Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

hriva -y hrív ž. dlhá srsť na šiji niekt. zvierat: konská, levia h.;

pren. expr. dlhé, bujné vlasy

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hriva ‑y hrív ž.

hriva -vy hrív ž.

hriva -vy hrív ž. 1. ▶ dlhá srsť na šiji niektorých zvierat: konská h.; levkrk a hruď pokryté hrivou; potriasať hrivou; pohladiť koníka po hrive; Na plagáte boli dva kone bok po boku preskakujúce živý plot - prvý z nich bol iba o hrivu vpredu. [J. Balco]
2. expr. ▶ dlhé, husté vlasy: bohatá, divoká, neposlušná, nepoddajná, strapatá h.; pohodiť hrivou; prečesať, prihládzať si hrivu; Bujná hriva čiernych vlasov dokonale harmonizovala s hnedastou ošľahanou tvárou. [M. Zimková]; K imidžu speváka patrila aj dlhá kučeravá hriva. [VNK 2001]
3. trochu expr. ▶ čo svojím tvarom, svojou podobou pripomína hrivu: h. vlasatice; Najprv sa začínajú do okrova zafarbovať hrivy morských vĺn, ktoré po pár minútach prekrýva farba ružová. [L. Ťažký]; Nad zelenou, mastnou hrivou repy tepú vrabce zlato makovíc. [M. Rúfus]
fraz. nanosil sa mu do hrivy pustil sa s ním do bitky
hrivienka -ky -nok ž. zdrob. expr.: h. jej padala do čela

hriva p. vlasy 1


štica chumáč vlasov, obyč. na čele: kučeravá šticahovor. kečka: pohodiť kečkouexpr. čuprinazried. čupry: odhrnúť si čuprinuofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna): nosiť ofinuhovor. expr. pačesy (časť vlasov vôbec): chytiť niekoho za pačesyexpr. hrivazried. vojka (Figuli)

p. aj vlasy 1


vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasykučeryexpr. brčkynespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučeryšticahovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkouexpr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa)expr. škundry (Laskomerský)expr. škunty (Hviezdoslav)expr. škuty (Plávka)čuprinyčupry: bujné čuprinyhriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesyzried. vojka (Figuli)

2. p. srsť, chlp 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hriva, -y, hrív ž. dlhá srsť na šiji niektorých zvierat, najmä koní, levov a jeleňov: konská h.;

pren. expr. dlhé, bujné, najmä neupravené vlasy, štica: Majster vošiel si rukou do chlpatej hrivy. (Kuk.); pren. bás. Z hrivy hory parila sa vlhkosť (Gab.) zo zalesneného vrcholu;

hrivienka, -y, -nok ž. zdrob. expr. zried. (Hviezd.)

hriva ž.
1. csl dlhá srsť na šiji koňa al. iných zvierat: Náš kuon má peknú hrivu (Bobrovec LM); Pekní malí kvón a mal hrivu jak poduška (Dol. Súča TRČ); To buľi šargi, šumne žolti hrivi maľi (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. má vlasi jako hriva (Vaďovce MYJ) - husté a dlhé
2. expr. husté dlhé vlasy človeka: Či si ňedáš tú hrivu ostrihať? (Návojovce TOP)
F. hrivu má jak kúň (Jablonové MAL) - má veľmi husté a dlhé vlasy
3. čiast. zsl hrebeň strechy: Sena v húňe mal aš po hrivu (Papradno PB); Po króve som choďila až do saméj hrivi (Chocholná TRČ); Sedom razi cez hrivu prehoďeľi (Riečnica KNM)

hriva ž dlhá srsť na šiji niekt. zvierat: (kôň) chodil hriwu konopastu (BARDEJOV 1653); iuba: hriwa konska (NP 17. st); konyowy chwost a hriwu dluhu učinitj (RN 17.-18. st); (lev) dlhú na krku hriwu gežil (PT 1778)
P. atpn Gregorius Hrywa (N. MESTO n. V. 1522 U1)

Hriwa Hriwa Hříwa Hříwa
hriva
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) hriva
G (bez) hrivy
D (k) hrive
A (vidím) hrivu
L (o) hrive
I (s) hrivou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (štyri) hrivy
G (bez) hrív
D (k) hrivám
A (vidím) hrivy
L (o) hrivách
I (s) hrivami

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRIVA sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 12×, celkový počet lokalít: 5, v lokalitách:
SVIT, okr. POPRAD – 5×;
VYŠNÉ HÁGY (obec ŠTRBSKÉ PLESO), okr. POPRAD – 3×;
BATIZOVCE, okr. POPRAD – 2×;
HOZELEC, okr. POPRAD – 1×;
VEĽKÝ SLAVKOV, okr. POPRAD – 1×;

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu