Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

hrnúť -ie -ú bude hrnúť/pohrnie nedok. posúvať niečo sypké, drobné: voda h-ie piesok, h. pred sebou sneh

// hrnúť sa

1. vo väčšom množstve sa posúvať, tiecť, padať: zo svahu sa h-ie sneh; krv sa mu h-ie do hlavy, do tváre

2. expr. valiť sa (význ. 2, 3): ľudia sa h-ú do kina, z divadla; udalosti sa h-li rýchle za sebou; h-ie sa naňho nešťastie stíha ho

3. expr. náhlivo prichádzať, hnať sa, ponáhľať sa: hostia sa h-ú do izby; do všetkého sa h-ie

expr. h. sa ako veľká → voda

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrnúť ‑ie ‑ú ‑ul bud. bude hrnúť i pohrnie nedok.; hrnúť sa

hrnúť -nie -nú hrň! -nul -núc -núci -nutie bud. bude hrnúť/pohrnie budú hrnúť/pohrnú nedok. (čo (čím)) ▶ posúvať, presúvať niečo drobné, sypké al. ľahké (náradím, rukou a pod.): h. piesok, štrk lopatou; buldozér hrnie hlinu, zeminu, sneh; Netrvá dlho, kým zbadá malý uzlíček, ktorý voda hrnie pred sebou. [F. Švantner]; Nohou hrnie pred seba vyzlečenú bielizeň k dverám izby. [A. Baláž]


hrnúť sa -nie sa -nú sa hrň sa! -nul sa -núc sa -núci sa -nutie sa bud. bude sa hrnúť/pohrnie sa nedok. 1. (kam; kade; odkiaľ) ▶ (o veciach) vo väčšom množstve sa posúvať, premiestňovať, padať al. tiecť (po povrchu al. v priestore); syn. valiť sa: kamene, skaly sa hrnuli dole svahom; lavína sa hrnie do doliny; cítil, ako sa mu krv hrnie do tváre, do hlavy; slzy sa jej hrnuli do očí; Prívaly vôd sa hrnú z hôr. [M. Urban]
2. expr. ▶ (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) (kam; odkiaľ) náhlivo, obyč. vo väčšom počte ísť, prichádzať al. odchádzať, ponáhľať sa, valiť sa; syn. hnať sa: ľudia sa hrnú na štadión, z kina; húf detí sa hrnul do autobusu; nehrňte sa tam všetci!; hrnul sa von, div že ma nezrazil; Stalo sa, s čím som nerátal, ženy sa za tebou hrnú ešte aj na frontovú líniu. [P. Andruška]; Budú sa teraz na Slovensko hrnúť turisti? [Pd 2003]
3. expr. ▶ (o veciach, o abstraktných javoch) prichádzať, objavovať sa vo veľkom množstve (často nečakane, prekvapujúco): začali sa mu h. pracovné ponuky; pochvaly, pozvania sa len tak hrnú; zovšadiaľ sa naňho hrnú ponosy; všetci dúfajú, že zahraničné investície sa k nám pohrnú; pren. Zlato sa hrnulo ako nikdy, boháči si zabezpečovali pokoj duše bohatými darmi kostolom a kaplnkám. [A. Hykisch] narastala hojnosť
4. expr. (do čoho) ▶ horlivo sa do niečoho púšťať; syn. vrhať sa: h. sa do boja, do dobrodružstiev; h. sa do podnikania; do roboty sa veľmi nehrnie; nehrnie sa do manželstva; Pomaly ďalej zájdeš, do ničoho sa nehrň. [M. Čeretková-Gállová]
fraz. expr. hrnúť sa ako veľká voda náhlivo prichádzať; hrnúť sa do niečoho ako baran nerozvážne konať; peniaze sa mu len tak hrnú bohatne


