hriva -y hrív ž. dlhá srsť na šiji niekt. zvierat: konská, levia h.;
pren. expr. dlhé, bujné vlasy
hriva p. vlasy 1
štica chumáč vlasov, obyč. na čele: kučeravá štica • hovor. kečka: pohodiť kečkou • expr. čuprina • zried. čupry: odhrnúť si čuprinu • ofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna): nosiť ofinu • hovor. expr. pačesy (časť vlasov vôbec): chytiť niekoho za pačesy • expr. hriva • zried. vojka (Figuli)
p. aj vlasy 1
vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasy • kučery • expr. brčky • nespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučery • štica • hovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkou • expr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa) • expr. škundry (Laskomerský) • expr. škunty (Hviezdoslav) • expr. škuty (Plávka) • čupriny • čupry: bujné čupriny • hriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesy • zried. vojka (Figuli)
2. p. srsť, chlp 1
hriva, -y, hrív ž. dlhá srsť na šiji niektorých zvierat, najmä koní, levov a jeleňov: konská h.;
pren. expr. dlhé, bujné, najmä neupravené vlasy, štica: Majster vošiel si rukou do chlpatej hrivy. (Kuk.); pren. bás. Z hrivy hory parila sa vlhkosť (Gab.) zo zalesneného vrcholu;
hrivienka, -y, -nok ž. zdrob. expr. zried. (Hviezd.)
(jedna) hriva; (bez) hrivy; (k) hrive; (vidím) hrivu; (ó) hriva!; (o) hrive; (s) hrivou;
(dve) hrivy; (bez) hrív; (k) hrivám; (vidím) hrivy; (ó) hrivy!; (o) hrivách; (s) hrivami;