Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hromadný príd. obsahujúci väčší počet, výskyt ap. niečoho; spoločný, kolektívny: h-é ubytovanie; h-á doprava, op. individuálna; h. hrob; zbrane h-ého ničenia; lingv. h-é podstatné meno majúce iba jedn., ale označujúce súborne viac jednotlivín toho istého druhu (napr. vtáctvo, lístie);

hromadne prísl.: h. sa prihlasovať;

hromadnosť -i ž.

hromadnosť -ti ž. 1. ▶ vlastnosť toho, čo sa vyskytuje al. vystupuje hromadne, vo väčšom počte al. množstve; syn. masovosť, mnohosť: zaručiť h. predaja
2. štat. ▶ vlastnosť postupu spočívajúca v aplikovateľnosti na celú triedu prípustných vstupných údajov: h. pozorovania je predpokladom každého štatistického skúmania
3. lingv. ▶ kategória niektorých podstatných mien, ktoré v jednotnom čísle pomenúvajú skupinu osôb, zvierat al. vecí ako celok (divina, mládež, prútie): vyjadrovať h.

hromadný príd. obsahujúci väčšie množstvo, vzťahujúci sa na väčšie množstvo, na väčší počet, spoločný, kolektívny: h-á objednávka, h-á výroba, h-é školenie, h-é ničenie, h-á výpoveď, h-é ubytovanie, h-é hroby; gram. h-é podstatné meno vyjadrujúce hromadnosť, kolektívum (napr. prútie, skálie ap.);

hromadne prísl. vo väčšom množstve, v hromadách, v húfoch, spoločne: h. sa ubytovať;

hromadnosť, -ti ž.

(jedna) hromadnosť; (bez) hromadnosti; (k) hromadnosti; (vidím) hromadnosť; (ó) hromadnosť!; (o) hromadnosti; (s) hromadnosťou;

(dve) hromadnosti; (bez) hromadností; (k) hromadnostiam; (vidím) hromadnosti; (ó) hromadnosti!; (o) hromadnostiach; (s) hromadnosťami;