hrianka -y -nok ž. opražený krajec chleba ap.;
hriankový príd.: h. chlieb rozkrájaný chlieb určený na hrianky
hrianka -ky -nok ž.
hrianka -ky -nok ž. ▶ krajec chleba al. pečiva opečený v hriankovači al. na panvici: h. s cesnakom, so syrom, s džemom; fazuľový šalát na hriankach; polievka s hriankami; zacítiť lákavú vôňu hrianok; opekať, pripáliť hrianky; urobiť si na večeru hrianky ▷ hrianočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: má chuť na chrumkavú hrianočku
hrianka, -y, -nok ž.
1. pripečený, opečený krajec chleba;
2. zried. uschnutá časť kvetu al. semenného obalu; uschnutý kvet: hrianky lipových semienok (Šolt.); Vkusne vpravila do nich (vlasov) hrianky jemného kvetu. (Šolt.);
hriankový príd.: h-é tehly na vykladanie dlažby;
hrianočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
hrénka p. hrianka
hrianka1 ž. (hrienka, hrénka) strsl, čiast. zsl, spiš opečený krajec chleba: Po starom sa hrianki ľe_na platňi opekaľi a potom sa natreľi šmalcom a cesnákom (Ležiachov MAR); Tag bi son si ňékedi schuťi zajella hrénku, ale s cesnakom ňemóžem (Lapáš NIT); Najľepše su hranki omascene s huśu mascu (Spiš. Štvrtok LVO); hrienka (Švermovo BRE)
hrianka2 ž. veľmi plné vreteno priadze: hrianka (Iľanovo LM, Šumiac BRE)
hrienka p. hrianka
hrianka [hria-, hrí-] ž opečený okružok chleba: topenku aneb hrinku spraw (s. l. 1560); hrjanky smažene (ILAVA 1663); hrianku z horúcim winom, octem politi (MT 17. st); na hrianki chleba bieleho (ŽILINA 1714)