Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

hromadiť nedok. zhromažďovať vo väčšom množstve: h. potraviny, kapitál

// hromadiť sa: na dvore sa h-ia smeti kopia sa; otázky sa h-ia pribúda ich

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hromadiť ‑í ‑ia nedok.; hromadiť sa

hromadiť -dí -dia hromaď! -dil -diac -diaci -dený -denie nedok. (čo) 1.dávať, ukladať (predmety, materiál a pod.) vo väčšom množstve na jednu hromadu, kopu al. na jedno miesto; syn. kopiť, nakopovať, vŕšiť: h. zeminu; h. sneh z chodníkov na trávnik; hromadila v komore zásoby potravín; h. v kuchyni špinavý riad
2. ▶ sústreďovať niečo na jedno miesto; priraďovať jedno k druhému; syn. zhromažďovať, koncentrovať: h. kapitál, majetok, peniaze; h. moc do jedných rúk; h. spomienky; v byte hromadí exotické rekvizity [DF 2001]; Zaznamenával som si rozmanité údaje, hromadil som zápisky, kochal sa v nich. [I. Habaj]; Ten človek ani čo by mal brucho bez dna. Iba hromadí, zhromažďuje, kopí, hrabe k sebe, akoby bol na svete sám. [B. Tinák]
fraz. hromadiť chybu na chybu neustále robiť niečo nesprávne, zle, robiť veľa chýb


hromadiť sa -dí sa -dia sa hromaď sa! -dil sa -diac sa -diaci sa -dený -denie sa nedok. 1. (kde) ▶ (o predmetoch, o látkach a pod.) dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto; syn. zhromažďovať sa, kopiť sa, zbierať sa: voda steká a hromadí sa v nádrži; na ulici sa hromadia odpadky; pod povalou sa hromadil dym; hromadenie škodlivín v ovzduší; pri zatvorených poraneniach sa krv hromadí v tkanivách; Vedľa v košoch sa hromadí nakrájaný chlieb a trojuholníčky nakrájaného syra. [P. Andruška]
2. ▶ stávať sa väčším, početnejším, pribúdať; syn. kopiť sa: starosti, problémy sa iba hromadili; hromadia sa sťažnosti nespokojných zákazníkov; Na stole sa nám hromadia faktúry a my nevieme, kto ich zaplatí. [VNK 2002]
3. (v kom) ▶ (o citoch) zvyšovať svoju intenzitu; syn. narastať, rásť: začala sa v nej h. zlosť; potlačila pochybnosti, ktoré sa v nej hromadili; Jedno bolo isté, že sa v ňom hromadil doteraz nepoznaný, vôbec nepredpokladaný cit. [P. Karvaš]; Hromadenie hnevu, zlosti a nenávisti je vydláždenou cestou do pekla. [LT 2001]


nahromadiť -dí -dia nahromaď! -dil -diac -dený -denie dok. 1. (čo (kam)) ▶ umiestniť, nanosiť väčšie množstvo niečoho na jedno miesto, sústrediť; syn. nakopiť, navŕšiť: n. skaly okolo ohniska; rieka nahromadila na breh veľa dreva; odstránenie nahromadeného odpadu; Prívalové vody potoka nahromadili veľa kamenistej sutiny. [KSl 1974]
2. (čo) ▶ dosiahnuť veľké množstvo niečoho ako výsledok úsilia, činnosti; postupne priradiť jedno k druhému a tak zväčšiť počet, skoncentrovať: n. obrovský majetok nadobudnúť; n. potrebné prostriedky na výstavbu hotela; agenti nahromadili množstvo informácií; firma nahromadila vysoké dlhy narobila; Leopardy hltavo žrali a bol by som uveril, že si chcú nahromadiť energiu. [LT 1998]
nedok.nahromaďovať, hromadiť


nahromadiť sa -dí sa -dia sa -dil sa -diac sa -dený -denie sa dok. 1. (kde) ▶ (o hmote, látke) dostať sa niekam vo väčšom množstve, sústrediť sa na jednom mieste; syn. nakopiť sa: na brehoch potoka sa nahromadilo veľa ľadu; nahromadený plyn spôsobil výbuch; V tuzemských skladoch sa nahromadili značné zásoby, ktoré súviseli s nedostatočným odbytom domácej produkcie. [Pt 1999]
2. ▶ (o abstraktných javoch) stať sa väčším, početnejším, intenzívnejším, narásť, pribudnúť, nakopiť sa: nahromadila sa v ňom potláčaná zloba; práce sa nahromadilo toľko, že nestíhal obe zamestnania; v poslednom období sa nahromadili rôzne problémy; Keď sa nahromadí priveľa zla, musí prísť k zvratu. [V. Švenková]; V zápase sa nahromadilo dosť emócií a nervozity, nemyslíte? [Šp 2009]
nedok.nahromaďovať sa, hromadiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

habať 1. úradne odnímať (v prospech štátu) • konfiškovať: po vojne habali, konfiškovali pôdurekvirovať: rekvirovanie potravínbraťexekvovať: berú, exekvujú im záhradu, majetok; brať priekupníkom pašovaný tovar

