hrozen m. 1. jzsl obyč. mn. č. vinič hroznorodý a jeho plod: Mali zme tam ale desatorú šlachtu, míšané tí hrozne (Brestovany TRN); Ešče trinástého septembra neból hrozen g zedzenú (Myslenice MOD); Povidali si, že hrozni už ani vidzet nemosá (Kuchyňa MAL) L. stolové hrozne (Trakovice HLO) - odrody hrozna vhodné na jedenie; vínové hrozne (Vištuk MOD) - určené na víno; čérné hrozni (Pezinok MOD) - tmavé odrody hrozna; bíu̯é hrozni (Vajnory BRA) - odrody hrozna svetlej farby 2. strapec viničného kvetu al. hrozna: Plevačka - to sa prelamuvalo, dze neboli hrozni (Vinosady MOD); Viďel, že sú ti bobule zralé, tak utrhel ten hrozen (Skalica); Na diénku čepca mala ze zlattom višití hrozen (Siladice HLO) L. rítkí hrozen (Dol. Orešany TRN) - s riedko nasadenými bobuľami; záliskoví hrozen (Častá MOD) - strapec hrozna na zálistku; kafkoví hrozen (Vinosady MOD) - menejhodnotný, na úponok zmenený strapec 3. bobuľka hrozna: Strab má velké hrozne (Trakovice HLO) 4. v dvojslovnom názve rastliny: cigánskí hrozen (Štefanov SEN) - bot. ľuľok čierny (Solanum nigrum); hrozníček m. zdrob. expr. k 2: Ked bolo zmrznuté, (vinič) nanovo vihnal, ale úrodi bolo máličko, ledadze hrozníček (Blatné MOD)
hrozníček p. hrozen
hrozen [-en, -eň] m hromad hrozno s plody viniča hroznorodého Vitis vinifera: hrozno zo sedlyackych wynic (KRUPINA 1683); wodnatost witlaczena z nezralych hrozňuw (HL 17. st); hrozny sladke (COB 17. st); botrus: Wein-Trauben: winný hrozen (FO 1737); na winiczu issiel hrozna narezatj (KRUPINA 1741); uva apiana: musskátowy hrozen (KS 1763); x. pren abi ti hrozna sladke dobrich skutkuw prinesla (MS 1758) príjemnú odmenu L. solanum: psy hrozen bot ľuľok čierny Solanum nigrum; ribes: sw. Yana malini, morsky hrozen bot ríbezľa červená Ribes rubrum (KS 1763); hroznový príd: scapus uvae: hroznowá stupka; pedamen: sstek hroznowy viničný (KS 1763); s hroznowým listom (PL 1787)
hrozno p. hrozen