hrob -u m. jama na pochovanie mŕtveho; vyvýšenina po jej zasypaní: masový h., (vy)kopať h., ozdobovať h-y; h. Neznámeho bojovníka, vojaka pamätník padlých
● expr. ticho, tma ako v h-e; expr. mlčať ako h. nič neprezrádzať; od → kolísky (až) po h.; priviesť niekoho do h-u utrápiť; byť → jednou nohou v h-e; → kopať niekomu h.; láska, vernosť, nenávisť až po, za h. pretrvávajúca; to ho privedie, dovedie do h-u spôsobí mu smrť; (mŕtvy) sa v h-e obracia robí sa niečo proti jeho zásadám;
hrobový príd.: h. kameň;
pren. h-é ticho úplné;
hrobček -a m. zdrob.
hrob -bu pl. N -by m. ▶ vyhĺbená jama v zemi na pochovanie mŕtveho; navŕšená zem po jej zasypaní, obyč. s krížom al. s náhrobkom; pohrebné miesto: spoločný, hromadný, masový h.; bezmenný h. s neznámym mŕtvym; čerstvý h. do ktorého nedávno pochovávali; urnový h. do ktorého sa ukladá urna s popolom zosnulého; kopať, vykopať, zasypať h.; uložiť, spustiť rakvu do hrobu; prejav nad otvoreným hrobom; plakať nad hrobom, pri hrobe; upraviť, ozdobiť h.; položiť vence na h.; navštíviť hroby, ísť k hrobom svojich blízkych; starať sa o hroby vojakov z 1. svetovej vojny; A tí ešte lepší od neho pomreli. Len poľahnuté hroby ostali po nich na kysuckých cintorínoch. [R. Jašík]; pren. To je zrkadlo, v ktorom vidí hrob vlastnej mladosti. [Ľ. Zúbek] □ archeol. jazdecký hrob do ktorého sa ukladal k mŕtvemu kôň al. časť koňa, príp. postroj jazdca, koňa; komorový hrob pripomínajúci obydlie; kostrový hrob s telesnými pozostatkami pochovanými do zeme; žiarový hrob so zvyškami spálených mŕtvych, s popolnicami; šachtový hrob pravouhlá hrobová jama vyložená kamením; cirk. Boží hrob a) hrob Ježiša Krista v Jeruzaleme b) symbolická napodobenina Kristovho hrobu vystavovaná v kostoloch na Veľký týždeň □ hrob Neznámeho bojovníka, vojaka pamätník padlých vojakov; symbolický hrob pomník na pamiatku mŕtvych, ktorí zomreli v cudzine al. ktorých telo sa nenašlo ◘ fraz. mlčať ako hrob a) nič neprezradiť b) ani slovo neprehovoriť; ticho ako v hrobe úplné ticho; tma ako v hrobe hlboká tma; [láska, vernosť, nenávisť] až po hrob/za hrob večná, pretrvávajúca po celý život; byť jednou nohou v hrobe a) byť veľmi starý b) byť veľmi chorý; hľadieť do hrobu byť blízko smrti; expr. hniť v hrobe byť mŕtvy; kopať niekomu hrob pripravovať záhubu, veľmi škodiť niekomu; kopať si vlastný hrob sám sebe škodiť; ležať/odpočívať v hrobe byť mŕtvy; nebude mať ani v hrobe pokoja večne ho niečo trápi; niekto sa v hrobe obracia robí sa niečo, s čím by mŕtvy nikdy nesúhlasil; od kolísky [až] po hrob od narodenia do smrti; odniesť/vziať si niečo do hrobu nevyzradiť tajomstvo a pod.; plakať na nesprávnom hrobe sťažovať sa na nesprávnom mieste; priviesť/doviesť niekoho do hrobu utrápiť niekoho na smrť; radšej by som sa v hrobe videl o nepríjemnom položení; sám si kope hrob al. kope si vlastný hrob svojím konaním sám sebe škodí, ocitá sa v zlej situácii; vyzerá, ani čo by z hrobu vstal vyzerá veľmi zle ◘ parem. rok, k hrobu krok starnutie ▷ hrobček -ka pl. N -ky m. zdrob.: malý detský h.; Snehy a jarné vody hrobček zrovnajú s lúkou, vetrík zaseje naň trávu. [L. Ťažký]; hrobisko -ka -bísk s., v sg. i m. zvel.: desivé otvorené hrobiská
hrob vykopaná jama na pochovanie mŕtveho; vyvýšenina nad pochovaným: kopať, zasypať, ozdobovať hrob • kniž. rov; mohyla (násyp nad hrobom z predhistórie; pamätník nad hrobom)
hrob, -u m.
1. vykopaná jama na pochovanie mŕtvoly; nakopená hlina nad pochovanou mŕtvolou: kopať h., zasypať h., upravovať, ozdobovať h-y, kľačať, plakať na h-e; čerstvý h. do ktorého nedávno pochovávali; hromadný, masový h. spoločná jama pre väčší počet zomretých, padlých al. popravených; h. Neznámeho vojaka mohyla na počesť padlých hrdinov; cirk. Boží h. symbolický hrob Krista v kostole na Veľkú noc
● od kolísky až po h. po celý život; ležať v h-e byť mŕtvy, pochovaný; v h-e sa obracia o mŕtvom, keď sa robí niečo, s čím by zomrelý za živa nebol súhlasil; vziať so sebou tajomstvo do h-u neprezradiť ho ani pred smrťou; už nad h-om stojí, už je jednou nohou v h-e skoro zomrie (o starom al. veľmi chorom človeku); kopať niekomu h. pripravovať mu záhubu; láska až po (za) h. do (po) smrti; mlčať ako h. zachovávať prísnu mlčanlivosť; tma ako v h-e úplná tma; ticho ako v h-e úplne ticho; priviesť, doviesť niekoho do h-u utrápiť, usužovať na smrť; to bude môj h. moja smrť, záhuba;
2. nár. hrobľa (Jil.);
hrobový príd.: bás. h-é tmy (Krčm.); h. smútok (J. Kráľ)
● h-é ticho úplné; h. hlas temný ako z hrobu;
hrobček, -a m. zdrob. (obyč. hrob dieťaťa)
(jeden) hrob; (bez) hrobu; (k) hrobu; (vidím) hrob; (ó) hrob!; (o) hrobe; (s) hrobom;
(štyri) hroby; (bez) hrobov; (k) hrobom; (vidím) hroby; (ó) hroby!; (o) hroboch; (s) hrobmi;