2. pejor. usilovať sa získať pre seba (obyč. majetok, peniaze) • zhromažďovaťhromadiťzhŕňať: po celý život iba zhromažďuje, zhŕňa majetkypejor.: chamtiť (sa)pachtiť (sa)hrabaťhonobiťzhrabúvať: chamtí sa, pachtí sa za peniazmi; hrabe všetko pre seba

3. p. brať 1


hrabať 1. hrnúť (obyč. hrabľami) a dávať na kopu • zhrabovaťzhrabúvaťzastaráv. hriebsť: hrabe seno, zhrabúva lístie do košaexpr. hrabkať (zľahka hrabať)

2. nohami rozhrabávať • zastaráv. hriebsťrozrývaťryť: pes hrabal, rozrýval zem; kôň hrabal, hriebol kopytamikutať (sa)kutrať (sa) (o sliepke): kura (sa) kuce, kutre v zemiprehrabávaťprehrabovaťprehrabúvať: diviak prehrabúva lístieexpr. hrabkať (zľahka hrabať)

p. aj prehŕňať sa

3. pejor. usilovať sa brať pre seba (majetok, peniaze a pod.): hrabe čím viac pre svoju rodinuzhŕňaťzhrabúvať: zhŕňať, zhrabúvať majetky, zlatozhromažďovaťhromadiť: nevedno, pre koho toľko zhromažďuje, hromadí

porov. aj pachtiť sa 1


hromadiť dávať vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiťnakopovaťvŕšiťnavršovať (na kopu): hromadiť, kopiť zeminu; vŕšiť, navršovať knihyzhromažďovať: zhromažďuje dôkazykniž.: kumulovaťakumulovať: kumulovať funkcie, akumulovať kapitálvrstviť (ukladať vrstvovito): vrstviť spisyodb. aglomerovať: aglomerovať priemyselsústreďovaťkoncentrovať: sústreďovanie, koncentrovanie výroby do hlavného mesta


hromadiť sa dostávať sa vo väčšom množstve na jedno miesto • kopiť sanakopovať sa: problémy sa hromadia; mračná sa kopia, nakopujúvŕšiť savrstviť sanavršovať sanavrstvovať saukladať sa (v hromadách, vrstvách): nevybavené spisy sa vŕšia, vrstvia na stoleexpr. hrčiť sa: vyľakané deti sa hrčili v kútezhromažďovať sazbiehať sa (v rýchlosti): sliny sa mu zbiehajú, zhromažďujú v ústachzbierať sasústreďovať sakoncentrovať sa: chmáry sa zbierajú nad vrchmi; sily sa v nás sústreďujú, koncentrujú na odplatuhovor. grupovať sa: účastníci sa už grupujúakumulovať sa: energia sa akumuluje


množiť sa 1. stávať sa početnejším, väčším • hromadiť sa: starosti sa množia, hromadiakopiť savŕšiť sa: práca sa kopípribúdaťrásť: otázok pribúda; rastú nové mestáznásobovať sazmnohonásobňovať sazmnohonásobovať sa (mnohonásobne sa zväčšovať): ich radosť sa znásobovala, zmnohonásob(ň)ovalakniž. zmnožovať sa: možnosti, vedomosti sa postupne zmnožovalirozmáhať sarozmnožovať sarozhojňovať sazväčšovať sa (množiť sa s väčším objemom): burina sa rozmáha; jeho majetok sa zväčšujeexpr.: sypať sarozplodzovať sa: peniaze sa sypú; poznatky sa stále rozplodzujú

2. biol. privádzať na svet potomstvo, biologicky vznikať • rozmnožovať sa: bunky sa množia, rozmnožujú delenímplodiť sarozplodzovať saplemeniť sarozplemeňovať sa: myši sa rýchlo plodia; králiky sa rozplemeňujúkotiť sa (o samiciach niektorých cicavcov): mačky sa kotiaexpr.: plieniť sarozplieňovať sa (vo veľkom množstve): potkany sa plienia, rozplieňujú


rásť 1. rastom sa zväčšovať • vyrastaťnarastať: dieťa rastie, vyrastá; fúzy mu narastajúvyvíjať sa: chlapec sa dobre vyvíjasilnieťzosilnievaťzosilňovať samocnieť (rastom sa stávať silnejším): víchor silnie, chlapi mocnejúbujnieť (bujne rásť): burina bujniemohutnieť (stávať sa mohutnejším): lesy mohutnelidužieťdužnieťtužieťpevnieť (stávať sa pevným, dúžim): stromy zjari dužnejú, pevnejú

