hrnúť -ie -ú bude hrnúť/pohrnie nedok. posúvať niečo sypké, drobné: voda h-ie piesok, h. pred sebou sneh
// hrnúť sa
1. vo väčšom množstve sa posúvať, tiecť, padať: zo svahu sa h-ie sneh; krv sa mu h-ie do hlavy, do tváre
2. expr. valiť sa (význ. 2, 3): ľudia sa h-ú do kina, z divadla; udalosti sa h-li rýchle za sebou; h-ie sa naňho nešťastie stíha ho
3. expr. náhlivo prichádzať, hnať sa, ponáhľať sa: hostia sa h-ú do izby; do všetkého sa h-ie
● expr. h. sa ako veľká → voda
hrnúť -nie -nú hrň! -nul -núc -núci -nutie bud. bude hrnúť/pohrnie budú hrnúť/pohrnú nedok. (čo (čím)) ▶ posúvať, presúvať niečo drobné, sypké al. ľahké (náradím, rukou a pod.): h. piesok, štrk lopatou; buldozér hrnie hlinu, zeminu, sneh; Netrvá dlho, kým zbadá malý uzlíček, ktorý voda hrnie pred sebou. [F. Švantner]; Nohou hrnie pred seba vyzlečenú bielizeň k dverám izby. [A. Baláž]
hrnúť sa -nie sa -nú sa hrň sa! -nul sa -núc sa -núci sa -nutie sa bud. bude sa hrnúť/pohrnie sa nedok. 1. (kam; kade; odkiaľ) ▶ (o veciach) vo väčšom množstve sa posúvať, premiestňovať, padať al. tiecť (po povrchu al. v priestore); syn. valiť sa: kamene, skaly sa hrnuli dole svahom; lavína sa hrnie do doliny; cítil, ako sa mu krv hrnie do tváre, do hlavy; slzy sa jej hrnuli do očí; Prívaly vôd sa hrnú z hôr. [M. Urban] 2. expr. ▶ (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) (kam; odkiaľ) náhlivo, obyč. vo väčšom počte ísť, prichádzať al. odchádzať, ponáhľať sa, valiť sa; syn. hnať sa: ľudia sa hrnú na štadión, z kina; húf detí sa hrnul do autobusu; nehrňte sa tam všetci!; hrnul sa von, div že ma nezrazil; Stalo sa, s čím som nerátal, ženy sa za tebou hrnú ešte aj na frontovú líniu. [P. Andruška]; Budú sa teraz na Slovensko hrnúť turisti? [Pd 2003] 3. expr. ▶ (o veciach, o abstraktných javoch) prichádzať, objavovať sa vo veľkom množstve (často nečakane, prekvapujúco): začali sa mu h. pracovné ponuky; pochvaly, pozvania sa len tak hrnú; zovšadiaľ sa naňho hrnú ponosy; všetci dúfajú, že zahraničné investície sa k nám pohrnú; pren. Zlato sa hrnulo ako nikdy, boháči si zabezpečovali pokoj duše bohatými darmi kostolom a kaplnkám. [A. Hykisch] narastala hojnosť 4. expr. (do čoho) ▶ horlivo sa do niečoho púšťať; syn. vrhať sa: h. sa do boja, do dobrodružstiev; h. sa do podnikania; do roboty sa veľmi nehrnie; nehrnie sa do manželstva; Pomaly ďalej zájdeš, do ničoho sa nehrň. [M. Čeretková-Gállová] ◘ fraz. expr. hrnúť sa ako veľká voda náhlivo prichádzať; hrnúť sa do niečoho ako baran nerozvážne konať; peniaze sa mu len tak hrnú bohatne
nahrnúť sa -nie sa -nú sa -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok. 1. (do čoho; na čo) ▶ (o látke, hmote) náhle prudko vniknúť, preniknúť niekam vo väčšom množstve; vystúpiť na povrch niečoho, natlačiť sa: do očí sa jej nahrnuli slzy rozplakala sa; čerstvý vzduch sa nahrnie do miestnosti za pár minút; do topánok sa mi nahrnul piesok; na starý kontinent sa nahrnuli búrky; Pri takomto type zranenia sa okamžite nahrnie na poranené miesto krv. [HN 2010] 2. expr. (kam) ▶ (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) prísť niekam nečakane, náhlivo a vo veľkom počte, zaplniť istý priestor, prihnať sa; syn. dovaliť sa, nahnať sa: zrazu sa dnu, do miestnosti nahrnú ľudia; všetci sa nahrnuli k stolu, k nám; do auly sa nahrnulo množstvo študentov; Do nemocnice sa nahrnul zástup zvedavcov. [V. Krupa]; Ak som dvere na šope nechal čo len chvíľu otvorené, hneď sa tam nahrnuli sliepky a pahltne zobali zemiaky so šupami. [M. Zelinka] 3. expr. (ø; komu) ▶ (obyč. o práci) zrazu sa objaviť vo väčšom množstve (často znenazdania, prekvapujúco), prísť, vyskytnúť sa: niekedy sa nahrnie veľa roboty a potom sa nestíha; odvšadiaľ sa mu nahrnuli ponuky naskytli sa; v poslednom čase sa mi toho nahrnulo veľa ◘ fraz. krv sa mu nahrnula do líc/do hlavy/do tváre v dôsledku prežívaných emócií, radosti, hanby, hnevu, sa zapýril, očervenel ▷ nedok. ↗ hrnúť sa; k 1 i ↗ nahŕňať sa
hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť sa • valiť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás voda • hrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamióny • uháňať: kone uháňajú opreteky
2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sa • zháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkom • expr.: pachtiť sa • honiť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznaním • naháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čo • hovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérou • expr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvom • lakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi
3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2
hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sa • rútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútili • expr. kydať sa • sypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypali • chrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z rany • hnať sa (o vode)
2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sa • rútiť sa • sypať sa • rojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kina • hnať sa • ponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajú • tlačiť sa • tisnúť sa • pchať sa • drať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav
ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa) • zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia? • expr.: hnať sa • hnať: nežeňte (sa), máme dosť času • expr.: chvátať • chvatkať (Urbánek): chváta z domu preč • expr. hafriť (Tajovský) • expr.: bežať • utekať • letieť • uháňať • upaľovať • páliť • trieliť • hovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleci • expr.: hrnúť sa • valiť sa • rútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadión • expr. trtošiť (Šikula) • hovor. zaberať: zaberá poza humná k milej • hovor. šutrovať (sa) • subšt. fofrovať
2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohy • expr.: súriť • hnať sa • naháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotou • expr.: chamtať sa • chytriť sa (Kálal) • hovor. expr. štvať sa • hovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)
tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mesta • uberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťou • valiť sa • expr.: hrnúť sa • sypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kina • expr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestím • prúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti
2. p. sťahovať sa2 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2
valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sa • kotúľať sa • váľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údolia • rútiť sa • hrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnie • expr.: hnať sa • šústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakov • kniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní
2. p. hrnúť sa 1, 2
hrnúť, -nie, -nú nedok.
1. (čo) posúvať niečo sypkého, drobného rukou, lopatou ap.: Voda je strmá a hrnie skálie. (Ráz.)
2. zastar. hrnúť sa: Ó Mate, čo tak hrnieš? (Kuk.) A hrnie dvorom do dveriec a hore brehom do mesta. (Kuk.); hrnie (ľud) z všetkých strán (Ráz.);
dok. k 1 zhrnúť
|| hrnúť sa nedok.
1. prenikať, dostávať sa niekam vo väčšom množstve, valiť sa: Otvoreným oknom hrnula sa zo záhrady vôňa dozrievajúcich jabĺk. (Urb.) Voda sa hrnula do potoka. (Gráf) Krv sa jej hrnie do tvári. (Fel.); pren.: udalosti sa hrnú jedna za druhou; nešťastie sa naňho len tak hrnie veľa nešťastia naňho prichádza; robota sa hrnie je jej veľa; No počkajte, vy loptoši! — hrnie sa im na hlavy. (Ráz.)
2. prichádzať al. odchádzať v hojnom počte, ísť húfom: ľudia sa hrnú do divadla, z divadla; ľud sa hrnie do ulíc, ulicami; Len pekne jedno za druhým. Čo sa hrniete? (Jes.) V tej dobe Nemci hrnuli sa do Čiech. (Škult.); hovor. expr. hrnie sa do dverí (o jednom človeku) náhlivo vchádza, vstupuje;
dok. zhrnúť sa, nehrnúť sa i vhrnúť sa