Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

hriech -u m.

1. náb. prestúpenie Božieho zákona: smrteľný, ťažký h., všedný h., dopustiť sa h-u, páchať h-y

2. vina, previnenie, poklesok: pykať za h-y (minulosti), h. proti prírode

3. hovor. nepríjemnosti, mrzutosti: robiť v dome h., h (-y)

bol by (to) h. (neurobiť niečo) chyba; donebavolajúci h. veľký;

hriešik -a, hriešok -ška m. zdrob. expr.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hriech ‑u m.

hriech -chu pl. N -chy m. 1. náb. ▶ vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu v myšlienkach, slovách, skutkoch al. nedbalosťou: všedný h.; dedičný h. (podľa kresťanského učenia) hriech spáchaný prvými ľuďmi (Adamom a Evou), ktorý zasiahol ľudskú prirodzenosť, a preto prechádza na celé ľudstvo z pokolenia na pokolenie; smrteľný h. (v evanjelickej cirkvi) hriech dedičný a skutočný, vážne prestúpenie Božieho prikázania, (v katolíckej cirkvi) závažný skutok spáchaný s plným vedomím; hriechy proti Duchu Svätému vedomé odmietnutie Božieho milosrdenstva (odpustenie hriechov a neprijatie spásy, ktorú ponúka Svätý Duch); sedem hlavných hriechov (podľa rímskokatolíckej cirkvi) pýcha, lakomstvo, závisť, smilstvo, obžerstvo, hnev, lenivosť; navádzať niekoho na h.; spáchať ťažký h.; priznať sa k hriechu; oľutovať, odčiniť svoje hriechy; vyspovedať sa z hriechov; odpúšťať, odpustiť niekomu hriechy; zmyť z niekoho hriechy; Mal sa vybrať ako pútnik do Svätej zeme a tam sa kajať za svoj hriech. [Ľ. Zúbek]
2. ▶ priestupok proti platným zásadám morálky; porušenie mravných al. spoločenských noriem; syn. previnenie, vina, poklesok: neodpustiteľný h.; hriechy proti prírode, proti zdravému rozumu; dopúšťať sa, dopustiť sa hriechu; spomenúť si na hriechy mladosti; naprávať hriechy minulého režimu; zrátať niekomu všetky hriechy; Gusto Fajkus pykal za cudzie hriechy. [Z. Zguriška]; pren. stavba je architektonický h. je nevkusná a nehodnotná
3. hovor. ▶ nepríjemná situácia spôsobená hádkou al. tým, že si ľudia robia napriek, nepríjemnosť, mrzutosť, škriepka, priek, zvada: narobiť, vyvolávať hriechy; bude z toho h.; vyťahovať už dávno zabudnuté hriechy; Mama, nespomínajte staré hriechy. [D. Tatarka]; S ich starou nechcem hriech, tá má neumytý pysk! [G. Rothmayerová]
fraz. bol by [to] [večný] hriech [nevyužiť, neurobiť niečo] bola by to veľká škoda; donebavolajúci hriech veľký priestupok; nech mu Pán Boh odpustí hriechy vyjadrenie postoja k človeku, ktorý sa dopúšťa zlých skutkov, hriechov; semenisko hriechu miesto, kde sa koná niečo nemorálne; stáť za hriech a) (o niečom, čo je veľmi lákavé, ale často zakázané) chcieť to urobiť, skúsiť b) (o žene očami muža, o mužovi očami ženy) byť sexuálne príťažlivý, zvodný; to [predsa] nie je hriech nie je na tom nič zlé ◘ parem. hriechy mladosti kára Boh na staré kosti; jeden hriech plodí ďalší; nevedomosť hriechu nečiní
hriešik -ka pl. N -ky, hriešok -ška pl. N -šky m. zdrob. expr.: Som namojdušu presvedčený, že pánboh netresce hriešiky v láske. [M. Krno]; Trochu sa nad tým pousmiala, akoby v tom videla aj malý hriešok. [L. Ballek]; Odrazu ma pochytila túžba vyspovedať sa z hrieškov detstva. [J. Kroner]; hriešisko -ka -šisk s., v sg. i m. zvel. expr.: to nie je hriech, to je už h.