2. rastom dosahovať telesnú al. duševnú zrelosť • vyrastaťvyspievaťzrieť: rástol, vyrastal, zrel veľmi rýchlokniž. vyzrievať: pomaly vyzrievala na ženudospievať (na niekoho): synovia mu už dospievajú na pekných mládencov

3. (o rastlinách) rozvíjať sa zo semena • vyrastať: rastú, vyrastajú tu hríbyhnaťklíčiťvyháňať (bujne sa rozvíjať): fazuľa klíči; jablonka vyháňa, ženie do kvetubujnieť (bujne rásť): kvetena bujnieexpr. šibať: zjari všade šibala trávaodb. vegetovať: niektoré huby vegetujú na dreverodiť savyskytovať sa (rásť na určitom mieste): u nás sa nerodia, nevyskytujú figy

4. stávať sa väčším, obyč. intenzitou, počtom, veľkosťou a pod. (op. zmenšovať sa) • zväčšovať sa: rastú, zväčšujú sa naše mestávzmáhať sarozmáhať sazveľaďovať samohutnieť: naša ekonomika sa rozmáha; politická neistota postupne mohutnievzrastaťrozrastať samnožiť sapribúdaťhromadiť sa (stávať sa početnejším): výdavky sa množia, hromadia; pribúdajú nové problémy, konflikty

5. postupne sa stávať väčším významom, intenzitou (op. klesať) • zvyšovať sadvíhať sastúpať: životná úroveň rastie; dvíha sa, stúpa v ňom hnevzväčšovať sakniž. výšiť sa: ceny sa zväčšovali, výšilizintenzívňovať sastupňovať sa: požiadavky sa zintenzívňujú, stupňujú

6. stávať sa dokonalejším, lepším (op. zhoršovať sa) • zdokonaľovať sazlepšovať sa: rástol, zdokonaľoval sa vedeckou prácou; zlepšoval sa v matematikeprehlbovať sa: európska spolupráca sa prehlbujekultivovať sazošľachťovať samenej vhodné zušľachťovať sazjemňovať sa (stávať sa lepším vo vlastnostiach): charakter sa postupne kultivuje, zjemňuje novým poznaním


ukladať sa 1. pozvoľna klesať a zostávať ležať: horniny sa ukladali jedna na druhú; pren. smútok sa jej ukladal v dušisadaťusádzať sa (v drobných čiastočkách): prach sadal na nábytok; v hrnci sa usádzal kalstlať sa: lupene kvetov sa stelú na zem; dym sa stelie po poliachvrstviť sanavrstvovať sa (pri ukladaní utvárať vrstvy): nánosy sa vrstvia, navrstvujú v ohybe riekyhromadiť sa (vo vrstvách): v pivnici sa hromadí nečistota

2. ukladať sa na lôžko s cieľom ísť spať al. si odpočinúť • líhať siklásť sa: všetci sa už ukladali na noc, líhali si, kládli sa do perín


zbierať sa 1. spájať sa dovedna, na jedno miesto • zhromažďovať sahromadiť sa: mračná sa na oblohe zbierajú, zhromažďujú, hromadiazbiehať sa: sliny sa mu v ústach zbiehajúkopiť sanakopovať savrstviť savŕšiť sanavršovať sanavrstvovať sa (v hromadách, vrstvách): na stole sa mu kopia, vrstvia spisy

2. stavať sa na nohy • vstávaťdvíhať sa: ustatý ledva sa zbiera zo stoličky; vstávať, dvíhať sa zo zemeexpr. viechať sa (ťarbavo, váhavo): rozospatý viecha sa z postele

3. p. hnisať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hromadiť, -í, -ia nedok. (čo) zhromažďovať vo veľkom množstve, kopiť: h. zásoby, kapitál, zisky

h. chybu na chybu robiť veľa chýb;

dok. nahromadiť

|| hromadiť sa nedok. zhromažďovať sa, kopiť sa: spisy sa hromadia, mračná sa hromadia; otázky sa hromadili (Urb.);

dok. nahromadiť sa

Morfologický analyzátor

hromadiť nedokonavé sloveso
(ja) hromadím VKesa+; (ty) hromadíš VKesb+; (on, ona, ono) hromadí VKesc+; (my) hromadíme VKepa+; (vy) hromadíte VKepb+; (oni, ony) hromadia VKepc+;

(ja som, ty si, on) hromadil VLesam+; (ona) hromadila VLesaf+; (ono) hromadilo VLesan+; (oni, ony) hromadili VLepah+;
(ty) hromaď! VMesb+; (my) hromaďme! VMepa+; (vy) hromaďte! VMepb+;
(nejako) hromadiac VHe+;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor