hriech -chu pl. N -chy m. 1. náb. ▶ vedomé a dobrovoľné prestúpenie Božieho príkazu v myšlienkach, slovách, skutkoch al. nedbalosťou: všedný h.; dedičný h. (podľa kresťanského učenia) hriech spáchaný prvými ľuďmi (Adamom a Evou), ktorý zasiahol ľudskú prirodzenosť, a preto prechádza na celé ľudstvo z pokolenia na pokolenie; smrteľný h. (v evanjelickej cirkvi) hriech dedičný a skutočný, vážne prestúpenie Božieho prikázania, (v katolíckej cirkvi) závažný skutok spáchaný s plným vedomím; hriechy proti Duchu Svätému vedomé odmietnutie Božieho milosrdenstva (odpustenie hriechov a neprijatie spásy, ktorú ponúka Svätý Duch); sedem hlavných hriechov (podľa rímskokatolíckej cirkvi) pýcha, lakomstvo, závisť, smilstvo, obžerstvo, hnev, lenivosť; navádzať niekoho na h.; spáchať ťažký h.; priznať sa k hriechu; oľutovať, odčiniť svoje hriechy; vyspovedať sa z hriechov; odpúšťať, odpustiť niekomu hriechy; zmyť z niekoho hriechy; Mal sa vybrať ako pútnik do Svätej zeme a tam sa kajať za svoj hriech. [Ľ. Zúbek]
2. ▶ priestupok proti platným zásadám morálky; porušenie mravných al. spoločenských noriem; syn. previnenie, vina, poklesok: neodpustiteľný h.; hriechy proti prírode, proti zdravému rozumu; dopúšťať sa, dopustiť sa hriechu; spomenúť si na hriechy mladosti; naprávať hriechy minulého režimu; zrátať niekomu všetky hriechy; Gusto Fajkus pykal za cudzie hriechy. [Z. Zguriška]; pren. stavba je architektonický h. je nevkusná a nehodnotná
3. hovor. ▶ nepríjemná situácia spôsobená hádkou al. tým, že si ľudia robia napriek, nepríjemnosť, mrzutosť, škriepka, priek, zvada: narobiť, vyvolávať hriechy; bude z toho h.; vyťahovať už dávno zabudnuté hriechy; Mama, nespomínajte staré hriechy. [D. Tatarka]; S ich starou nechcem hriech, tá má neumytý pysk! [G. Rothmayerová]
◘ fraz. bol by [to] [večný] hriech [nevyužiť, neurobiť niečo] bola by to veľká škoda; donebavolajúci hriech veľký priestupok; nech mu Pán Boh odpustí hriechy vyjadrenie postoja k človeku, ktorý sa dopúšťa zlých skutkov, hriechov; semenisko hriechu miesto, kde sa koná niečo nemorálne; stáť za hriech a) (o niečom, čo je veľmi lákavé, ale často zakázané) chcieť to urobiť, skúsiť b) (o žene očami muža, o mužovi očami ženy) byť sexuálne príťažlivý, zvodný; to [predsa] nie je hriech nie je na tom nič zlé ◘ parem. hriechy mladosti kára Boh na staré kosti; jeden hriech plodí ďalší; nevedomosť hriechu nečiní
▷ hriešik -ka pl. N -ky, hriešok -ška pl. N -šky m. zdrob. expr.: Som namojdušu presvedčený, že pánboh netresce hriešiky v láske. [M. Krno]; Trochu sa nad tým pousmiala, akoby v tom videla aj malý hriešok. [L. Ballek]; Odrazu ma pochytila túžba vyspovedať sa z hrieškov detstva. [J. Kroner]; hriešisko -ka -šisk s., v sg. i m. zvel. expr.: to nie je hriech, to je už h.