nahrnúť sa -nie sa -nú sa -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok. 1. (do čoho; na čo) ▶ (o látke, hmote) náhle prudko vniknúť, preniknúť niekam vo väčšom množstve; vystúpiť na povrch niečoho, natlačiť sa: do očí sa jej nahrnuli slzy rozplakala sa; čerstvý vzduch sa nahrnie do miestnosti za pár minút; do topánok sa mi nahrnul piesok; na starý kontinent sa nahrnuli búrky; Pri takomto type zranenia sa okamžite nahrnie na poranené miesto krv. [HN 2010]
2. expr. (kam) ▶ (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) prísť niekam nečakane, náhlivo a vo veľkom počte, zaplniť istý priestor, prihnať sa; syn. dovaliť sa, nahnať sa: zrazu sa dnu, do miestnosti nahrnú ľudia; všetci sa nahrnuli k stolu, k nám; do auly sa nahrnulo množstvo študentov; Do nemocnice sa nahrnul zástup zvedavcov. [V. Krupa]; Ak som dvere na šope nechal čo len chvíľu otvorené, hneď sa tam nahrnuli sliepky a pahltne zobali zemiaky so šupami. [M. Zelinka]
3. expr. (ø; komu) ▶ (obyč. o práci) zrazu sa objaviť vo väčšom množstve (často znenazdania, prekvapujúco), prísť, vyskytnúť sa: niekedy sa nahrnie veľa roboty a potom sa nestíha; odvšadiaľ sa mu nahrnuli ponuky naskytli sa; v poslednom čase sa mi toho nahrnulo veľa
fraz. krv sa mu nahrnula do líc/do hlavy/do tváre v dôsledku prežívaných emócií, radosti, hanby, hnevu, sa zapýril, očervenel
nedok.hrnúť sa; k 1 inahŕňať sa

hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mestauberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťouvaliť saexpr.: hrnúť sasypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kinaexpr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestímprúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti

2. p. sťahovať sa2 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2


valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sakotúľať saváľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údoliarútiť sahrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnieexpr.: hnať sašústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakovkniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní

2. p. hrnúť sa 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrnúť, -nie, -nú nedok.

1. (čo) posúvať niečo sypkého, drobného rukou, lopatou ap.: Voda je strmá a hrnie skálie. (Ráz.)

2. zastar. hrnúť sa: Ó Mate, čo tak hrnieš? (Kuk.) A hrnie dvorom do dveriec a hore brehom do mesta. (Kuk.); hrnie (ľud) z všetkých strán (Ráz.);

dok. k 1 zhrnúť

|| hrnúť sa nedok.

1. prenikať, dostávať sa niekam vo väčšom množstve, valiť sa: Otvoreným oknom hrnula sa zo záhrady vôňa dozrievajúcich jabĺk. (Urb.) Voda sa hrnula do potoka. (Gráf) Krv sa jej hrnie do tvári. (Fel.); pren.: udalosti sa hrnú jedna za druhou; nešťastie sa naňho len tak hrnie veľa nešťastia naňho prichádza; robota sa hrnie je jej veľa; No počkajte, vy loptoši! — hrnie sa im na hlavy. (Ráz.)

2. prichádzať al. odchádzať v hojnom počte, ísť húfom: ľudia sa hrnú do divadla, z divadla; ľud sa hrnie do ulíc, ulicami; Len pekne jedno za druhým. Čo sa hrniete? (Jes.) V tej dobe Nemci hrnuli sa do Čiech. (Škult.); hovor. expr. hrnie sa do dverí (o jednom človeku) náhlivo vchádza, vstupuje;

dok. zhrnúť sa, nehrnúť sa i vhrnúť sa

Morfologický analyzátor

hrnúť nedokonavé sloveso
(ja) hrniem VKesa+; (ty) hrnieš VKesb+; (on, ona, ono) hrnie VKesc+; (my) hrnieme VKepa+; (vy) hrniete VKepb+; (oni, ony) hrnú VKepc+;
(ja zajtra) pohrniem VBesa+; (ty) pohrnieš VBesb+; (on) pohrnie VBesc+; (my) pohrnieme VBepa+; (vy) pohrniete VBepb+; (oni) pohrnú VBepc+;
(ja som, ty si, on) hrnul VLesam+; (ona) hrnula VLesaf+; (ono) hrnulo VLesan+; (oni, ony) hrnuli VLepah+;
(ty) hrň! VMesb+; (my) hrňme! VMepa+; (vy) hrňte! VMepb+;
(nejako) hrnúc VHe+;
hrnúť hrnúť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor