hriva, -y, hrív ž. dlhá srsť na šiji niektorých zvierat, najmä koní, levov a jeleňov: konská h.;
pren. expr. dlhé, bujné, najmä neupravené vlasy, štica: Majster vošiel si rukou do chlpatej hrivy. (Kuk.); pren. bás. Z hrivy hory parila sa vlhkosť (Gab.) zo zalesneného vrcholu;
hrivienka, -y, -nok ž. zdrob. expr. zried. (Hviezd.)