hriadeľ -a m. os, valec, kt. prenáša rotačný pohyb: zalomený h.;
hriadeľový príd.;
hriadelík -a m. zdrob.
hriadeľ -ľa pl. N -le G -ľov m.
hriadeľ -ľa pl. N -le G -ľov m. i stroj. ▶ súčasť stroja, ktorá prenáša otáčavý pohyb z hnacieho stroja na hnaný mechanizmus: kĺbový, kardanový, kľukový, zalomený h.; hnací, prevodový h.; motorový, turbínový h.; vyvažovanie hriadeľov; vedro zo studne vyťahujeme lanom, ktoré sa navíja na h.; Nasadil som na hriadeľ kľúč a po dlhej namáhavej práci sa mi ho podarilo utiahnuť. [M. Zelinka] ▷ hriadeľček, hriadelík -ka pl. N -ky m. zdrob.: do hriadeľčeka je na druhej strane zastrčený vrták; hriadelisko -ka -lísk s., v sg. i m. zvel.: zhrdzavené h.
hriadeľ, -a m.
1. pevná os, dlhý, úzky valec, ktorý prenáša rotačný pohyb: h. na studni; fyz. koleso na h-i; tech. kľukový, zalomený, rozvodový h.;
2. železná tyč, ktorá spojuje prednú časť pluhu so zadnou: h. pluhu, pluhový h.;
hriadelík, -a i hriadeľček, -a m. zdrob.
grandzeľ p. hriadeľ
hriadeľ m. (grandzeľ) 1. pevná os, resp. dlhý valec prenášajúci rotačný pohyb: hriaďeľ na gápľi (Ležiachov MAR); hrádel (Hlboké SEN, Sereď GAL) 2. csl tyč, ktorá spája prednú časť pluhu so zadnou: Na hriadľi boľi upevňeňie šecke čiaske pluhu (Pukanec LVI); Chic ten pluch tu za hráďel a pomóš mi ho vihoďit! (Ludanice TOP); Prišrófuj stupicu na hrádel! (Vaďovce MYJ); Na drevenim rohadľe je hradzeľ tiež z dreva (Spiš. Štvrtok LVO); Grandzeľ bil fše ľem z dreva (Dl. Lúka BAR)
hriadeľ [hria-, hrá-, hrí-] m časť pluhu, na ktorej je pripevnené čerieslo i lemeš: dwe čryesla z gednym pluhom a z gednym starym hriadlom (BYSTRIČKA 1725); urwum: klačage pluhowé, hrjdel (KS 1763); wozj sme dolamalj, awssak precze sme hragyele a insse drewo potrebne dowesti muselj (TOPOĽČANY 18. st); buris: hradel na pluhu (LD 18. st) P. atpn Borycz Hredel (v Michalovciach 1449); Georgius Hryadel (BYTČA 1592 U1)