Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

hrnúť -ie -ú bude hrnúť/pohrnie nedok. posúvať niečo sypké, drobné: voda h-ie piesok, h. pred sebou sneh

// hrnúť sa

1. vo väčšom množstve sa posúvať, tiecť, padať: zo svahu sa h-ie sneh; krv sa mu h-ie do hlavy, do tváre

2. expr. valiť sa (význ. 2, 3): ľudia sa h-ú do kina, z divadla; udalosti sa h-li rýchle za sebou; h-ie sa naňho nešťastie stíha ho

3. expr. náhlivo prichádzať, hnať sa, ponáhľať sa: hostia sa h-ú do izby; do všetkého sa h-ie

expr. h. sa ako veľká → voda

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hrnúť ‑ie ‑ú ‑ul bud. bude hrnúť i pohrnie nedok.; hrnúť sa

hrnúť -nie -nú hrň! -nul -núc -núci -nutie nedok.


hrnúť sa -nie sa -nú sa (ne)hrň sa! -nul sa -núc sa -núci sa -nutie sa nedok.

hrnúť -nie -nú hrň! -nul -núc -núci -nutie bud. bude hrnúť/pohrnie budú hrnúť/pohrnú nedok. (čo (čím)) ▶ posúvať, presúvať niečo drobné, sypké al. ľahké (náradím, rukou a pod.): h. piesok, štrk lopatou; buldozér hrnie hlinu, zeminu, sneh; Netrvá dlho, kým zbadá malý uzlíček, ktorý voda hrnie pred sebou. [F. Švantner]; Nohou hrnie pred seba vyzlečenú bielizeň k dverám izby. [A. Baláž]


hrnúť sa -nie sa -nú sa hrň sa! -nul sa -núc sa -núci sa -nutie sa bud. bude sa hrnúť/pohrnie sa nedok. 1. (kam; kade; odkiaľ) ▶ (o veciach) vo väčšom množstve sa posúvať, premiestňovať, padať al. tiecť (po povrchu al. v priestore); syn. valiť sa: kamene, skaly sa hrnuli dole svahom; lavína sa hrnie do doliny; cítil, ako sa mu krv hrnie do tváre, do hlavy; slzy sa jej hrnuli do očí; Prívaly vôd sa hrnú z hôr. [M. Urban]
2. expr. ▶ (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) (kam; odkiaľ) náhlivo, obyč. vo väčšom počte ísť, prichádzať al. odchádzať, ponáhľať sa, valiť sa; syn. hnať sa: ľudia sa hrnú na štadión, z kina; húf detí sa hrnul do autobusu; nehrňte sa tam všetci!; hrnul sa von, div že ma nezrazil; Stalo sa, s čím som nerátal, ženy sa za tebou hrnú ešte aj na frontovú líniu. [P. Andruška]; Budú sa teraz na Slovensko hrnúť turisti? [Pd 2003]
3. expr. ▶ (o veciach, o abstraktných javoch) prichádzať, objavovať sa vo veľkom množstve (často nečakane, prekvapujúco): začali sa mu h. pracovné ponuky; pochvaly, pozvania sa len tak hrnú; zovšadiaľ sa naňho hrnú ponosy; všetci dúfajú, že zahraničné investície sa k nám pohrnú; pren. Zlato sa hrnulo ako nikdy, boháči si zabezpečovali pokoj duše bohatými darmi kostolom a kaplnkám. [A. Hykisch] narastala hojnosť
4. expr. (do čoho) ▶ horlivo sa do niečoho púšťať; syn. vrhať sa: h. sa do boja, do dobrodružstiev; h. sa do podnikania; do roboty sa veľmi nehrnie; nehrnie sa do manželstva; Pomaly ďalej zájdeš, do ničoho sa nehrň. [M. Čeretková-Gállová]
fraz. expr. hrnúť sa ako veľká voda náhlivo prichádzať; hrnúť sa do niečoho ako baran nerozvážne konať; peniaze sa mu len tak hrnú bohatne


nahrnúť sa -nie sa -nú sa -nul sa -núc sa -nutý -nutie sa dok. 1. (do čoho; na čo) ▶ (o látke, hmote) náhle prudko vniknúť, preniknúť niekam vo väčšom množstve; vystúpiť na povrch niečoho, natlačiť sa: do očí sa jej nahrnuli slzy rozplakala sa; čerstvý vzduch sa nahrnie do miestnosti za pár minút; do topánok sa mi nahrnul piesok; na starý kontinent sa nahrnuli búrky; Pri takomto type zranenia sa okamžite nahrnie na poranené miesto krv. [HN 2010]
2. expr. (kam) ▶ (o živých tvoroch, najmä o ľuďoch) prísť niekam nečakane, náhlivo a vo veľkom počte, zaplniť istý priestor, prihnať sa; syn. dovaliť sa, nahnať sa: zrazu sa dnu, do miestnosti nahrnú ľudia; všetci sa nahrnuli k stolu, k nám; do auly sa nahrnulo množstvo študentov; Do nemocnice sa nahrnul zástup zvedavcov. [V. Krupa]; Ak som dvere na šope nechal čo len chvíľu otvorené, hneď sa tam nahrnuli sliepky a pahltne zobali zemiaky so šupami. [M. Zelinka]
3. expr. (ø; komu) ▶ (obyč. o práci) zrazu sa objaviť vo väčšom množstve (často znenazdania, prekvapujúco), prísť, vyskytnúť sa: niekedy sa nahrnie veľa roboty a potom sa nestíha; odvšadiaľ sa mu nahrnuli ponuky naskytli sa; v poslednom čase sa mi toho nahrnulo veľa
fraz. krv sa mu nahrnula do líc/do hlavy/do tváre v dôsledku prežívaných emócií, radosti, hanby, hnevu, sa zapýril, očervenel
nedok.hrnúť sa; k 1 inahŕňať sa

-núť/160036±19 4.19: verbá inf. nedok. 4426 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (43/890)

-úť/162806±19 4.40: verbá inf. nedok. 4427 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (44/891)

hnať sa 1. expr. rýchlo postupovať (obyč. v množstve) • rútiť savaliť sa: oproti sa ženú, rútia ťažké mraky; ženie sa, valí sa na nás vodahrnúť sa: po autostráde sa hrnú kamiónyuháňať: kone uháňajú opreteky

2. expr. veľmi sa usilovať dosiahnuť niečo, horlivo sa púšťať do niečoho • expr.: naháňať sazháňať sa: ženú sa, naháňajú sa, zháňajú sa iba za majetkomexpr.: pachtiť sahoniť sa: pachtí sa, honí sa za slávou, za uznanímnaháňať: stále čosi naháňa, sám nevie, čohovor. expr. štvať sa: štve sa za kariérouexpr. pechoriť sa (hnať sa za niečím, na čo sily nestačia): pechoria sa za bohatstvomlakomiť sa: lakomiť sa za peniazmi

3. p. bežať 1, ponáhľať sa 1, 2


hrnúť sa 1. vo väčšom množstve sa posúvať (o neživých veciach) • valiť sarútiť sa: skálie sa hrnulo, valilo, rútilo na nás; voda sa hrnula, valila; pren. expr.: udalosti sa hrnuli, valili, rútiliexpr. kydať sasypať sa (o niečom sypkom): sneh sa sype; múka sa hrnie, sype z vreca; pren. expr. otázky sa sypalichrliť sa: oheň sa chrlí zo sopky, krv sa chrlí z ranyhnať sa (o vode)

2. expr. vo veľkom množstve al. náhlivo ísť (o živých tvoroch) • expr.: valiť sarútiť sasypať sarojiť sa: ľudia sa hrnuli, valili, sypali, rojili z kinahnať saponáhľať sa (o dave): všetci sa kamsi ženú, ponáhľajútlačiť satisnúť sapchať sadrať sa: tlačiť sa do dverí; drať sa, pchať sa k východu, pomedzi dav


ponáhľať sa 1. náhlivo, rýchlo ísť • náhliť (sa)zried. ponáhľať: Kam (sa) všetci tak ponáhľajú, náhlia?expr.: hnať sahnať: nežeňte (sa), máme dosť časuexpr.: chvátaťchvatkať (Urbánek): chváta z domu prečexpr. hafriť (Tajovský)expr.: bežaťutekaťletieťuháňaťupaľovaťpáliťtrieliťhovor. fárať: ráno beží, uteká do roboty; podvečer letí, trieli po dieťa do škôlky; fára s kosou na pleciexpr.: hrnúť savaliť sarútiť sa (ponáhľať sa v množstve): chlapi sa hrnú, valia na štadiónexpr. trtošiť (Šikula)hovor. zaberať: zaberá poza humná k milejhovor. šutrovať (sa)subšt. fofrovať

2. konať rýchlo • náhliť (sa): ponáhľať sa, náhliť sa s dokončením úlohyexpr.: súriťhnať sanaháňať sa: vedúci súri s plánmi; naháňať sa s robotouexpr.: chamtať sachytriť sa (Kálal)hovor. expr. štvať sahovor. šturmovať (pri dokončievaní niečoho)


tiahnuť 1. ísť vo väčšom počte al. v skupine: ľudia tiahnu k vode, vojsko tiahne do mestauberať sa (zvoľna) • putovať: zástup sa uberal ďalej; kočovníci putovali púšťouvaliť saexpr.: hrnúť sasypať sa: mládež sa valila, hrnula, sypala z kinaexpr. hnať sa (rýchlo): dav sa ženie námestímprúdiť (jedným smerom): po nábreží prúdia turisti