hriech 1. p. vina 2. p. nepríjemnosť


chyba 1. niečo nesprávne: pisárska chyba, vystríhať sa chýbomyl: omyl v rátanímýlka: to bola osudná mýlkanedostatok: bojovať proti nedostatkomzápor: práca má veľa záporovblud: zriecť sa bludovnedopatrenie (drobná chyba): stalo sa to nedopatrenímnenáležitosťhriech: bolo by hriechom neurobiť toprechmat (nesprávne konanie): dopustiť sa prechmatuprestrelok: odpusťte mi môj prestrelokexpr. kotrmelec: urobiť v niečom kotrmelechovor. expr. kopaneckniž. lapsus (drobná chyba) • kniž. faux passubšt. kiks: kiks obrancu

2. porušenie niečoho, úchylka od normy • kaz: chyba, kaz materiáludefekt: opraviť defektporucha (chyba v činnosti nejakého mechanizmu): porucha motoranedostatok: tento nedostatok sa nedá odstrániťnespis.: vada • závada

3. p. slabina


nepríjemnosť nepríjemná situácia, udalosť • mrzutosť: mať nepríjemnosti, mrzutostiprotiveň: deti robia protiveňpriekpriekor: znášať prieky, priekorykniž. priekorizeňexpr.: oštaraneplecha: je s tým iba oštara, neplechaexpr.: galibaobida: nebudem vám robiť obiduhovor.: patálialapáliamalér: zažiť patáliu, malérhovor.: trampotyhriech: mať samé trampoty; robiť v dome hriechhovor. pletka: mal pletky pre pytliactvohovor. expr.: opletačkaťahanicapoťahovačkanatriasačkavytriasačkakalamajkašarapatašlamastikakatastrofa (nečakaná nepríjemnosť) • kniž. trasoviskosubšt.: trapas • trable


vina porušenie istých noriem, zásad, predpisov, pravidiel: ťažká vina, odpustiť niekomu vinuprevinenie: dopustiť sa previneniaprehrešenieprehrešok: prehrešok proti spoločenskému správaniupriestupok (menšie previnenie): dopravný priestupokpoklesok: morálny poklesokhriech: pykať za hriechydelikt: majetkový deliktkniž. prečin: spáchať prečin

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hriech, -u m.

1. náb. prestúpenie náboženských prikázaní: všedný, ťažký, smrteľný, dedičný h., spáchať h., dopustiť sa h-u, pykať za h-y, odpustiť niekomu h-y; Nevedomosť hriechu nečiní. (úsl.)

2. chyba, previnenie, nesprávne konanie, zlý skutok: staré h-y; bolo by h-om ťažkou chybou; hriech oproti vlastnej krvi (Kal.); Hriechy mladosti kára boh na staré kosti (prísl.) následky ľahkomyseľných činov v mladosti prichádzajú niekedy v starobe;

3. hovor. nepríjemnosť, mrzutosť: spôsobiť, zapríčiniť h., robiť h.; Čo sa dohadujete, čo robíte hriech? (Tim.);

hriešik, -a i hriešok, -ška m. zdrob. expr.

Morfologický analyzátor

hriech podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) hriech; (bez) hriechu; (k) hriechu; (vidím) hriech; (o) hriechu; (s) hriechom;

(tri) hriechy; (bez) hriechov; (k) hriechom; (vidím) hriechy; (o) hriechoch; (s) hriechmi;

hriech
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) hriech
G (bez) hriechu
D (k) hriechu
A (vidím) hriech
L (o) hriechu
I (s) hriechom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) hriechy
G (bez) hriechov
D (k) hriechom
A (vidím) hriechy
L (o) hriechoch
I (s) hriechmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko HRIECH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 19×, celkový počet lokalít: 7, v lokalitách:
VEĽKÝ KRTÍŠ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 6×;
BÁTOROVÁ, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 3×;
DOLNÉ PRÍBELCE (obec PRÍBELCE), okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 3×;
RYBÁRE (obec SLIAČ), okr. ZVOLEN – 3×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 2×;
KOSIHOVCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;
PRÍBELCE, okr. VEĽKÝ KRTÍŠ – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor