hrada2 -y hrád ž. vymedzená časť obrobenej pôdy (obyč. s 1 druhom rastlín), záhon: kvetinová h.; teplá h. parenisko;
hriadka -y -dok ž.
1. zdrob. k hrada
2. hrada: h-y mrkvy
hriadka -ky -dok ž. zdrob.
hrada2 -dy hrád ž. region. ▶ vymedzená časť obrobenej pôdy (obyč. s jedným druhom rastlín): kapustná h.; teplá h. parenisko; konča role je h. s egrešmi; vysievať semienka do zeleninových hrád ▷ zdrob. ↗ hriadka
hriadka -ky -dok ž. 1. zdrob. region. ▶ malá hrada2, vymedzená časť obrobenej pôdy (obyč. s jedným druhom rastlín): h. cvikly, mrkvy; kypriť, obrobiť, okopať hriadku 2. ▶ vymedzená a obrobená časť záhrady, menší záhon: skromné, rozumne skombinované hriadky kvetov, zeleniny a byliniek; starať sa o kvetinovú hriadku pred školou; Naznášala do dvora kvetníkov s muškátmi a oleandrami a prekopala hriadku pod oknom. [V. Šikula] □ poľov. hriadka stopy vyvýšený pásik v stope raticovej zveri medzi raticami ▷ hriadočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: Zhíkla nad krásou červenej hriadočky, vytisnutej zo záhrady až k plotu. [H. Zelinová]
hrada2 vymedzená a obrobená časť pôdy • záhon • hriadka: kvetinová hrada, kvetinový záhon v parku; vyplieť záhon, hriadku
hriadka p. hrada2, záhon 1
záhon 1. vymedzená a obrobená časť pôdy • hrada • hriadka: záhony tulipánov v parku; vyplieť hradu, hriadku
2. p. pole 1
hriadka1, -y, -dok ž. menší záhon v záhradke pre zeleninu al. kvety, hrada: kvetinová h.; h. drobnej švábky (Heč.);
hriadočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. (Vans.)
hriadka2, -y, -dok ž. menšie, tenšie brvno, menšia, tenšia hrada: kožuchy zavesené na hriadke (Tim.);
hriadočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr. Na okrúhlej hriadočke vidím i našu jedľu. (Kuk.)
hrada2 ž. vymedzená časť obrobenej pôdy obyč. s jedným druhom rastlín, záhon: Maď je za humní na hreďe (Dol. Lehota DK); Do hredi śe śeje morna (Hrabkov PRE) L. ťeplá hrada (Turíčky LUČ) - parenisko F. roľa jag hreda (Studenec LVO) - pekne upravená; hriadka2 ž. zdrob.: Na tíchto hriétkah buďeme mať priesadu (Dol. Lehota DK); Zrovnala son zen do hrádék (Trakovice HLO); Na jar śe śeje źeľeňina v záhratke do hratkoch (Spiš. Štvrtok LVO)
hretka p. hriadka
hriadka1 ž. (hretka) 1. hranolovitá súčasť rozličných poľnohosp. nástrojov al. náradia (kosy, hrabieľ, brán ap.): Do tej hriatke som potom pchau̯ zúpke (Prochot NB); Na branoh jest šesc hriatki (Hrabkov PRE); Do hretkuf śe nabije braňiki (Dl. Lúka BAR); hriatka (Prievidza) 2. menšia hrada na vešanie rozličných predmetov: Poviažu sa takto na vence na ňitke a pozakladajú do komori hore na hriatke (Devičie KRU)
hriadka2 p. hrada2
hrada1 [-e-, -ä-] ž okresané brvno, trám: kdybi se bil o hradu w izbe nezawadel (DOBRAŠOV 1643); brwen pospolitich, tramow y hrad (TRENČÍN 1647); na drabsku yzbu kdi wozily hredy, krokwy a hlinu (ŠTÍTNIK 1688); mlinarom, kdy tiahaly hradu messternu w piwowari; mlinarom od hryad tyahanya, na kostole (KRUPINA 1689; 1696); (pod mostom) dubowe stlpy ze dwoma hradamy dubowimy (TRENČÍN 1713); murarowy, čwo hrady zamurowal (P. BYSTRICA 1772); -ový príd trabalis: hradovy (LD 18. st); hriadka1 [-á-] dem: hratky na susseny desek 2 (DUBNICA n. v. 1723)
hrada2 ž záhon v poli al. v záhrade: hrada gedna niže Jamborouskych hryad (KRUPINA 1685); areola nispet: tepla hrada (NP 17. st) parenisko; 5 hriad cesnaku (PUKANEC 18. st); kapustu sat do hradi (PR 18. st); hriadka2 [-ia-, -iä-, -á-], hriadočka [hrádečka], hradička dem: w zahradach hriadka pod kapustu; gednu v nyznych zahradach hriedku (L. TRNOVEC 1536; 1569); gednu hriadku priesadnu (KRUPINA 1676); zahradnik kope rylem aneb motykau a dela hrádky (OP 1685); cožkolwek k domu prynaležy, gak w poly ostredky, hradky (S. ĽUPČA 1689); osobam, kteri robili pri wissniem mline okolo rasstubne pod hradkuow (ŽILINA 1710); w rastoky gedna hradička (H. STRHÁRE 1742); w zahraďe kwytkowe hradky delatj; zasyté hrádki poléti; areika: hrádka, hrádečka (KS 1763)
hriadka1 p. hrada1