2. p. sťahovať sa2 3. p. viať 1, šíriť sa 2 4. p. pútať 2 5. p. ťahať 2


valiť sa 1. prúdom al. valivým pohybom sa posúvať • gúľať sakotúľať saváľať sa: balvany sa valia, gúľajú, váľajú do údoliarútiť sahrnúť sa (valiť sa veľkou rýchlosťou): búrka sa rúti, hrnieexpr.: hnať sašústať: krv sa mu ženie do hlavy; dážď šústa z oblakovkniž. zastar. roniť sa: rieka sa roní

2. p. hrnúť sa 1, 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hrnúť, -nie, -nú nedok.

1. (čo) posúvať niečo sypkého, drobného rukou, lopatou ap.: Voda je strmá a hrnie skálie. (Ráz.)

2. zastar. hrnúť sa: Ó Mate, čo tak hrnieš? (Kuk.) A hrnie dvorom do dveriec a hore brehom do mesta. (Kuk.); hrnie (ľud) z všetkých strán (Ráz.);

dok. k 1 zhrnúť

|| hrnúť sa nedok.

1. prenikať, dostávať sa niekam vo väčšom množstve, valiť sa: Otvoreným oknom hrnula sa zo záhrady vôňa dozrievajúcich jabĺk. (Urb.) Voda sa hrnula do potoka. (Gráf) Krv sa jej hrnie do tvári. (Fel.); pren.: udalosti sa hrnú jedna za druhou; nešťastie sa naňho len tak hrnie veľa nešťastia naňho prichádza; robota sa hrnie je jej veľa; No počkajte, vy loptoši! — hrnie sa im na hlavy. (Ráz.)

2. prichádzať al. odchádzať v hojnom počte, ísť húfom: ľudia sa hrnú do divadla, z divadla; ľud sa hrnie do ulíc, ulicami; Len pekne jedno za druhým. Čo sa hrniete? (Jes.) V tej dobe Nemci hrnuli sa do Čiech. (Škult.); hovor. expr. hrnie sa do dverí (o jednom človeku) náhlivo vchádza, vstupuje;

dok. zhrnúť sa, nehrnúť sa i vhrnúť sa

hrnúť nedok.
1. posúvať, tlačiť niečo drobné al. sypké: Čo ten sňa_hrňiež gu tomu múru, šag navlhňe, ke_ca to začňe topiť! (Ležiachov MAR); Príďe pluh a šetko pekňe hrňe pre_cebu (Čičmany ŽIL)
2. prudko tiecť, valiť sa: Po déšči voda hrne v járekoch (Brodské SKA); Krev mu hrne (Brodské SKA)
F. ona za ním krkom hrné (Bzince p. Jav. NMV) - veľmi jej na ňom záleží; človeg bi za tím grajcárom aj krkom hrnuv (Lukáčovce HLO) - veľmi túži po peniazoch


hrnúť sa nedok.
1. expr. ísť niekde, prichádzať al. odchádzať vo veľkom počte, húfom: Šetko sa hrnúlo s poľa domou (Čelovce MK); Kelo ludží se hrnia do kostela! (Kameňany REV); Náro_ca hrnuu̯ zo šeckích strán (Slovany MAR)
2. expr. ponáhľať sa: Ďeže sa hrňieš?! (Bobrovec LM); Hosce śe harňu na veśeľe (Bardejov)
3. prudko, vo veľkom množstve prenikať, tlačiť sa, valiť sa: Po búrce sa voda dolu cestú hrnúla (Bošáca TRČ)
4. šúľať sa, trhať sa: Keť prišél (chlieb) do modz žeravéj pece, sa pripékél, to kec_ca krájal, sa hrnúl (Bošáca TRČ)

hrnúť sa [h(e)r-] ndk expr prichádzať vo veľkom množstve, valiť sa: Opatowanya hrnuli sa na nebosstyka (s. l. 1654); kdyby se Turci hrnuli (ASL 1684/ 1705); suzenj a protiwenstwi na nas se hrne (SPr 1783);
x. pren kdy se pod krydla geho (Boha) hernuty budete (AgS 1708) budete hľadať ochranu

hrnúť hrnúť
jeho otázky sa hrnuli ses questions se succédèrent
sa pohrnie do vášho divadla va défiler à votre théâtre

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu