hroch -a mn. N a A -y m. veľký tropický vodný cicavec s hrubou kožou, zool. Hippopotamus;
hroší príd.: h-ie mláďa
● mať h-iu kožu byť necitlivý, všetko zniesť
hroch G a A -cha pl. N a A -chy m.
hroch -cha pl. N a A -chy m. ▶ africký bylinožravý cicavec so zavalitým telom, s hrubou hladkou kožou, širokou papuľou a silnými krátkymi nohami dobre prispôsobenými životu vo vode: nebezpečné stretnutie s hrochmi; dávať si pozor na hrochy; v rezerváciách voľne žijú slony, hrochy, žirafy □ zool. hroch obojživelný Hippopotamus amphibius ▷ zdrob. ↗ hrošík; hrošica -ce -šíc ž. ▶ samica hrocha: staroegyptská bohyňa v podobe hrošice
hroch, -a, mn. č. -y m. tropické zviera s hrubou kožou, vodný kôň; zool. h. obyčajný (Hippopotamus amphibius);
hroší, -ia, -ie príd.
● mať h-iu kožu o človeku, ktorého sa nič nedotkne