hriva -y hrív ž. dlhá srsť na šiji niekt. zvierat: konská, levia h.;
pren. expr. dlhé, bujné vlasy
hriva -vy hrív ž.
hriva -vy hrív ž. 1. ▶ dlhá srsť na šiji niektorých zvierat: konská h.; lev má krk a hruď pokryté hrivou; potriasať hrivou; pohladiť koníka po hrive; Na plagáte boli dva kone bok po boku preskakujúce živý plot - prvý z nich bol iba o hrivu vpredu. [J. Balco] 2. expr. ▶ dlhé, husté vlasy: bohatá, divoká, neposlušná, nepoddajná, strapatá h.; pohodiť hrivou; prečesať, prihládzať si hrivu; Bujná hriva čiernych vlasov dokonale harmonizovala s hnedastou ošľahanou tvárou. [M. Zimková]; K imidžu speváka patrila aj dlhá kučeravá hriva. [VNK 2001] 3. trochu expr. ▶ čo svojím tvarom, svojou podobou pripomína hrivu: h. vlasatice; Najprv sa začínajú do okrova zafarbovať hrivy morských vĺn, ktoré po pár minútach prekrýva farba ružová. [L. Ťažký]; Nad zelenou, mastnou hrivou repy tepú vrabce zlato makovíc. [M. Rúfus] ◘ fraz. nanosil sa mu do hrivy pustil sa s ním do bitky ▷ hrivienka -ky -nok ž. zdrob. expr.: h. jej padala do čela
hriva p. vlasy 1
štica chumáč vlasov, obyč. na čele: kučeravá štica • hovor. kečka: pohodiť kečkou • expr. čuprina • zried. čupry: odhrnúť si čuprinu • ofina (vlasy na čele zastrihnuté dorovna): nosiť ofinu • hovor. expr. pačesy (časť vlasov vôbec): chytiť niekoho za pačesy • expr. hriva • zried. vojka (Figuli)
p. aj vlasy 1
vlasy 1. súbor tenkých a dlhých útvarov vyrastajúcich z pokožky na ľudskej hlave: hnedé vlasy, dlhé ženské vlasy • kučery • expr. brčky • nespráv. kadere (pramienok kučeravých vlasov): plavé kučery • štica • hovor. kečka (chumáč vlasov nad čelom): pohodiť šticou, kečkou • expr. škutiny (tvrdé al. strapaté vlasy) • expr. škumáty: zdrapil ju za škumáty (Rysuľa) • expr. škundry (Laskomerský) • expr. škunty (Hviezdoslav) • expr. škuty (Plávka) • čupriny • čupry: bujné čupriny • hriva (dlhé bujné vlasy) • hovor. expr. pačesy • zried. vojka (Figuli)
2. p. srsť, chlp 1
hriva, -y, hrív ž. dlhá srsť na šiji niektorých zvierat, najmä koní, levov a jeleňov: konská h.;
pren. expr. dlhé, bujné, najmä neupravené vlasy, štica: Majster vošiel si rukou do chlpatej hrivy. (Kuk.); pren. bás. Z hrivy hory parila sa vlhkosť (Gab.) zo zalesneného vrcholu;
hrivienka, -y, -nok ž. zdrob. expr. zried. (Hviezd.)
hriva ž. 1. csl dlhá srsť na šiji koňa al. iných zvierat: Náš kuon má peknú hrivu (Bobrovec LM); Pekní malí kvón a mal hrivu jak poduška (Dol. Súča TRČ); To buľi šargi, šumne žolti hrivi maľi (Kokšov-Bakša KOŠ) F. má vlasi jako hriva (Vaďovce MYJ) - husté a dlhé 2. expr. husté dlhé vlasy človeka: Či si ňedáš tú hrivu ostrihať? (Návojovce TOP) F. hrivu má jak kúň (Jablonové MAL) - má veľmi husté a dlhé vlasy 3. čiast. zsl hrebeň strechy: Sena v húňe mal aš po hrivu (Papradno PB); Po króve som choďila až do saméj hrivi (Chocholná TRČ); Sedom razi cez hrivu prehoďeľi (Riečnica KNM)
hriva ž dlhá srsť na šiji niekt. zvierat: (kôň) chodil hriwu konopastu (BARDEJOV 1653); iuba: hriwa konska (NP 17. st); konyowy chwost a hriwu dluhu učinitj (RN 17.-18. st); (lev) dlhú na krku hriwu gežil (PT 1778) P. atpn Gregorius Hrywa (N. MESTO n. V. 1522 U1)