) vyhrážať sa, výstražne napomínať niekoho: h. niekomu trestom, pokutou, vylúčením;

3. (bezpredm., s neurč. i so spoj. že) zdať sa pravdepodobným, javiť sa blízkym (o niečom nepríjemnom, strašnom, hroznom): hrozí nebezpečenstvo, suchota, povodeň, vojna, hlad; Už hrozilo, že voľná zábava zaviazne. (Karv.) Stromček hrozí zapáliť drevenú povalu. (Al.);

opak. hrozievať, -a, -ajú;

dok. k 1, 2 pohroziť, k 1 i zahroziť

|| hroziť sa

1. (komu, čím i bezpredm.) robiť výstražný pohyb rukou, palicou ap., hroziť: Hrozil sa nožnicami. (Kuk.) Kýva, hrozí sa, temer nahlas volá. (J. Kráľ) Hrozil sa im prstom, aby nerobili šramot. (Lask.)

2. (čoho) mať z niečoho hrôzu, strach, ľakať sa, desiť sa: h. sa samoty, h. sa následkov, h. sa smrti;

dok. k 1 pohroziť sa, zahroziť sa, k 2 zhroziť sa

hroziť i hroziť sa nedok.
1. vyhrážať sa niekomu: Hroziľi mu, že ho zabijú, ag vizraďí (Blatnica MAR); Už zďaleka sa mi hroziv, že dostaňem (Mur. Dl. Lúka REV); Ten mi smrcú hroziu̯, ked nepovím (Záh. Bystrica BRA)
F. pámboh búrkú hrozí (Bošáca TRČ) - schyľuje sa k búrke
2. vystríhať niekoho pohybom ruky: Hrozil prstom (Bošáca TRČ); Hrozev sa mi s palicu (Lukáčovce HLO); Šofer hrozil z motora na dzeci (Petrovany PRE)
3. (iba nezvratné) zdať sa pravdepodobným: Hrozilo mu, že ho ťiež odvľeču tí Ňemci (Slovany MAR); Hroziu̯o nebespečí, že sa šanec pretrhne (Záh. Ves MAL)

hroziť ndk komu, komu s čím, zried koho, s inf výhražne, s varovaním napomínať, vyhrážať sa: lide dobry su nam radili y hrozili (VARÍN 1485 SČL); hrozyte nam, ze na executiu poydete (ILAVA 1594); z weliku pokutu a z areštem hrozi (KYSUCE 1672 LP); tim gu hrozil, ze gi teho spokutuge (SKALICA 1687); sam Bůh tym lid spurny pokutowaty hrozy (COB 17. st); richtár hrozí s kladú, pán temnicí (ASL 1763); h. sa
1. ako, čím, komu varovne napomínať, vyhrážať sa: hrozili se, že budu mstiti cysarssti (RUŽOMBEROK 1605); ktery co promluwil, s prawom se hrozili (JABLOŇOVÉ 1650 LP); Petrowanskym se hrozil pomstwu (DOBRAŠOV 1654); smrťú chlapca sa buďeme hroziť (BR 1785)
2. na koho; čím zahrážať sa výstražným pohybom rukou al. iným spôsobom: ruku wizdwihnuwsse hrozil se na mne (ZVOLEN 1642); bik ručenim a rohami se hrozi (VP 1764)
3. mať z niečoho hrôzu, ľakať sa, desiť sa: w takowém málomecenstwj byla, že lidé na ňu pohlednuti hrozyli se (WP 1768); nehrozte sa zúfajúci, keď skorú smrt lutujúci umieráček zazvoní (Pie 18. st)

hroziť sa_1 hroziť sa hroziť sa_2 hroziť sa

Zvukové nahrávky niektorých slov

a hrozilo mu popravisko et de risquer l'échafaud
a narúšať alebo hroziť et fausser ou menacer
a narušiť alebo hroziť et de fausser ou de menacer
ktoré hrozilo jej druhovi qui menaçait son compagnon
mi hrozia, že ma me menacent de me
môže narušiť alebo hroziť peut fausser ou menacer
musí ovplyvňovať alebo hroziť doit affecter ou menacer
vydesená nebezpečenstvom, ktoré hrozilo épouvantée du danger qui menaçait
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu